8
Pošli CV
EN DE
Vyhľadávanie
Pošli CV
SK / EN / DE

Mesiac: november 2024

Vzor klasického životopisu: Ako sa odlišuje od moderného a ktorý je lepší?

Posted on by Zuzana Kocáková

Vzor klasického životopisu ti ukáže, ako tento dokument vyzerá a čo by mal obsahovať. Zároveň sa pomocou neho dozvieš, ako sa odlišuje od moderného, vďaka čomu zistíš, ktorá z alternatív je pre teba vhodnejšia. Pripravili sme základné informácie o jednotlivých typoch životopisov spolu so vzormi a praktickými radami, ktoré sa ti zídu, keď hľadáš novú prácu.

Čo je klasický životopis?

Klasický životopis je najbežnejší typ dokumentu, s ktorým sa stretneš. Je charakteristický prehľadnosťou, formálnosťou a jednoduchosťou. Jednotlivé informácie o tebe a tvojich skúsenostiach len stručne vymenúva, málokedy zachádza do detailov. Preto ho často dopĺňa sprievodný alebo motivačný list, v ktorom môžeš svoje kvality a skúsenosti rozviesť podrobnejšie.

Medzi ďalšie znaky klasického životopisu patrí aj jeho minimalistický dizajn. Ide spravidla o biely dokument s čiernym písmom. Na zvýraznenie niektorých sekcií alebo informácií môžeš použiť kurzívu alebo bold. Prípadne môžeš niektoré slová zväčšiť, ale nemal by si používať ozdobné písma alebo rozličné farby.

Vzor klasického životopisu

Aby bol klasický životopis dobre čitateľný a aby sa jednotlivé informácie nezlievali dokopy, je rozdelený do niekoľkých základných častí:

  • Osobné údaje – sem patrí meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a e-mail, aby budúci zamestnávateľ vedel, komu životopis patrí a mohol ťa v prípade záujmu kontaktovať. Pred odoslaním dokumentu tieto informácie dôkladne skontroluj.
  • Pracovné skúsenosti – táto sekcia je určená na uvedenie všetkých tvojich predchádzajúcich zamestnaní, v opačnom chronologickom poradí. To znamená, že tvoje posledné zamestnanie uvádzaš ako prvé. Každá pracovná skúsenosť by mala obsahovať názov firmy, ktorá ťa zamestnávala, tvoju pozíciu, obdobie pôsobenia a krátky opis hlavných zodpovedností a funkcií. Pamätaj, že klasický životopis má byť skôr stručný, preto informácie uvádzaj v bodoch, nie v dlhých vetách a odsekoch. Ak chceš o pracovnej pozícii povedať viac, využi motivačný list alebo informácie spomeň na pohovore.
  • Vzdelanie – rovnako ako pracovné skúsenosti, aj vzdelanie sa uvádza v opačnom chronologickom poradí. Ak máš vyštudovanú vysokú školu, uvádzaš najprv tú, potom nasleduje stredná škola. Ku každému bodu pridaj roky štúdia a získaný titul.
  • Zručnosti – táto sekcia sa zameriava na technické alebo osobné zručnosti, ako je napríklad ovládanie počítačových programov, cudzie jazyky, schopnosti v oblasti vedenia tímu a podobne. Do životopisu uveď len zručnosti, ktoré sú relevantné pre danú pracovnú pozíciu a mohol by si ich využiť.
  • Záľuby a záujmy – ide o voliteľnú sekciu, ktorá potenciálnemu zamestnávateľovi dá lepší náhľad na tvoju osobnosť. Môžeš uviesť napríklad športové aktivity, kreatívne činnosti, dobrovoľníctvo, dodatočné vzdelávanie (kurzy, workshopy) alebo cestovanie.
  • Ďalšie sekcie – ak potrebuješ, do životopisu môžeš doplniť aj ďalšie sekcie, ako sú referencie, ocenenia, certifikáty a podobne. Platí však, že čím viac informácií potenciálnemu zamestnávateľovi poskytneš, tým lepšie, no všetky informácie musia byť relevantné. Vyhni sa zbytočným detailom. Radšej nech je životopis krátky a výstižný, ako plný nepodstatných údajov.
Recommend
Odporúčame ti:

Keďže väčšina životopisov má dnes elektronickú formu, môžeš do dokumentu pridať odkazy na svoju webovú stránku alebo LinkedIn profil, kde potenciálny zamestnávateľ nájde viac informácií. Tipy ako si správne vyplniť profil na LinkedIne nájdeš v našom článku: Čo je Linkedin profil a ako správne vyplniť profil na Linkedin?

Vzor klasického životopisu

vzor klasického životopisu

Výhody a nevýhody klasického životopisu

Klasický životopis má niekoľko výhod aj nevýhod, o ktorých by si mal vedieť ešte predtým, ako sa preň rozhodneš.

Výhody klasického životopisu

  • Prehľadnosť a jednoduchosť – klasický životopis je prehľadný, čo umožňuje potenciálnemu zamestnávateľovi veľmi jednoducho nájsť kľúčové informácie, ako sú zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne.
  • Univerzálnosť – tento typ životopisu môžeš využiť v takmer každom odvetví. Navyše, ak ho zasielaš viacerým spoločnostiam, ľahko sa upravuje, pretože jednotlivé informácie sú uvedené v bodoch, nie v dlhých odsekoch.
  • Ľahké vytvorenie – na rozdiel od moderného životopisu budeš mať klasický hotový veľmi rýchlo. Pri vypisovaní sa však nikam neponáhľaj a uisti sa, že všetky informácie sú správne.
  • Formálnosť a profesionalita – klasický životopis pôsobí profesionálne, takže ťa bude výborne reprezentovať.

Nevýhody klasického životopisu

  • Chýbajúca kreativita – ak si kreatívny človek, klasický životopis ťa môže obmedzovať, pretože je veľmi jednoduchý a stručný.
  • Menej priestoru na detaily – v klasickom životopise sa zvyčajne uvádzajú len tie najdôležitejšie informácie. Ak chceš poskytnúť viac detailov, budeš musieť pripojiť aj motivačný list alebo poslať svoje portfólio.

Kedy zvoliť klasický životopis?

Klasický typ životopisu by si mal zvoliť najmä vtedy, keď:

  • si zakladáš na profesionalite a formálnosti,
  • sa uchádzaš o prácu v tradičných a konzervatívnych odvetviach, ako je právo, bankovníctvo, štátna správa alebo akademická pôda,
  • posielaš aj motivačný list alebo portfólio, kde potenciálny zamestnávateľ nájde dodatočné informácie,
  • potrebuješ vytvoriť životopis rýchlo a jednoducho.

Čo je moderný životopis?

Moderný životopis je kreatívny typ dokumentu, ktorý často využíva rôzne grafické prvky, vďaka ktorým sa bez problémov môžeš odlíšiť od ostatných uchádzačov. Výhodou moderného životopisu je aj to, že na rozdiel od klasického obsahuje detailné informácie o tebe, tvojich skúsenostiach, zručnostiach a záľubách, takže často nie je potrebné prikladať motivačný list alebo iné podklady.

Tento typ životopisu sa najčastejšie používa v dynamických a kreatívnych oblastiach, kde potrebuješ vyniknúť už pri prvom kontakte. Jeho príprava je náročnejšia, ale ak si na ňom dáš záležať, môžeš ti pomôcť získať vysnívanú pozíciu.

Recommend
Odporúčame ti:

Aj keď moderný životopis umožňuje byť viac kreatívnym, zbytočne to nepreháňaj. Príliš prekombinovaný, farebný alebo preplnený dokument nemusí na potenciálneho zamestnávateľa pôsobiť dobre.

Vzor moderného životopisu

V modernom životopise by mali byť rovnaké sekcie ako v klasickom, a to:

  • osobné údaje,
  • pracovné skúsenosti,
  • vzdelanie,
  • zručnosti a záľuby,
  • záujmy,
  • ďalšie voliteľné sekcie.

Pri vypĺňaní údajov sa neboj ísť do hĺbky. Píš dlhšie vety a odseky, predstav projekty, na ktorých si pracoval, kurzy, ktoré si absolvoval a podobne. Vyhni sa stručnosti a krátkym bodom s jednotlivými informáciami.

Vzor moderného životopisu

Moderný životopis zahŕňa rovnaké sekcie ako klasický

Výhody a nevýhody moderného životopisu

Aj moderný životopis má svoje výhody a nevýhody:

Výhody moderného životopisu

  • Kreatívny a vizuálne príťažlivý dizajn – moderný životopis využíva farby, grafy a iné vizuálne prvky, ktoré môžu upútať zamestnávateľa a zvýšiť tvoje šance na úspech.
  • Detailné informácie – do moderného životopisu môžeš uviesť oveľa viac informácií ako do klasického, čo zvyšuje tvoje šance na získanie vysnívanej pracovnej pozície. Zároveň je výhodou aj to, že k podrobnému životopisu často nemusíš prikladať motivačný list.
  • Možnosť odlíšenia – moderný životopis si môžeš upraviť rôznymi typmi písma a vizuálnymi prvkami, vďaka čomu sa dokážeš odlíšiť od ostatných.
  • Flexibilita formátu – jednotlivé sekcie životopisu si môžeš upraviť a usporiadať presne podľa seba. Nie sú pevne stanovené ako v klasickom životopise.

Nevýhody moderného životopisu

  • Menšia prehľadnosť – tým, že je životopis plný informácií, môže byť menej prehľadný než klasický. Uisti sa preto, že jednotlivé sekcie sú správne oddelené, napríklad nadpisom napísaným väčším alebo tučným písmom.
  • Vyžaduje si viac času na prípravu – vypracovanie moderného životopisu si vyžaduje veľa času. Vyhraď si naň pokojne dve či tri hodiny, premysli si, ako by mal vyzerať, a spíš doň všetky potrebné údaje.

Kedy je vhodný moderný životopis?

Moderný životopis je vhodný vtedy, keď:

  • sa uchádzaš o pozíciu v kreatívnom odvetví, napríklad v marketingu, dizajne alebo umení,
  • chceš zaujať a vyniknúť,
  • chceš v životopise obsiahnuť detaily o svojich zručnostiach a skúsenostiach.

Tipy, pri výbere životopisu

Keď máš predstavu o tom, ako vyzerá klasický aj moderný životopis, môžeš prejsť k výberu jedného z nich a následne k jeho tvorbe. Ak stále nevieš, ktorá z možností je pre teba najlepšia, odpovedz si na nasledujúce otázky:

  • V akom odvetví pracuješ? Ak ide o marketing, umenie, módu alebo reklamu, najlepšou voľbou bude moderný životopis. Naopak, ak pracuješ v oblasti finančníctva, bankovníctva alebo štátnej správy, stav na formálny, teda klasický životopis.
  • Aký typ životopisu vyžaduje zamestnávateľ? V niektorých inzerátoch môžeš nájsť informáciu o tom, aký životopis zamestnávateľ vyžaduje. Podľa toho zistíš, či je vhodnejší klasický alebo moderný.
  • Ako sa chceš prezentovať? Ak chceš zamestnávateľovi poskytnúť čo najviac informácií hneď na začiatku, vyber si moderný typ. Naopak, ak chceš o sebe prezradiť viac v motivačnom liste alebo na pohovore, zvoľ stručný, formálny životopis.
  • Posielaš len životopis alebo aj motivačný list či portfólio? Ak posielaš len životopis, moderný typ je zvyčajne lepší, lebo obsahuje viac informácií. V prípade, že prikladáš aj motivačný list alebo portfólio, životopis nechaj stručný, aby sa informácie zbytočne neopakovali.

Ďalšie praktické rady, ako napísať životopis

Pri tvorbe životopisu sa drž nasledujúcich rád:

  • Informácie uvedené v životopise musia byť presné a pravdivé. Nič si nevymýšľaj. Každé klamstvo sa neskôr odhalí a môže ti narobiť problémy.
  • Buď stručný a výstižný. Ani moderný životopis, ktorý je podrobnejší ako klasický, nemá byť na 4 či 5 strán.
  • Používaj rovnaký štýl a formátovanie. Nemeň typ písma ani jeho veľkosť, aby v dokumente nevznikol chaos.
  • Do online životopisu môžeš pridať odkazy na svoje portfólio alebo sociálne siete, napríklad LinkedIn.
  • Pri písaní sa zameraj na zručnosti, ktoré sú dôležité pre danú pozíciu.
  • Vyhni sa uvádzaniu osobných informácií, ktoré nie sú relevantné. Sústreď sa predovšetkým na zručnosti a skúsenosti.

Vzor klasického a moderného životopisu ti uľahčí hľadanie práce

Vypisovanie a rozosielanie životopisov je časovo náročné. Ak nechceš začínať úplne od nuly, vyskúšaj predpripravené šablóny na internete. Vzor klasického životopisu je jednoduchý a vyplníš ho do pár minút. Naopak, vzor moderného životopisu ti poskytuje určitú predstavu o tom, ako by mohol vyzerať, no nijako ťa nelimituje. Je len na tebe, ako si ho prispôsobíš. Využi naše praktické tipy a zaujmi svojho potenciálneho zamestnávateľa už pri prvom kontakte.

Vzor referencie od zamestnávateľa: Ako a kedy uviesť pracovný posudok do životopisu?

Posted on by Zuzana Kocáková

Vzor referencií od zamestnávateľa ti dokáže výrazne pomôcť pri hľadaní práce. Budeš vďaka nemu vedieť, ako má tento typ výstupu vyzerať, čo by sa v ňom malo nachádzať, a naopak, čo by v ňom určite nemalo byť. V článku sme si okrem toho pripravili aj praktické tipy a rady, vďaka ktorým sa vyhneš zbytočným chybám a budeš vedieť, koho o referencie požiadať.

Čo sú referencie?

Referencie (taktiež odporúčací list) sú neformálne osobné odporúčania, ktoré tebe ako záujemcovi o novú prácu, poskytujú tvoji bývalí zamestnávatelia, klienti alebo obchodní partneri. Spravidla ide o súhrn informácií o pracovných skúsenostiach, zručnostiach, schopnostiach a osobných kvalitách, ktoré pomôžu potenciálnemu zamestnávateľovi vytvoriť si o tebe lepší obraz a zistiť, či si vhodným kandidátom na danú pozíciu.

V referencii sa nachádzajú úspechy, ktoré si dosiahol v minulom zamestnaní, alebo presné príklady toho, kde si využil svoje silné stránky. Osoba, ktorá píše referenciu, môže spomenúť, ako dobre riešiš problémy, ako pracuješ v kolektíve alebo akým spôsobom prinášaš zaujímavé nápady.

Súčasťou referencií od zamestnávateľa bývajú zvyčajne kontaktné údaje na jej autora, aby si nový zamestnávateľ mohol pravdivosť daných informácií overiť alebo aby sa mohol opýtať na ďalšie detaily. Ku kontaktovaniu však dochádza až v posledných kolách prijímacieho procesu, keď je kandidátov na zvolenú pracovnú pozíciu už len zopár.

Recommend
Odporúčame ti:

Referencie by mali byť vždy aktuálne a pravdivé. Zároveň by si mal vedieť povedať, prečo si si danú osobu zvolil ako niekoho, kto ťa má odporučiť. V takom prípade je vhodné spomenúť napríklad to, že ťa daná osoba v minulom zamestnaní veľa naučila alebo je pre teba vzorom. Na druhej strane by si sa mal vyhnúť spomínaniu osobných priateľských vzťahov. Blízka osoba, priateľ alebo rodinný príslušník totiž nie je ideálnym zdrojom referencie.

Typy referencií

Pracovné odporúčania môžeme rozdeliť do niekoľkých typov podľa ich formy, formálnosti, účelu a  podľa spôsobu ich poskytnutia:

Písomné vs ústne doporučenie

Podľa formy odporúčania rozlišujeme:

  • Písomná forma – odporúčací list alebo pracovný posudok od predchádzajúceho zamestnávateľa, v ktorom opisuje hodnotenie práce zamestnanca. Môžu byť priložené k životopisu alebo žiadané novým zamestnávateľom.
  • Ústna forma – odporúčanie poskytnuté osobne alebo cez telefón, napr. keď uvedieš telefónne číslo v životopise alebo motivačnom liste (samozrejme so súhlasom referujúceho). Sú menej formálne a flexibilnejšie, keďže referujúci môže reagovať na otázky spontánne.

Osobné vs pracovné referencie

Na základe toho, kto odporúčanie píše a poskytuje, rozlišujeme dva základné typy:

  • Osobné referencie – píšu ich tvoji kolegovia, alebo osoby, ktoré s tebou pracovali, no neboli tvojimi nadriadenými, alebo osoby, ktoré inak dohliadali na tvoj výkon ako sú učitelia, tréneri, mentori a pod. Zameriavajú sa najmä na osobné vlastnosti, ako je práca v kolektíve, schopnosť nadväzovať vzťahy, komunikatívnosť alebo charakter.
  • Pracovné referencie – ide o referencie od zamestnávateľa, klienta, obchodného partnera alebo niekoho, kto bol v minulosti tvojim nadriadeným. Ich súčasťou bývajú najmä zručnosti spojené s pracovnou morálkou, dodržiavaním termínov, vedením tímu či pracovný výkon.

Jednotlivé referencie môžeš pokojne kombinovať. Pre budúceho zamestnávateľa sú však najrelevantnejšie pracovné referencie.

Na žiadosť vs proaktívne

Referujúci môžu svoje odporúčania poskytnúť:

  • Na žiadosť – teda ak ich k tomu vyzveš ty, prípadne rovno nový zamestnávateľ.
  • Proaktívne – ide o iniciatívne poskytnutie odporúčania z vlastnej vôle referujúceho, napr. cez platformu LinkedIn v sekcii Recommendations.

Pracovný posudok vs referencia

Na odporúčania od bývalých zamestnávateľov sa však môžeme pozerať ešte z pracovnoprávneho a formálneho hľadiska. V tomto rozdelení poznáme dva typy dokumentov:

  • Pracovný posudok – tento dokument je zamestnávateľ povinný poskytnúť na žiadosť zamestnanca pri ukončení pracovného pomeru. Ide teda o formálny a regulovaný dokument, ktorý upravuje Zákonník práce. Jeho presnú formu ani obsah zákon neudáva. Malo by však ísť o objektívne hodnotenie práce bývalého zamestnanca. Spolu s pracovným posudkom vydáva aj potvrdenie o zamestnaní.
  • Referencia od zamestnávateľa – ide skôr o neformálne, dobrovoľné a dokonca môže byť len ústne (napr. telefonickým hovorom medzi zamestnávateľmi) a subjektívne odporúčanie, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi pre jeho budúceho zamestnávateľa.

Obidva dokumenty sú však dôležité pri hľadaní novej práce, pretože vypovedajú o pracovnej histórii a výkone pracovníka z pohľadu iného manažéra.

Povinnosť vydať pracovný posudok a potvrdenie o zamestnaní

Zamestnávateľ je v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákonníka práce povinný na žiadosť zamestnanca vydať zamestnancovi pracovný posudok do 15 dní od jeho požiadania. Zamestnanec o pracovný posudok môže požiadať kedykoľvek počas trvania pracovného pomeru. Zamestnávateľ však nie je povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok skôr ako dva mesiace pred tým, ako mu skončí pracovný pomer.

Zákon pracovný posudok definuje ako: „všetky písomnosti týkajúce sa hodnotenia práce zamestnanca, jeho kvalifikácie, schopností a ďalších skutočností, ktoré majú vzťah k výkonu práce.“ Zamestnanec má právo nahliadnuť do osobného spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie. Forma, spôsob vydania ani obsah pracovného posudku však stanovená nie je.

Zamestnávateľ je zároveň povinný pri skončení pracovného pomeru vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom:

  • dobu trvania pracovného pomeru,
  • druh vykonávaných prác,
  • či sa zo mzdy zamestnanca vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať,
  • údaj o záväzku zamestnanca zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa po určitú dobu po vykonaní záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky podľa § 53 ods. 2 vrátane údaja o tom, kedy sa táto doba skončí,
  • údaj o poskytnutí odchodného podľa § 76a; ak sa odchodné vyplatilo dodatočne, zamestnávateľ vydá zamestnancovi nové potvrdenie o zamestnaní.

Ak však zamestnanec s pracovným posudkom alebo potvrdením o práci nesúhlasí – a zamestnávateľ na žiadosť zamestnanca posudok neupravil alebo nedoplnil – môže sa domáhať na súde o jeho primeranú úpravu v lehote 3 mesiace odo dňa kedy sa o obsahu v danom dokumente dozvedel. V takom prípade je zamestnávateľ zaviazaný daný dokument upraviť.

Čo sa týka iných informácii o zamestnancovi, okrem spomenutých vyššie, tie je zamestnávateľ oprávnený podávať len so súhlasom zamestnanca.

Referencie na LinkedIn – online verejné hodnotenie zamestnancov, zamestnávateľov, kolegov či obchodných partnerov

Samostatnou kategóriou sú referencie na sociálnej sieti LinkedIn. Tieto digitálne odporúčania môžeš získať od svojich kontaktov – nadriadených, podriadených či klientov. Ich výhod je niekoľko:

  • Sú verejne dostupné – LinkedIn referencie sú k dispozícii pre každého, kto navštívi tvoj profil. O tvojich silných stránkach si tak môžu prečítať aj osoby, ktoré by sa k týmto informáciám inak nedostali.
  • Poskytnúť ich môže ktokoľvek – ohodnotenie tvojej práce ti na LinkedIne môže poskytnúť ktokoľvek, od tvojich kolegov a klientov až po obchodných partnerov a nadriadených.
  • Jednoduché vyplnenie – vzor referencií na LinkedIne nemá také prísne pravidlá ako bežné odporúčania. Stačí len napísať, aké sú podľa teba silné stránky danej osoby a text zverejniť.
  • Na profile ich môžeš mať vo väčšom počte – počet referencií, ktoré môžeš mať na LinkedIne, nie je limitovaný. Počas svojej kariéry ich preto môžeš nazbierať aj niekoľko desiatok.
  • Sú autentické – každá referencia obsahuje aj meno autora a odkaz na jeho profil. Potenciálny zamestnávateľ sa tak môže ľahko pozrieť, akú funkciu zastáva daná osoba, v akej oblasti pracuje a podobne.
  • Podporujú tvoju profesionalitu – LinkedIn referencie sú rovnako dôležité ako tie klasické. Vedia potvrdiť, že si skutočne dobrý v tom, čo robíš, a máš potrebné zručnosti.

Referencie na Linked in sú digitálne odporúčania, ktoré môžeš získať od svojich kontaktov

Referencie na LinkedIn – online verejné hodnotenie zamestnancov, zamestnávateľov, kolegov či obchodných partnerov

Prečo sú referencie dôležité? Nejde len o hodnotenie zamestnanca

Referencie sú dôležité z viacerých dôvodov. Medzi hlavné patria:

  • Overenie tvojich schopností a skúseností – referencie pomáhajú potenciálnym zamestnávateľom overiť, či sú schopnosti, zručnosti a pracovné skúsenosti, ktoré si uviedol v životopise alebo motivačnom liste, pravdivé.
  • Dôveryhodnosť – kvalitne spracovaná referencia od tvojho predchádzajúceho zamestnávateľa zvyšuje tvoju dôveryhodnosť a dáva určitú istotu, že budeš dobrou posilou tímu.
  • Lepší pohľad na osobnosť – životopis často len vymenúva tvoje silné stránky, schopnosti a skúsenosti, no dobre napísaná referencia môže ukázať, kde a akým spôsobom si ich využil. Posudky teda neobsahujú len hodnotenie zamestnancov ale aj konkrétne pracovné výsledky. Nový zamestnávateľ bude mať možnosť lepšie si predstaviť, ako dokážeš viesť tím, zvládať stresové situácie alebo riešiť problémy.
  • Dôkladnejšie porovnanie kandidátov – pri výberovom konaní sa často stáva, že niektorí kandidáti majú rovnaké alebo podobné zručnosti. Aby sa mohol zamestnávateľ rozhodnúť, ktorý z nich je lepší, často sa pozerá na referencie. Tie o tebe vedia prezradiť veľa detailov, ako je napríklad hodnotenie výkonnosti počas krízových situácií či pracovné správanie v kolektíve, napr. voči kolegom alebo klientom a pomôcť ti získať vysnívanú prácu.
  • Podporenie networkingu – tento bod platí najmä v spojitosti s referenciami na LinkedIne. Dobré referencie ti vedia pomôcť nadväzovať hodnotné profesionálne vzťahy a budovať tak tvoju osobnú značku.

Kam uvádzať referencie?

Referencie môžeš uviesť viacerými spôsobmi v závislosti od toho, v akej oblasti pracuješ alebo u koho sa uchádzaš o miesto. Najčastejšie sú súčasťou týchto dokumentov:

  • Životopis – referencie sa uvádzajú do samostatnej sekcie, ktorú označíš nadpisom „Referencie” alebo „Odporúčania”. Výhodou tohto riešenia je, že zamestnávateľ má všetky informácie v jednom dokumente a nemusí sa nikam preklikávať. Na druhej strane životopis poskytuje len obmedzené miesto, takže dlhšie referencie je lepšie dať zvlášť, napríklad do prílohy.
  • Príloha k životopisu – ideálne riešenie, ak máš dlhšiu referenciu alebo nechceš, aby mal životopis niekoľko strán. Príloha sa posiela v PDF alebo Word formáte.
  • Portfólio/webová stránka – ak v životopise uvádzaš aj svoje portfólio alebo webovú stránku, referencie môžeš uviesť na tomto mieste. Výhodou je, že sú autentické, pretože môžeš priamo do nich uviesť odkaz na stránku zamestnávateľa alebo LinkedIn profil kolegu, a ľahko sa aktualizujú.
  • Motivačný list – referencie môžeš zahrnúť aj do motivačného listu. V takom prípade len krátko spomenieš nejaké odporúčanie od nadriadeného či kolegu. Mysli však na to, že nejde o bežnú prax – referencie sa uvádzajú skôr v životopise alebo na webovej stránke.

Kedy uvádzať referencie v životopise?

Referencie by si mal v životopise uvádzať v týchto situáciách:

  • ak to žiada potenciálny zamestnávateľ, napríklad uvádza to v inzeráte,
  • ak už nejaké referencie máš a myslíš si, že by ti mohli pomôcť získať vysnívanú prácu,
  • ak chceš zapôsobiť na zamestnávateľa,
  • ak chceš, aby bol tvoj životopis dôveryhodnejší,
  • ak máš v životopise nejaké voľné miesto a chceš ho zap

Kedy referencie neuvádzať?

Referencie sú skvelé a vedia ti pomôcť, no nemusia sa vždy hodiť. Ide napríklad o tieto situácie:

  • ešte len začínaš pracovať a nemáš kvalitné referencie,
  • nemáš relevantné odporúčania od zamestnávateľa,
  • firma odporúčania v počiatočnom štádiu výberového konania nevyžaduje,
  • referencie príliš predlžujú životopis, ktorý má kvôli nim niekoľko strán.
Recommend
Odporúčame ti:

Referencie ti vedia pomôcť, no zbytočne to s nimi nepreháňaj. Zamestnávateľovi zvyčajne stačia dve až tri kvalitné odporúčania.

Koho požiadať o odporúčanie?

To, koho by si mal požiadať o odporúčanie, závisí predovšetkým na tom, či si študentom vysokej školy, čerstvým absolventom alebo skúseným odborníkom v danej oblasti.

  • Ak si študent alebo čerstvý absolvent, o referencie požiadaj napríklad učiteľa, profesora, trénera alebo zamestnávateľa z práce na čiastočný úväzok.
  • Ak si skúsený odborník v danej oblasti, referencie ti môže poskytnúť predchádzajúci zamestnávateľ, nadriadený alebo mentor.

Koho určite nežiadať o pracovné odporúčanie?

O referencie by si nemal nikdy žiadať:

  • rodinných príslušníkov alebo veľmi dobrých a blízkych priateľov, ktorí nedokážu byť objektívni,
  • kolegov a nadriadených, s ktorými si mal nejaké konflikty,
  • osoby, ktoré ťa dobre nepoznajú,
  • osoby, ktoré nemajú príliš veľký záujem referenciu poskytnúť a musíš ich nútiť.

Ako požiadať o vydanie pracovného posudku alebo referenciu?

Ak chceš niekoho požiadať o referenciu, mal by si tak urobiť profesionálne a s úctou. Najlepšie spravíš, keď sa budeš držať tohto postupu:

  1. Vyber si správnu osobu, resp. osoby – referencie žiadaj len od ľudí, ktorí sú pre teba relevantní. Odporúčanie od niekoho, kto funguje v úplne inej oblasti, nebude pre potenciálneho zamestnávateľa prínosné.
  2. Vyber si vhodný spôsob komunikácie – najlepší spôsob, ako požiadať o referenciu, je osobné stretnutie, e-mail alebo telefonát. Vyhni sa kontaktovaniu cez sociálne siete, pretože to pôsobí neprofesionálne.
  3. Naformuluj svoju žiadosť – tvoja žiadosť by mala byť stručná, výstižná a zdvorilá. Choď priamo k veci a nezabúdaj na slušnosť. Osobe dôkladne vysvetli, na čo referenciu potrebuješ.
  4. Maj trpezlivosť – referencie nikdy nezháňaj na poslednú chvíľu. Osobe, ktorá ju má napísať, daj dostatok času. Ak ťa odmietne, rešpektuj jej rozhodnutie a netlač na ňu.
  5. Poďakuj sa za ochotu – či už ti osoba referenciu napísala, alebo nie, vždy sa jej poďakuj za odpoveď.

Vzor referencií a tipy, ako ich uviesť v životopise

Referenčné hodnotenia zamestnanca nemajú presne danú šablónu, ako majú vyzerať. Mali by však obsahovať tieto údaje:

  • meno osoby, ktorá referenciu píše,
  • pracovné miesto, ktoré osoba zastáva,
  • kontaktné údaje danej osoby,
  • text samotného odporúčania (silné stránky, zručnosti, schopnosti, príklady konkrétnych úspechov).

Aby sa odporúčania písali jednoduchšie, pripravili sme praktický vzor referencií od zamestnávateľa. Stiahni si súbor Vzory moderného životopisu – refencie.pdf.

Ako napísať pracovné hodnotenie zamestnanca z pohľadu zamestnávateľa, manažéra alebo kolegu? 

Keď manažér alebo kolega píše referencie pre bývalého podriadeného alebo kolegu, mal by sa riadiť niekoľkými základnými pravidlami, aby bola referencia nielen profesionálna, ale aj užitočná pre budúceho zamestnávateľa. Tu je niekoľko odporúčaní:

  1. Úvod a kontext – v prvej časti by si mal stručne predstaviť svoju pozíciu a vzťah k zamestnancovi alebo kolegovi. To zahŕňa informácie o tom, na akej funkcii si s ním pracoval, ako dlho si s ním spolupracoval a v akom kontexte. Napríklad:

„Spolupracoval som s Jánom Procesným počas jeho päťročného pôsobenia v našej spoločnosti na pozícii projektového manažéra. Ako jeho nadriadený môžem potvrdiť jeho vysoké pracovné nasadenie a profesionálny prístup v každej oblasti svojej práce.“

  1. Pracovné schopnosti a výkon – v tejto časti by sa mali detailne opísať pracovné schopnosti a kvality, ktoré zamestnanec dosahoval na tejto pozícii. Snaž sa byť konkrétny a poskytnúť príklady, ktoré demonštrujú dané schopnosti. Môžeš zahrnúť hardskills ako sú technické zručnosti s rôznymi softvérmi, odborné certifikácie alebo jazykové zručnosti. Napríklad:

„Ján sa vyznačuje výnimočnými technickými zručnosťami, najmä v oblasti projektového riadenia a práce so softvérovými nástrojmi ako Jira a Asana. Okrem toho má pokročilú úroveň v Microsoft Excel a často využíval pokročilé funkcie ako kontingenčné tabuľky a makrá na analýzu a vizualizáciu dát. Ján taktiež plynule komunikuje v angličtine a má pracovné znalosti nemčiny, čo mu umožnilo efektívne spolupracovať so zahraničnými klientmi.“

  1. Pracovná morálka a osobné vlastnosti – okrem odborných schopností je dôležité zahrnúť aj pracovnú morálku a osobné vlastnosti zamestnanca. Tu môžete uviesť softskills ako dochvíľnosť, zodpovednosť, flexibilitu alebo schopnosť riešiť problémy. Napríklad:

„Ján sa vyznačuje skvelými organizačnými schopnosťami, čo sa prejavovalo najmä pri riadení komplexných projektov s veľkým rozsahom. Vďaka jeho pozornosti k detailom sme boli schopní splniť náročné termíny a zároveň zabezpečiť vysokú kvalitu výsledkov. Bol tiež aktívnym členom tímu, ochotný vždy pomôcť svojim kolegom. Ján je veľmi spoľahlivý a vždy prichádzal s pozitívnym prístupom, dokonca aj v stresových situáciách. Má výnimočné komunikačné schopnosti, ktoré mu umožňujú efektívne komunikovať s rôznymi tímami a riešiť problémy rýchlo a samostatne.“

  1. Záverečné odporúčanie – v záverečnej časti jasne vyjadrite, či by ste danú osobu odporučili na ďalšiu pozíciu. Buďte pozitívny a stručný. Môžete tiež uviesť, v akých oblastiach by sa podľa vás najlepšie uplatnila. Napríklad:

„Na základe našej spolupráce som presvedčený, že Ján Procesný bude prínosom pre akúkoľvek spoločnosť, ktorá hľadá skúseného projektového manažéra so silnými organizačnými schopnosťami a zmyslom pre detail. Bez váhania ho odporúčam.“

  1. Kontaktné údaje – na záver uveďte svoje kontaktné údaje, aby si nový zamestnávateľ mohol overiť informácie alebo získať viac podrobností, ak je to potrebné.

Takto štruktúrovaná referencia je jasná, pozitívna a ponúka praktické informácie, ktoré budúcemu zamestnávateľovi pomôžu pri rozhodovaní.

Ktoré pracovné posudky a referencie sú správne?

Správne pracovné referencie v životopise spĺňajú tieto parametre:

  1. Sú napísané bývalým zamestnávateľom, mentorom, klientom, obchodným partnerom, profesorom, učiteľom alebo inou osobou, ktorá s tebou v minulosti spolupracovala.
  2. Dajú sa overiť prostredníctvom telefonátu alebo e-mailu.
  3. Obsahujú všetky náležitosti vrátane mena, priezviska a kontaktných údajov danej osoby.
  4. Informujú o relevantných skutočnostiach, teda o tvojich zručnostiach a schopnostiach.
  5. Sú skôr kratšie a výstižné, nie sú písané na pol strany alebo viac.
  6. Sú aktuálne, pravdivé, objektívne a pozitívne.

Vzor referencie – požiadaj o feedback a zaujmi zamestnávateľa

Dobrú referenciu by mal napísať niekto, kto s tebou pracoval dlhšie a pozná ťa
Súčasťou referencie by mali byť aj kontaktné informácie osoby, ktorá ju píše

Vzor odporúčania od zamestnávateľa je praktickým riešením, ak si chceš uľahčiť písanie referencie a hľadanie práce. Nezabúdaj však, že referencia zamestnávateľa nie je jediný typ dokumentu, ktorý musí byť kvalitne a dobre spracovaný. Okrem neho budeš potrebovať detailný životopis a v prípade, že to zamestnávateľ vyžaduje, aj motivačný list, v ktorom sa môžeš podrobnejšie rozpísať o svojich skúsenostiach a zručnostiach.

Problém roku 2000 a 9 zásadných udalostí v IT na prelome tisícročí

Posted on by Jozef Wagner

Rok 2000 bol pre IT sektor prelomový a priniesol sériu udalostí, ktoré položili základy pre digitálny svet, aký dnes poznáme. V tomto článku sa pozrieme na desať zásadných momentov, ktoré nielen formovali technologický priemysel, ale aj spôsob, akým používame technológie v každodennom živote. Tieto míľniky sú dnes často nostalgickou spomienkou, ale zároveň nám pripomínajú, ako ďaleko sme sa za štvrťstoročie dostali.

1.     Problém roku 2000 – Y2K problém, ktorý preveril IT svet

Začiatok roka 2000 sprevádzala IT sektor nervozita. Staršie informačné systémy, ktoré zapisovali roky len dvoma číslicami (napríklad 99 namiesto 1999), mohli po prechode do nového milénia interpretovať rok 2000 ako 1900, čo mohlo viesť k výpadkom a chybám v rôznych systémových nastaveniach. Bankové operácie, záznamy pacientov či letecké systémy by sa mohli ocitnúť v chaose. Tento problém je známy aj ako Y2K problem.

Firmy a vlády investovali nemalé čiastky, aby upravili a otestovali softvér a zabezpečili, že sa vyhnú výpadkom. Aj keď sa žiadna veľká katastrofa nekonala, Y2K nám pripomenul dôležitosť IT bezpečnosti, testovania a neustálej modernizácie systémov.

Vieš, že…

Vedel si, že? V súvislosti s riešením Y2K sa odhaduje, že globálne bolo na úpravy systémov vynaložených až 300 miliárd dolárov.

2. Dot-com bublina – boom, ktorý transformoval digitálny trh

Rok 2000 bol aj vrcholom dot-com bubliny, kedy internetové spoločnosti sa tešili obrovským investíciám, pričom sa predpokladalo, že online biznis bude revolučný. Akcie internetových firiem rástli závratným tempom, no bublina zakrátko praskla a mnoho začínajúcich online spoločností sa ocitlo vo finančných problémoch alebo úplne zaniklo.

Napriek kolapsu dot-com bublina zmenila trh. Zrodili sa nové obchodné modely a technologické giganty ako Google, Amazon či eBay, ktoré formovali ďalší vývoj digitálnej ekonomiky. Tento kolaps naučil mnohých investorov byť opatrnejšími pri svojich investíciách.

Vieš, že…

Vedel si, že? Amazon počas dot-com bubliny stratil až 90 % svojej hodnoty, no Jeff Bezos sa rozhodol vo firme zotrvať, čím položil základy budúceho giganta.

3. Štandard USB – koniec éry diskiet a prelom v dátovom prenose

USB 1.1 sa v roku 2000 stalo novým štandardom pre pripojenie zariadení a prenos dát. Vďaka USB sme mohli rýchlo a jednoducho prenášať dáta medzi zariadeniami. USB kľúče, ktoré ponúkali kapacitu okolo 8 MB, začali postupne nahrádzať diskety, na ktoré sa vošlo len niekoľko dokumentov.

Dnes si bez USB portov nevieme predstaviť pracovné ani domáce prostredie. Tento štandard odštartoval prechod na modernejšie úložné zariadenia a zariadenia, ktoré používajú USB port pre svoju komunikáciu s počítačom ako sú moderné myši, či klávesnice.

Vieš, že…

Vedel si, že? Prvé USB kľúče mali kapacitu iba 8 MB, čo je dnes len zlomkom veľkosti jedného priemerného obrázka v smartfóne. Dnes dosahuje kapacita USB kľúčov bežne 1 TB, čo je viac ako 100-tisíc krát väčší úložný priestor.

4. Prvý mobil s fotoaparátom – odštartovanie mobilnej fotografie

Rok 2000 priniesol aj prvý mobilný telefón s fotoaparátom – Sharp J-SH04, dostupný na japonskom trhu. Rozlíšenie fotoaparátu bolo len 0,1 megapixelu, no umožňovalo používateľom zachytiť okamihy, ktoré si mohli vziať so sebou.

Mobilná fotografia sa stala revolúciou. Dnes sú mobilné fotoaparáty kľúčovým prvkom každého smartfónu a umožňujú nám uchovávať nielen spomienky, ale aj tvoriť obsah, ktorý sa dá okamžite zdieľať na sociálnych sieťach. Tento krok bol začiatkom digitálnej éry zachytávania životných okamihov.

Od roku 2000 sa mobilné fotografie rozvinuli až do tej miery, že mnohí profesionálni fotografi používajú pri práci smartfóny miesto tradičných fotoaparátov.

Vieš, že…

Vedel si, že? V októbri 2022 sa telefónom s najlepším fotoaparátom stal Xiaomi 12T Pro, ktorý sa môže pochváliť 200-megapixelovým snímačom.

5. Dial-up pripojenie – začiatok internetového prístupu pre masy

Pre väčšinu používateľov v roku 2000 bol Internet dostupný prostredníctvom dial-up pripojenia, ktoré malo rýchlosť len 56 kb/s. Pripojenie cez telefónnu linku bolo síce pomalé a často prerušované, ale prinieslo internet do domácností. Dial-up bol základom masového prístupu k Internetu a umožnil prvotný vstup do digitálneho sveta pre mnohých používateľov.

Vieš, že…

Vedel si, že? Zvuk modemu pri dial-up pripojení sa stal ikonickým a pre mnohých nostalgickým symbolom prvej éry Internetu. Tento pripojovací signál bol v skutočnosti procesom vyjednávania, kedy sa modem a ISP dohodli na optimálnej rýchlosti pre spojenie.

6. Nástup Windows 2000 – stabilita a bezpečnosť pre podniky

V roku 2000 Microsoft uviedol Windows 2000, operačný systém, ktorý priniesol spoľahlivosť, stabilitu a vyššiu bezpečnosť do podnikových prostredí. Tento systém bol kľúčový pre mnohé podniky, pretože zlepšil stabilitu oproti predchádzajúcim verziám.

Windows 2000 sa stal obľúbeným operačným systémom, najmä v korporátnom prostredí, kde bol základom pre mnohé pracovné počítače a servery. Stal sa novým štandardom a zároveň zvýšil latku bezpečnosti.

Vieš, že…

Vedel si, že? Windows 2000 bol prvým operačným systémom Microsoftu, ktorý nemal „modrý displej smrti“ (BSOD) ako častý problém, hoci sa ho úplne nezbavil. Systém integroval mnoho vylepšení, ktoré ho urobili oveľa stabilnejším.

7. Vydanie PlayStation 2 – herný priemysel na novom leveli

PlayStation 2 bola v roku 2000 veľkou udalosťou v hernom priemysle a rýchlo sa stala najpredávanejšou hernou konzolou všetkých čias. S revolučnou 3D grafikou a hernými možnosťami priniesla nový zážitok a zábavu do obývačiek.

Vieš, že…

Vedel si, že? PS2 bola tak populárna, že sa predávala až do roku 2013, teda 13 rokov od vydania. Navyše, s vyše 155 miliónmi predaných kusov drží rekord najpredávanejšej hernej konzoly v histórii.

8. Nárast e-mailov – e-mail ako hlavný komunikačný kanál

Rok 2000 priniesol nárast používania e-mailov. Platformy ako Hotmail a Yahoo! Mail zaznamenávali milióny nových používateľov a e-mail sa stal jedným z hlavných komunikačných prostriedkov. Okrem podnikovej komunikácie sa stal e-mail obľúbeným nástrojom aj v súkromnej sfére.

E-maily nielenže uľahčili globálnu komunikáciu, ale zmenili aj spôsob, akým fungujú podniky, ktoré sa mohli spoliehať na rýchle a efektívne informovanie. Tento vývoj sa stal začiatkom online komunikácie, ktorú dnes poznáme v mnohých podobách.

Vieš, že…

Vedel si, že? Hotmail, jedna z prvých populárnych e-mailových služieb, bola založená v roku 1996. V čase, keď ju Microsoft v roku 1997 kúpil, mala už 8,5 milióna používateľov a stála 400 miliónov dolárov.

9. Vznik Wi-Fi štandardu – príchod bezdrôtového pripojenia

Wi-Fi technológia, ktorá umožňovala pripojenie bez káblov s rýchlosťou do 11 Mb/s, sa v roku 2000 stala komerčne dostupnou. Wi-Fi umožnilo bezdrôtový prístup na Internet, čím sa otvorili nové možnosti pre domáce aj verejné pripojenie.

Vďaka Wi-Fi sme sa mohli zbaviť káblov, čo výrazne zvýšilo flexibilitu a dostupnosť Internetu. Dnes je Wi-Fi bežnou súčasťou kancelárií, domácností a verejných priestranstiev.

Vieš, že…

Vedel si, že? Pojem Wi-Fi nemá žiadny technický význam – ide o marketingový názov, ktorý vytvorila organizácia Wi-Fi Alliance, aby ľuďom predstavila bezdrôtové pripojenie ľahšie zapamätateľným spôsobom.

10. Google a jeho reklamný model – začiatok digitálneho marketingu

V roku 2000 Google predstavil model reklamy vo výsledkoch vyhľadávania, známy ako AdWords. Tento model umožnil firmám zacieliť reklamy na konkrétnych používateľov na základe ich histórie vyhľadávania a odštartoval éru moderného digitálneho marketingu.

AdWords zmenil online reklamu a umožnil firmám efektívne osloviť cieľové publikum. Táto metóda sa stala základom internetovej reklamy, ktorá dodnes tvorí hlavnú časť príjmov mnohých digitálnych platforiem.

Vieš, že…

Vedel si, že? Prvotná cena Google AdWords bola len niekoľko centov za kliknutie. V súčasnosti môžu kľúčové slová s vysokou konkurenciou stáť až stovky dolárov za kliknutie.

Záver

Rok 2000 bol pre IT svet rozhodne zaujímavým míľnikom a položil základy, ktoré dnes mnohí považujeme za samozrejmé. Viaceré technológie, ktoré vznikli v tomto období, majú stále vplyv na spôsob, akým žijeme a pracujeme. Tento článok mal za cieľ pripomenúť, ako ďaleko sa IT svet za posledných 25 rokov dostal, a ako sa neustále posúvame technologicky dopredu.

Podcast #2: AI a budúcnosť práce v IT

Posted on by Ivana Hricová

V druhej epizóde podcastu Na vlne kódu privítame Michala Bystrického, ktorý pôsobí ako dátový vedec v msg life Slovakia. Priblíži nám, ako vo svojej práci využíva umelú inteligenciu a aj to, akým spôsobom AI zasiahne do práce IT špecialistov v budúcnosti. Želáme ti príjemné počúvanie alebo čítanie.

Vitajte v dnešnom podcaste Na vlne kódu, ktorý pre vás pripravuje spoločnosť msg life Slovakia. V dnešnej epizóde sme si pre vás pripravili tému AI a budúcnosť práce v IT. Pozrieme sa na to, ako umelá inteligencia mení pracovný svet nielen v IT, ale vo všeobecnosti.

Naším hosťom je Michal Bystrický, ktorý je veľký vizionár a okrem iného sa zaoberá aj umelou inteligenciou. Spolu si prejdeme, ako budú roboty zasahovať do našej kariéry a možno aj do našich obedných prestávok,

Podcast Na vlne kódu

Na vlne kódu je podcast IT spoločnosti msg life Slovakia, ktorý ti pravidelne prináša témy z oblasti psychológie, HR a novinky zo sveta IT. Vypočuj si aj ďalšie epizódy podcastu Na vlne kódu.

Michal, môžeš sa nám, prosím, bližšie predstaviť?

Dobrý deň, moje meno je Michal a využijem možnosť, aby ma predstavila AI. Ahoj, si tam?

„Ahoj, jasné, som tu. Ako ti môžem pomôcť?“

Som práve v podcaste. Vedel by si ma predstaviť? Ale skús ma predstaviť tak, aby to bolo emocionálne, s nadšením. A keď budeš rozprávať napríklad o programovaní, môžeš byť smutný alebo zadýchaný. Skús to.

„Dobre, skúsim to. Predstavujem vám Michala. Človeka s obrovským odhodlaním a vášňou pre technológie. Zhlboka sa nadýchne. Jeho cesta bola plná prekážok, ale nikdy neprestal veriť v silu umelej inteligencie. Začne hovoriť smutne. A hoci niekedy stráca nádej pri programovaní, jeho viera v pozitívny dopad technológií ho vždy vedie vpred. Ako keby zadýchaný.“

Dobre, počkaj. A teraz povedz, kde pracujem a čomu sa venujem, prosím ťa.

„Michal pracuje v msg ako dátový vedec. Venuje sa vývoju systému na vyhľadávanie vo veľkom množstve dokumentov, ktorý dokáže odpovedať na otázky na základe ich obsahu. S bohatými skúsenosťami na rôznych pozíciách vrátane učiteľa, systémového administrátora, vývojára a manažéra vývoja sa po významných udalostiach v oblasti AI rozhodol vrátiť k vývoju.“

Dobre, ja to skúsim ešte trošku doplniť. Rozhodol som sa vrátiť späť k vývoju práve kvôli tomu, že prvýkrát v histórii môžeme mať k dispozícii celý robotický tím, ktorý pre nás pracuje.

Čo najšpecifickejšie sa ti zatiaľ podarilo vyhľadať? A podarilo sa ti vždy nájsť, čo si chcel?

To sú také tie magické momenty, keď máme viacero dokumentov – napríklad technický manuál, sales report alebo marketing dokument a každý z nich má tisícky strán. V tom dokumente dokážeme nájsť tú jednu pravú informáciu, ktorú potrebujeme. A dokážeme nájsť aj súvisiace informácie vo všetkých dokumentoch, všetky ich spojiť, referencovať a následne poskytnúť komplexnú odpoveď.

Ako by si vysvetlil pojem AI niekomu, kto sa zasekol v 80. rokoch – ako napríklad občas ja?

Ak si sa zasekla v 80. rokoch, vieš, že počítač tvoria tranzistory. To sú také tie prepínače 0 alebo 1. Z nich vieš vytvoriť logické bloky, z ktorých je vlastne tvorený počítač.

V tom období tvorilo osobný počítač približne 10 tisíc tranzistorov. Nám sa podarilo toto číslo veľmi zväčšiť, a to 2 až 3 milión násobne. Len pre predstavu – napríklad grafická karta v počítači má 76 miliárd tranzistorov. Potom sme postavili takýchto veľmi výkonných počítačov vedľa seba tisíce a zobrali sme text z celého internetu. Následne sme vytvorili taký štatistický systém – programátori budú možno poznať regresiu – a povedali sme mu, aby predpovedal ďalšie slovo. No a ono to potom začalo dávať zmysel. Systém sme zväčšili ešte viac a tá AI začala premýšľať.

AI a roboti – sú to v podstate takí budúci kolegovia, ktorí si nikdy neberú dovolenku?

Tí AI kolegovia už nie sú budúci, oni sú súčasní. Napríklad mne až 70 % práce robí práve AI. Tých 30 % je moja práca, pretože poznám lepšie kontext alebo mám expertízu, ktorú som získal za desiatky rokov. Podstata mojej práce je programovanie, ale ja už veľmi ten kód nepíšem, už vlastne len dopytujem tú AI. Alebo sa napríklad s AI učím španielčinu.

„Umelá inteligencia mi robí 70 % práce. Osobne už kód veľmi nepíšem, vlastne len dopytujem AI.”

Ak sa však bavíme o humanoidoch, teda robotoch, ktoré majú ruky, nohy a rozprávajú, tak tam ešte nie sme. Primárna výzva v tejto oblasti je, ako ten model zmenšiť. Napríklad jazykový model, ktorý má 200 bilión parametrov, potrebuje 120 GB pamäte, na čo je potrebných cca 4 – 5 grafických kariet. Každá spotrebuje približne 350 W, v non-stop prevádzke 2 kW. Cena sa začína niekde na 4 000 eur. A to je len jazyk. Potom potrebuješ ešte rozprávať, počúvať, zabezpečiť motoriku, atď. Človek je veľmi efektívny biologický systém – dáš si kávu a už si pripravená pracovať. Ale súčasné modely sú veľmi neefektívne, potrebujú veľa energie.

AI dokáže vyriešiť komplikované problémy vo veľmi krátkom okamihu. Znamená to pre IT-čkárov, že budú mať napríklad viac času na hranie hier alebo na ďalšie vzdelávanie?

AI neprináša viac voľného času, ale umožňuje nám riešiť rutinné úlohy. My sa môžeme viac sústrediť napríklad na tvorbu architektúry alebo stratégie, a máme tak možnosť vytvárať lepšie systémy. Dnes je to teda skôr o tom, ako využiť ten voľný čas na ďalšiu prácu.

„AI nám umožňuje riešiť rutinné úlohy. A my môžeme voľný čas využiť na tvorbu lepších systémov.”

Vidíš budúcnosť IT profesionálov ako AI-tuningových inžinierov alebo ako niekoho, kto bude pre umelú inteligenciu zberať dáta?

Jedna možnosť, ktorú môže človek uplatniť, sú také tie veľké všeobecné modely, napríklad chatGPT, timeGPT a iné. Tieto najväčšie, tzv. foundation modely, sa vyvíjajú v Amerike. Ja by som rád priblížil, prečo je to také vzdialené nám – bežným inžinierom. OpenAI má 100 tisíc H100 grafických kariet, na ktorých trénuje. Jedna grafická karta stojí 30 tisíc eur, čiže len tie grafické karty stoja 3 miliardy a ešte je okolo toho infraštruktúra. Na tie súčasné aktuálne AI teda potrebuješ veľa peňazí. My, bežní inžinieri, sa budeme zaoberať skôr obsluhou alebo údržbou týchto strojov.

Keď bude AI vedieť písať kód, zostanú nám potom len testeri v oblasti IT? Alebo to budú vývojári, ktorí budú AI stále vzdelávať a zdokonaľovať?

V tej údržbe alebo v obsluhe je mnoho tém. Ja by som spomenul niekoľko. Môže to byť napríklad ten fine-tuning, keď trénujeme model na nejaký špecifický prípad použitia. Tam sa deje tzv. transfer learning, pri ktorom zoberieme veľký model, pridáme tam nejaké vrstvy a potom natrénujeme len tie svoje vrstvy. Následne vieme dať tomu modelu rôzne iné spôsoby vyjadrovania na mieru a podobne.

Ďalšia taká veľká téma je prompt engineering. To znamená, ako inštruujeme ten model, aby nám dal to, čo chceme. A téma, ktorá s tým súvisí, je alignment – že či to, čo ten agent robí, je v súlade so spoločenskými pravidlami. Tu by som rád spomenul pojem zosúladenie. Vznikli programy ako AutoGPT alebo teraz v októbri OpenAI Swarm, pomocou ktorých tvoríme tím agentov, ktorí pre nás pracujú. Dnes už je to pomerne jednoduché – nainštalujete si v Pythone Ollamu a za jeden deň si takýchto agentov v základnej forme napíšete. Tá komplexita, variabilita, akou môže byť poskytnutá odpoveď, je nekonečná. Čiže tam sa človek bude môcť uplatniť veľmi dobre. A bude teda pracovať spoločne s AI.

Recommend
Odporúčame ti:

Prečítaj si aj: Umelá inteligencia (AI) a programovanie: mal by si sa báť o svoje miesto?

Keď počuješ výraz automatizácia procesov, vidíš pred sebou nudnú, monotónnu prácu alebo si predstavíš skôr sci-fi budúcnosť plnú laserov a robotov?

Umelá inteligencia a automatizácia by mohli viesť k niečomu podobnému, ako vidíme v Star Treku. Ľudia tam žijú v hojnosti, základné potreby všetkých sú zabezpečené. Umožňujú im to kľúčové technológie, ako sú napríklad replikátory, ktoré dokážu vytvoriť akýkoľvek predmet z čohokoľvek. Eliminujú nedostatok, a teda nepotrebujú peniaze. Dokážu napríklad získavať energiu z antihmoty, čiže majú veľmi veľa energie. A boli tam aj ďalšie technológie, napríklad holodeky na simuláciu prostredia.

Keby sme mali takéto prostriedky, zmenil by sa náš pohľad na ekonomiku, pretože by sme neboli obmedzovaní nedostatkom zdrojov. Ľudia v Star Treku sa venujú kreatívnym, inovatívnym alebo komunitným aktivitám, ktoré dávajú zmysel. Jednotlivci neprispievajú spoločnosti kvôli peniazom, ale pre osobné naplnenie, zvedavosť, túžbu prispieť nejakému spoločnému dobru. Ale táto predstava je, samozrejme, dosť utopická.

Myslíš si, že bude AI natoľko inteligentná, aby prenikla aj do tých najhlbších útrob ľudskej mysle? Čo si myslíš o čítaní myšlienok? Viem, že sa tomu budeme venovať viac v ďalšom podcaste, lebo je to taká hlbšia téma, ale teraz aspoň v skratke.

Ja si myslím, že áno a spojil by som také dve úrovne. Ak sa bavíme na takej bežnej ľudskej komunikačnej úrovni, teda akým tónom rozprávam, akú expresiu tváre mám a podobne, AI dokáže už teraz rozpoznať, akú má človek emóciu a podľa toho reagovať.

Ak sa potom pridá druhá úroveň, taká doslovná, čiže o preniknutí do myšlienok, tak to je naozaj na dlhšiu debatu. V krátkosti spomeniem len projekt Neuralink. To je zariadenie, ktoré je voperované v mozgu a zachytáva signály z mozgu, ktoré idú do AI. Tá sa naučí, čo tie signály znamenajú a človek môže ovládať zariadenia myslením. Neuralink sa už testuje na ľuďoch a funguje.

Spomínal si, že AI má možnosť čítať naše emócie. Myslíš si, že do budúcna by sme sa mali AI báť?

Ja si myslím, že nie. AI nám prináša mnoho vylepšení a práve vďaka nim sa môžeme lepšie sústrediť na cieľ a robiť, čo naozaj chceme. Ľudia sa boja zmeny, ale táto zmena bude podľa mňa pozitívna.

Keď AI zvláda písanie kódu, má zmysel, aby programátori sa ešte učili písať to klasické Hello World?

Myslím si, že stále treba rozvíjať algoritmické myslenie. Určite sa treba učiť kódiť, programovať, ako definovať algoritmus, čo má sa stať krok po kroku. Lebo tak vlastne inštruujeme aj AI. Treba byť tiež inovatívny, kreatívny a dôležitý je tiež leadership a management.

Aby sa človek vedel orientovať, na tej developerskej úrovni treba tomu stále rozumieť. Už je to síce menej o matematike alebo takom nízkoúrovňovom programovaní, ale stále sú úlohy, ktoré AI nevie vyriešiť a programátor sa musí vedieť orientovať. Teda je to o tom vysokourovňovom skladaní komponentov, softvérovom dizajne, architektúre a podobne.

„Programátori musia aj v dobe AI rozvíjať algoritmické myslenie a musia byť aj inovatívni a kreatívni.”

Spomenul si, že AI nevie niektoré úlohy riešiť. Vieš nám vymenovať pár činností, v ktorých stále zlyháva?

Skúsim dať príklad, aby som ilustroval tú komplexitu. Predstav si, že máme troch agentov a každý z nich je iný. Pracujú na nejakej analýze, napríklad dátovej, sales, marketingovej – to je jedno. Podľa toho, ako nastavím každého agenta, podľa toho budem mať výstup. Ak spravím nejakého jedného člena viac striktnejšieho, po pár hodinách práce týchto agentov bude výstup viac absolútnejší. Modelovanie tejto dynamiky je veľmi komplexné. Nebavíme sa len o tom, akí členovia budú v tíme, ale aj o tom, aké budú mať osobnosti. Ako sa budú vyjadrovať, aké budú mať napríklad vizuálne schopnosti a podobne.

V dobe, keď umelá inteligencia dokáže rozanalyzovať dáta rýchlejšie než človek, bude našou hlavnou úlohou len upratovanie, respektíve kontrola po robotoch?

Keď AI niečo vygeneruje, neznamená to, že je to správne. Ten prompt engineering, teda vytváranie vstupných požiadaviek pre AI, nie je jednoduchý. Konkrétne v programovaní, napríklad pri práci s AI, je kľúčové si uvedomiť, že AI nemá celý úplný kontext. Ja by som rád zazdieľal moju stratégiu, ktorá mi prináša dobré výsledky.

Moje dopyty na AI smerujú na malé, ohraničené komponenty s jasne definovanými rozhraniami. Ideálne je, keď AI poskytnem aj nejakú architektúru, aby tomu ešte lepšie rozumela. A tým, že je to také malé, ohraničené, jasné, dostávam kvalitnejšie a na prvýkrát použiteľné výsledky. Pretože AI dostane jasné hranice, v ktorých môže pracovať.

Aké zručnosti by mal mať človek, aby bol nezameniteľný v budúcnosti plnej umelej inteligencie? Čo AI nenahradí?

Ja si myslím, že človek a AI bude žiť v symbióze. Základná zručnosť je vedieť používať AI na vytvorenie tých vyššieúrovňových cieľov. Ako som spomenul, v programovaní sú to nástroje ako AutoGPT alebo OpenAI Swarm, teda programovanie viacerých agentov, aby sme dosiahli spoločne dosiahli určitý cieľ nejakého odborného charakteru. Teda hĺbková analýza, kde každý robot je prispôsobený nejakej svojej doméne a prípadne fine-tunovaný. Myslím si, že to pôjde týmto smerom.

Keďže AI sa učí stále viac, nemali by sme napríklad začať s učením už detí v škôlke, aby vedeli naprogramovať nejaké priateľské AI algoritmy? Aby sme s ňou žili naozaj v symbióze?

To je veľmi dobrá otázka. Vzdelávanie je extrémne dôležité. Ja som chodil na mechatronické krúžky, keď som sa učil programovať a zažil som tam veľmi veľa pozitívnych emócií. Emócie sú silná vec a vďaka nim som už 20 rokov v IT. Ja som to mal cez ten hard skill, kde som sa učil C, C++ a Linux. A podobne, ak by sa deti učili etiku a programovanie AI, tak by boli veľmi dobrí, pozitívni, morálne a eticky uvedomelí správni ľudia.

Recommend
Odporúčame ti:

Prečítaj si aj: Programovanie pre deti: Hra alebo príprava na kariéru v IT?

Myslíš si, že by mali byť roboti vybavení aj morálnym nejakým úsudkom? Alebo stačí, ak ich naučíme nebyť „zlobrami”?

Morálku v AI trénujeme viacerými spôsobmi. Ten prvý je, že ľudia poskytnú rôzne pohľady na morálne dilemy a AI sa naučí podľa toho predpovedať ďalšie slová. V druhom kroku je AI postavená pred morálne dilemy a musí sa rozhodovať, aké kroky urobí. Keď urobí nejaký krok, ukazujeme jej, ako tie voľby ovplyvňujú jednotlivé postavy a aký dopad by mali. Tam sú vopred definované nejaké etické princípy. Ak sa rozhodne správne, tak dostane spätnú väzbu.

My ukazujeme AI rôzne prístupy. Môžem spomenúť napríklad maximalizovanie blaha. V trolley probléme si vyberiem napríklad jednu osobu namiesto troch. Alebo etiku založenú na pravidlách či zameranie na morálny charakter toho, kto rozhoduje. Ja by som to uzavrel tak, že AI treba učiť tak, ako učíme svoje deti.

„AI musíme učiť tak, ako učíme deti.”

Máme sa viac báť toho, že nás AI začne nahrádzať alebo toho, že sa budeme na ňu až príliš spoliehať? Okrem toho, že máva výpadky, nezlenivieme napríklad?

Ja verím, že ľudia sú vo svojej podstate zvedaví. Nestane sa nám, že zlenivieme. Skôr budeme musieť udržiavať vedomosti na takej nižšej úrovni abstrakcie. A tam budú možno aj tie zaujímavé joby.

A čo sa týka závislosti, keď som začal programovať okolo roku 2000, internet ešte nebol taký bežný. Mali sme vtedy dial-up a na programovanie v Basicu som používal manuál. A potom s DSL internetom v roku 2003 prišiel Google. Toho som sa držal do roku 2023, kedy som začal používať veľké jazykové modely. Čiže ja teraz automaticky idem za tou AI. Keď som bol napríklad v lietadle a nemal som možnosť pripojiť sa na nejaký model, zistil som, že som od AI už vlastne závislý. Ale pozitívna vec je, že s AI som dva až šesťkrát rýchlejší ako s Google, závisí to od úlohy.

„S použitím AI som približne dva až šesťkrát rýchlejší ako s Google.”

Môžeme vôbec naučiť AI byť ľudskou, respektíve, aby mala emočnú inteligenciu? Alebo to bude vždy len naprogramovaný súcit?

Ja by som ti odpovedal otázkou: Ako vieš, že AI má len naprogramovaný súcit? Aj my sme formovaní geneticky skúsenosťami a nejakým aktuálnym chemickým stavom. Rozdiel je možno len v tom, ako tieto procesy vnímame. Ak by AI prejavovala emocionálnu inteligenciu na vysokej úrovni, nebolo by podobné, ako keď sa my učíme byť empatickí prostredníctvom skúseností?

Vedel by si nám zosumarizovať, ako sa môžu IT-čkári prispôsobiť alebo spolupracovať s umelou inteligenciou tak, aby tam naozaj bola tá symbióza?

Tu by som rád spomenul tú najvýznamnejšiu tému, ktorá teraz najviac odznieva, teda  spolupráca s viacerými agentmi. Nielen ako spolupráca, ale ich samotné programovanie a modelovanie dynamiky na dosiahnutie požadovaného cieľa. Toto je veľká téma, ktorá je variabilná a komplexná. A tu sa môžeme uplatniť.

Ďakujem ti veľmi pekne za priblíženie tejto zaujímavej témy. Dúfam, že sme vám, milí poslucháči, pomohli aspoň trochu pochopiť a uchopiť celkovo tému umelej inteligencie. Že to nie je len robot, ktorý sa nás snaží nahradiť, ale môže to byť náš najlepší partner na ceste za efektívnejšou budúcnosťou. Sledujte nás aj naďalej a počujeme sa pri ďalšej epizóde podcastu Na vlne kódu.

Kybernetické útoky, hrozby, ich typy a ako im predchádzať

Posted on by Michaela Kojnoková
V dnešnej digitálnej ére, kde väčšina našich osobných aj pracovných aktivít prebieha online, sa kybernetické útoky stali vážnou hrozbou pre jednotlivcov, firmy aj štátne inštitúcie. Kybernetická bezpečnosť (kyberbezpečnosť, po angl. „cyber security“) je preto kľúčovou oblasťou, ktorá sa zaoberá ochranou systémov, sietí a dát pred neželanými útokmi. Pochopenie, čo je kybernetický útok, ako prebieha a aké sú jeho najčastejšie formy, je prvým krokom k tomu, aby sme vedeli čeliť týmto hrozbám a účinne sa pred nimi chrániť. Tento článok ťa oboznámi s rôznymi typmi kybernetických útokov a vysvetlí ti, ako prebiehajú.

Čo sú kybernetické útoky (cyber attack definition)?

Kybernetické útoky sú pokusy o krádež, zmenu, zničenie, narušenie alebo znefunkčnenie informačných zdrojov a systémov v počítačových sieťach a systémoch. Kybernetické útoky možno zaradiť do dvoch kategórií: vnútorné hrozby alebo vonkajšie hrozby. Vnútorné hrozby vyplývajú z toho, že jednotlivci s legitímnym prístupom k systémom, na ktoré sú zamerané, využívajú svoj prístup na úmyselné alebo neúmyselné zneužitie zraniteľností. Môže ich vykonať nespokojný alebo nahnevaný zamestnanec alebo dodávateľ s prístupom do systémov organizácie. Hrozba z vonkajšieho prostredia pochádza od niekoho, kto nemá žiadny vzťah k systému, na ktorý útočí, napríklad od zločineckých organizácií alebo hackerov. Kybernetické útoky sa môžu zamerať na širokú škálu obetí, od jednotlivých používateľov až po podniky alebo dokonca vlády. Pri útokoch na podniky alebo iné organizácie je cieľom hackera zvyčajne získať prístup k citlivým a cenným zdrojom spoločnosti, ako sú duševné vlastníctvo, dáta o zákazníkoch alebo platobné dáta.

Ako prebieha kybernetický útok?

Kyber útok sa začína tým, že si útočník vyberie cieľ, ktorým môže byť jednotlivec, organizácia alebo konkrétna zraniteľnosť, napríklad zastaraný softvér alebo slabé bezpečnostné konfigurácie. Útočníci zhromažďujú informácie o cieli prostredníctvom techník, ako je skenovanie sietí, vyhľadávanie odhalených systémov alebo dokonca získavanie údajov verejne dostupných online. Keď majú dostatok informácií, využijú slabiny systému na získanie neoprávneného prístupu.

Ako funguje kyber útok?

  1. Počiatočný prístup: Útočník si vytvorí pozíciu v systéme, často zneužitím zraniteľností alebo použitím metód sociálneho inžinierstva, ako je phishing, aby používateľov oklamal a prinútil ich poskytnúť svoje údaje. Tento krok môže zahŕňať aj útoky hrubou silou na slabé heslá alebo použitie ukradnutých poverení z predchádzajúcich prípadov narušenia ochrany údajov.
  2. Vykonávanie: Po preniknutí do systému môže útočník spustiť škodlivý kód, ktorý je často zamaskovaný ako legitímny softvér alebo vložený do súborov, ako sú prílohy e-mailov. Kód sa zvyčajne pripojí k serveru útočníka a stiahne ďalšie nástroje alebo pokyny.
  3. Zvýšenie oprávnení: Útočník sa pokúša získať vyššie oprávnenia v systéme, napríklad prístup správcu, aby sa mohol voľne pohybovať a vykonávať pokročilejšie operácie. Často ide o využívanie zraniteľností systému alebo nesprávnej konfigurácie.
  4. Rozšírenie útoku: Po získaní prístupu k jednému systému sa útočník pohybuje po sieti laterálne a snaží sa získať kontrolu nad viacerými zariadeniami a prístup k citlivým oblastiam, ako sú databázy alebo doménové kontrolery. Často opätovne používa poverenia alebo využíva ďalšie zraniteľnosti na šírenie.
  5. Konečný cieľ: Útočník môže ukradnúť dáta, nainštalovať ransomvér na zašifrovanie súborov a požadovať platbu, narušiť prevádzku alebo sabotovať sieť. V niektorých prípadoch zostáva útočník skrytý dlhší čas (Advanced Persistent Threat, APT) a pokračuje v získavaní cenných údajov.
Počas celého procesu útočníci používajú rôzne techniky, aby sa vyhli odhaleniu, napríklad šifrovanie, obfuskáciu alebo vymazávanie protokolov. Kybernetické útoky môžu byť rôzne zložité, ale často sa riadia týmto všeobecným vzorom: Proces kybernetického útoku

Typy kybernetických útokov (cyber attack types)

V súčasnosti sa vo svete vyskytuje mnoho druhov kybernetických útokov. Ak poznáme rôzne typy týchto útokov, je pre nás jednoduchšie chrániť pred nimi naše siete a systémy. V tejto časti sa budeme bližšie zaoberať najčastejšie sa vyskytujúcimi kybernetickými útokmi, ktoré môžu v závislosti od rozsahu postihnúť jednotlivca alebo veľkú firmu.

1.   Malvér – definícia (malware definition)

Veľa ľudí odpoveď na otázku čo je malvér nepozná. Stretli sa s ním, počuli o ňom, ale definovať ho nevedia. Malvér (skratka pre „škodlivý softvér“, po angl. „malicious software – malware“) je akýkoľvek typ softvéru určený na poškodenie, zneužitie alebo získanie neoprávneného prístupu k počítačom, sieťam alebo zariadeniam. Používajú ho kyberzločinci na krádež citlivých údajov, narušenie prevádzky alebo prevzatie kontroly nad systémami na škodlivé účely. Malvér sa môže do systému dostať prostredníctvom podvodných e-mailov, škodlivých súborov na stiahnutie, infikovaných webových lokalít alebo ohrozených aktualizácií softvéru. Keď sa dostane dovnútra systému, môže vykonávať rôzne škodlivé činnosti, napríklad kradnúť dáta, špehovať používateľov alebo poškodzovať súbory.

Typy malvéru (malware types)

  • Rootkit (Rootkit attack) – Na rozdiel od iných škodlivých kódov je rootkit súbor softvérových nástrojov, ktoré sa používajú na otvorenie „zadných dvierok“ v zariadení obete. To umožňuje útočníkovi nainštalovať ďalší škodlivý softvér, napríklad ransomvér a keyloggery, alebo získať vzdialený prístup k iným zariadeniam v sieti a kontrolu nad nimi. Aby sa vyhli odhaleniu, rootkity často deaktivujú bezpečnostný softvér. Keď rootkit získa kontrolu nad zariadením, môže sa použiť na odosielanie nevyžiadanej pošty, pripojenie do botnetu alebo zhromažďovanie citlivých údajov a ich odosielanie späť útočníkovi.
  • Trojský kôň (Trojan horse / Trojan virus) – Trójsky kôň je program stiahnutý a nainštalovaný do počítača, ktorý sa zdá byť neškodný, ale v skutočnosti je škodlivý. Zvyčajne je tento škodlivý softvér ukrytý v nevinne vyzerajúcej prílohe e-mailu alebo v bezplatne stiahnutej aplikácii. Keď používateľ klikne na prílohu alebo stiahne program, škodlivý softvér sa prenesie do jeho počítačového zariadenia. Po jeho vložení škodlivý kód vykoná akúkoľvek úlohu, ktorú útočník navrhol. Často je to na spustenie okamžitého útoku, ale môže tiež vytvoriť zadné dvierka, ktoré hacker použije pri budúcich útokoch.
  • Spyware (Spyware virus) – Po nainštalovaní spyware monitoruje internetové aktivity obete, sleduje prihlasovacie údaje a špehuje citlivé informácie – to všetko bez súhlasu alebo vedomia používateľa. Kyberzločinci používajú spyware napríklad na získanie čísel kreditných kariet a bankových účtov a na získanie hesiel. Vládne agentúry v mnohých krajinách tiež používajú spyware – najznámejší je program s názvom Pegasus – na špehovanie aktivistov, politikov, diplomatov, blogerov, výskumných laboratórií a spojencov.
  • Ransomware (Ransomware cyber attack) – Ransomware je typ škodlivého softvéru, ktorý zablokuje prístup k súborom alebo celému systému tým, že ich zašifruje. Po zablokovaní prístupu agresori požadujú výkupné za ich dešifrovanie. Tento typ útoku je zvyčajne veľmi rýchly a môže ovplyvniť aj zálohy, čím sťaží obnovenie systémov bez zaplatenia výkupného. Ransomware sa často šíri prostredníctvom phishingových e-mailov alebo infikovaných webových stránok. Slávnym príkladom je útok ransomware WannaCry, ktorý postihol tisíce organizácií po celom svete.
  • Adware – Adware je softvér, ktorý zobrazuje nevyžiadané reklamy na zariadení používateľa, často bez jeho súhlasu. Hoci adware nemusí byť vždy škodlivý, môže narušiť používateľskú skúsenosť tým, že spomaľuje zariadenie a zobrazovanie reklám je nepretržité. Často sa inštaluje nevedomky, napríklad spolu s bezplatným softvérom. V niektorých prípadoch môže adware sledovať správanie používateľa online, aby cielil reklamy alebo získal citlivé dáta.
  • Worms (Worms virus) – Worms  (červy) sú samoreplikujúce sa škodlivé programy, ktoré sa šíria cez siete bez potreby interakcie používateľa. Na rozdiel od vírusov sa červy nemusia viazať na iné programy alebo súbory. Ich hlavným cieľom je infikovať čo najviac zariadení a šíriť sa čo najrýchlejšie. Červy môžu spôsobiť vážne škody, napríklad zahltenie sietí, spomalenie systémov alebo inštaláciu ďalšieho malvéru. Príkladom je Morris Worm, jeden z prvých veľkých internetových červov.
  • Botnet – Botnet je sieť infikovaných zariadení (tzv. „botov“), ktoré sú pod kontrolou útočníka. Zariadenia v botnete môžu byť použité na koordinované útoky, ako napríklad DDoS útoky (Distributed Denial of Service), pri ktorých botnet zahlcuje cieľový server nadmerným množstvom požiadaviek, čím ho vyraďuje z prevádzky. Zariadenia môžu byť infikované rôznymi typmi malvéru, často bez vedomia používateľa. Botnety sa tiež používajú na šírenie spamu alebo kradnutie údajov.

2. DoS útok – definícia (Denial of Service attack definition)

Denial-of-Service útok (DoS attack) je škodlivý, cielený útok, ktorý zaplavuje sieť falošnými požiadavkami s cieľom narušiť obchodné operácie. Pri útoku DoS používatelia nemôžu vykonávať bežné a potrebné úlohy, ako napríklad prístup k e-mailu, webovým stránkam, online účtom alebo iným zdrojom, ktoré sú prevádzkované napadnutým počítačom alebo sieťou. Hoci väčšina útokov DoS nemá za následok stratu údajov a zvyčajne sa vyriešia bez zaplatenia výkupného, organizáciu stoja čas, peniaze a iné zdroje, aby obnovila kritické obchodné operácie. Rozdiel medzi útokmi DoS a distribuovaným odmietnutím služby (DDoS) súvisí s pôvodom útoku. Útoky DoS vychádzajú len z jedného systému, zatiaľ čo útoky DDoS sa uskutočňujú z viacerých systémov. Útoky DDoS sú rýchlejšie a ťažšie blokovateľné ako útoky DOS, pretože na zastavenie útoku je potrebné identifikovať a neutralizovať viacero systémov.

3. Phishing – čo to je?

Phishing je kybernetický útok, pri ktorom sa útočník pokúša vylákať od osôb citlivé informácie, ako sú používateľské mená, heslá, čísla kreditných kariet alebo iné osobné dáta. Zvyčajne ide o podvodnú komunikáciu, často vo forme e-mailu alebo textovej správy, ktorá sa tvári, že pochádza z legitímneho zdroja, napríklad od dôveryhodnej spoločnosti alebo kolegu.

Phishing – typy

1. E-mailový phishing

E-mailový phishing je najbežnejším typom phishingového útoku, pri ktorom agresori hromadne posielajú podvodné e-maily, ktoré sa tvária, že pochádzajú z dôveryhodných zdrojov, ako sú banky, online služby alebo známe spoločnosti.
  • E-mail obsahuje škodlivý odkaz alebo prílohu, ktorá po kliknutí presmeruje obeť na falošnú webovú stránku, ktorá sa podobá na legitímnu. Obete sú potom podvedené, aby zadali osobné údaje, ako sú prihlasovacie alebo údaje o kreditnej karte.
  • Príklad: E-mail, ktorý vyzerá ako od banky a žiada ťa o aktualizáciu údajov o účte prostredníctvom poskytnutého odkazu.

2. Spear Phishing

Spear phishing je cielenejšia forma phishingu zameraná na konkrétne osoby alebo organizácie.
  • Na rozdiel od hromadných phishingových e-mailov sa pri spear phishingových útokoch používajú personalizované informácie (napríklad meno príjemcu, jeho pracovná pozícia alebo podrobnosti o firemnom projekte), aby správa vyzerala legitímnejšie.
  • Príklad: Spear phishingový e-mail môže vyzerať, že pochádza od kolegu alebo šéfa a žiada vás o zaslanie citlivých firemných informácií alebo o obnovenie hesla.

3. Whaling

Whaling sa zameriava na vysokopostavené osoby v rámci organizácie, ako sú generálni riaditelia alebo vedúci pracovníci.
  • Agresori sa vydávajú za dôveryhodnú osobu, pričom ako lákadlo často používajú naliehavé obchodné záležitosti. Tieto e-maily sú vysoko personalizované a zameriavajú sa na informácie na úrovni vedúcich pracovníkov, ako sú obchodné poverenia, finančné dáta alebo strategické plány.
  • Príklad: E-mail adresovaný generálnemu riaditeľovi, ktorý sa vydáva za právny orgán alebo iného vysokopostaveného riadiaceho pracovníka a žiada o citlivé obchodné dokumenty alebo veľké bankové prevody.

4. Vishing (hlasový phishing)

Vishing zahŕňa phishingové útoky vedené prostredníctvom telefonických hovorov.
  • Agresori sa vydávajú za dôveryhodné organizácie, ako sú banky alebo vládne agentúry, a presviedčajú obete, aby poskytli citlivé informácie, ako sú heslá, bankové dáta alebo čísla sociálneho poistenia.
  • Príklad: Telefonát od osoby z tvojej banky, ktorá žiada číslo účtu alebo kód PIN na „overenie“ tvojej totožnosti.
5. Smishing (SMS phishing) Smishing je phishing prostredníctvom SMS alebo textových správ.
  • Útočník odošle textovú správu, ktorá obsahuje škodlivý odkaz alebo telefónne číslo, ktoré príjemcu vyzýva, aby podnikol naliehavé kroky. Cieľom je často krádež osobných údajov alebo infikovanie mobilného zariadenia škodlivým softvérom.
  • Príklad: V prípade, že sa na internete objaví e-mailová správa, ktorá sa týka mobilného telefónu, je možné, že bude obsahovať napríklad toto: Textová správa, ktorá tvrdí, že tvoj bankový účet je zablokovaný a žiada ťa, aby si klikol na odkaz na overenie údajov o účte.

4. Spoofing (Spoofing attack)

Definícia útoku spoofing je jednoduchá. Je to typ kybernetického útoku, pri ktorom sa útočník vydáva za dôveryhodný subjekt alebo systém, aby oklamal jednotlivcov alebo systémy a prinútil ich udeliť prístup alebo zdieľať citlivé informácie. Hlavným cieľom je získať neoprávnený prístup, ukradnúť údaje alebo spustiť ďalšie útoky pod zámienkou legitímneho zdroja. K spoofingu môže dochádzať v rôznych kontextoch, od e-mailovej komunikácie až po sieťové pripojenia.

Typy spoofingu (spoofing types)

1. E-mail spoofing

Agresori posielajú podvodné e-maily, ktoré sa tvária, že pochádzajú od dôveryhodného odosielateľa, napríklad od kolegu, obchodného partnera alebo známej spoločnosti. Zmenou poľa „Od“ v hlavičke e-mailu vytvoria dojem, že e-mail pochádza od niekoho iného. Tento typ falšovania sa často používa pri phishingových útokoch s cieľom oklamať príjemcu, aby zdieľal citlivé dáta alebo klikol na škodlivé odkazy. Príklad: Prijatie e-mailu, ktorý vyzerá ako od banky a žiada ťa o prihlásenie alebo obnovenie hesla prostredníctvom podvodného odkazu.

2. IP spoofing

Agresori manipulujú so zdrojovou IP adresou v hlavičke paketu, aby sa zdalo, že paket pochádza z dôveryhodnej alebo známej IP adresy. IP spoofing sa bežne používa na získanie neoprávneného prístupu do siete alebo na spustenie útokov DDoS (Distributed Denial of Service) zaplavením cieľa prevádzkou z mnohých podvrhnutých IP adries. Príklad: Útočník pošle do systému škodlivé dátové pakety, ktoré sa tvária, akoby pochádzali z dôveryhodného zdroja v sieti.

3. URL Spoofing

Útočníci vytvárajú falošné webové stránky, ktoré majú napodobňovať legitímne webové stránky, často s cieľom ukradnúť citlivé informácie, ako sú používateľské mená, heslá alebo platobné dáta. Útočník zaregistruje názov domény podobný dôveryhodnej webovej lokalite, pričom zmení jeden alebo dva znaky, aby oklamal užívateľov (napr. „g00gle.com“ namiesto „google.com“). Keď používatelia navštívia podvrhnutú webovú lokalitu, sú podvedení a zadajú citlivé informácie. Príklad: Podvodná webová stránka, ktorá vyzerá ako prihlasovacia stránka do internetového bankovníctva, ale v skutočnosti ju ovláda útočník s cieľom získať prihlasovacie údaje.

4. ARP spoofing

Útočník odosiela falošné správy ARP v rámci miestnej siete, aby priradil svoju adresu MAC k adrese IP iného zariadenia, často brány alebo smerovača. Tento typ útoku umožňuje útočníkovi zachytiť, upraviť alebo zastaviť prenos údajov medzi zariadeniami v sieti. Často sa používa pri útokoch typu Man in the Middle (MITM). Príklad: V prípade, že sa v sieti objaví útok, je možné, že sa v sieti objaví útok, ktorý je v rozpore s pravidlami, ktoré sa vzťahujú na sieť: Útočník zachytí komunikáciu medzi tvojim zariadením a smerovačom, čo mu umožní sledovať alebo meniť odosielané a prijímané dáta.

5. Útoky založené na identite  – definícia (identity based attacks – definition)

Útoky založené na identite je veľmi ťažké odhaliť. Ak boli kompromitované platné poverovacie údaje používateľa a protivník sa vydáva za tohto používateľa, je často veľmi ťažké rozlíšiť typické správanie používateľa od správania hackera pomocou tradičných bezpečnostných opatrení a nástrojov.

Typy kybernetických útokov založených na identite

1. Útok Man in the Middle (MITM)

Útok MITM nastáva vtedy, keď útočník tajne zachytí a potenciálne zmení komunikáciu medzi dvoma stranami. Cieľom je často krádež citlivých údajov, ako sú prihlasovacie údaje, bankové informácie alebo osobné údaje. Útočník sa vloží medzi obeť a cieľ, často pomocou techník, ako je odpočúvanie Wi-Fi alebo podvrhnutie DNS. Útočník môže jednoducho počúvať alebo upraviť konverzáciu, presmerovať finančné prostriedky, presvedčiť obeť, aby zmenila heslá, alebo vykonať neoprávnené akcie. Príklad: Zachytenie komunikácie medzi používateľom a jeho bankou počas online transakcie.

2. Útok typu Pass-the-Hash

Pri útoku Pass-the-Hash (PtH) kyberzločinci ukradnú hashovanú verziu hesla, ktorá je zašifrovanou reprezentáciou pôvodného hesla. Namiesto prelomenia hesla agresori použijú hash priamo na overenie a začatie novej relácie. Tento útok je bežný v prostredí Windows, kde sa hash ukladá a prenáša cez sieť. Príklad: Útočník získa neoprávnený prístup do podnikovej siete pomocou ukradnutého hashu z napadnutého zariadenia bez toho, aby musel prelomiť skutočné heslo.

3. Golden ticket útok

Útok Golden Ticket zahŕňa zneužitie zraniteľností v autentifikačnom protokole Kerberos, ktorý používa služba Microsoft Active Directory. Agresori vytvoria „zlatý ticket“, ktorý im umožní neobmedzený prístup k doménovému kontroleru a ďalším kritickým zdrojom v sieti. Pomocou zlatého ticketu môžu agresori obísť overovanie a zachovať si trvalý prístup. Príklad: Útočník ukradne kľúčové dáta z doménového kontrolera a vytvorí zlatý ticket, ktorý mu umožní neobmedzený prístup do celej siete organizácie bez potreby opätovného overovania.

4. Silver ticket útok

Silver ticket útok je podobný golden ticket útoku, ale má obmedzenejší rozsah. Agresori vytvárajú sfalšované servisné tickety, aby získali prístup ku konkrétnym službám. Po odcudzení hesla k účtu s prístupom na úrovni služieb útočník vytvorí falošný autentifikačný ticket, ktorý poskytuje neoprávnený prístup ku konkrétnej službe (napr. zdieľané súbory, databázy) v sieti. Príklad: Získanie prístupu ku konkrétnemu aplikačnému serveru sfalšovaním servisného ticketu pomocou ukradnutého hesla.

5. Zber poverení (Credential Harvesting)

Pod pojmom zber poverení sa rozumie zhromažďovanie poverení používateľov vrátane používateľských mien, hesiel a iných prihlasovacích údajov, často prostredníctvom phishingu, keyloggingu alebo narušenia. Útočníci zhromažďujú tieto informácie s cieľom použiť ich na neoprávnený prístup alebo ich predať na dark webe. Prihlasovacie údaje sa často zbierajú hromadne z rôznych zdrojov vrátane phishingových webových stránok alebo infekcií škodlivým softvérom. Príklad: Phishingový e-mail oklame obeť, aby zadala svoje prihlasovacie údaje na falošnú webovú stránku, ktorú potom útočníci použijú na získanie prístupu k jej skutočným účtom.

6. Zneužitie poverení (Credential Stuffing)

V prípade zneužitia poverení ide o použitie ukradnutých poverení z jedného narušeného systému na pokus o prístup do iných systémov. Keďže ľudia často opakovane používajú heslá na viacerých účtoch, agresori sa pokúšajú prihlásiť do nesúvisiacich služieb (napríklad e-mailu, sociálnych sietí alebo bankovníctva) pomocou poverení získaných z iných narušení. Príklad: Použitie poverení ukradnutých z narušenej webovej lokality elektronického obchodu na pokus o prístup do účtov sociálnych médií obete.

7. Password Spraying

Útočník sa pokúša získať prístup k mnohým účtom pomocou jedného alebo niekoľkých spoločných hesiel, čím sa vyhne zablokovaniu. Na rozdiel od tradičných útokov hrubou silou, ktoré sa zameriavajú na jeden účet s mnohými heslami, je útok ‚rozprašovaním‘ hesiel zameraný na mnoho účtov s niekoľkými spoločnými heslami (napr. „password123“). To pomáha vyhnúť sa detekčným mechanizmom, ktoré po viacerých neúspešných pokusoch o prihlásenie zablokujú účty. Príklad: Útočník skúša heslo „Welcome2023“ na stovkách používateľských účtov v rámci organizácie.

8. Útoky hrubou silou (Brute Force Attacks)

Útok hrubou silou zahŕňa systematické hádanie hesiel alebo šifrovacích kľúčov metódou pokusov a omylov, kým sa nenájde správne heslo. Agresori používajú automatizovaný softvér na rýchle skúšanie rôznych kombinácií používateľských mien a hesiel. Ak majú dostatok času a výpočtového výkonu, môžu nakoniec nájsť správnu kombináciu. Príklad: Útočník použije nástroj, ktorý po vyskúšaní tisícov kombinácií uhádne správne heslo pre konto správcu.

6. Útoky typu Code injection (Code injection attacks)

Útoky typu „code injection“ spočívajú v tom, že útočník vloží do zraniteľného počítača alebo siete škodlivý kód, aby zmenil jeho priebeh. Existuje viacero typov útokov typu code injection:

1. SQL Injection

Útok SQL Injection využíva systémové zraniteľnosti na injektovanie škodlivých príkazov SQL do aplikácie riadenej údajmi, čo následne umožní hackerovi získať informácie z databázy. Hackeri používajú techniky SQL Injection na zmenu, krádež alebo vymazanie údajov z databázy aplikácie. Predstav si webovú stránku s prihlasovacím formulárom. Bežne by aplikácia poslala do databázy SQL dotaz v podobe: SELECT * FROM users WHERE username = ‚pouzivatel‘ AND password = ‚heslo‘; Avšak, ak útočník zadá do poľa pre používateľské meno nasledujúci reťazec: ‚ OR ‚1‘=’1′ SQL dotaz by mohol vyzerať takto: SELECT * FROM users WHERE username = “ OR ‚1‘=’1′ AND password = ‚heslo‘; Tento dotaz je teraz vždy pravdivý, pretože ‚1‘=’1′ je podmienka, ktorá je vždy splnená. Útočník sa týmto spôsobom môže prihlásiť do systému bez toho, aby poznal skutočné prihlasovacie údaje.

2. Cross-Site Scripting (XSS)

Cross Site Scripting (XSS) je útok typu code injection, pri ktorom útočník vloží škodlivý kód do legitímnej webovej stránky. Kód sa potom spustí ako infikovaný skript vo webovom prehliadači používateľa, čo útočníkovi umožní ukradnúť citlivé informácie alebo sa vydávať za používateľa. Webové fóra, diskusné fóra, blogy a iné webové stránky, ktoré umožňujú používateľom zverejňovať vlastný obsah, sú najnáchylnejšie na útoky XSS.

3. Malvertising

Útok zvyčajne začína prelomením servera tretej strany, čo kybernetickému zločincovi umožní vložiť škodlivý kód do zobrazovanej reklamy alebo do niektorého jej prvku, ako je napríklad kópia reklamného banneru, kreatívny obrázok alebo videoobsah. Po kliknutí návštevníka webovej lokality poškodený kód v reklame nainštaluje do počítača používateľa škodlivý softvér alebo adware.

4. Data poisoning

Data poisoning je typ kybernetického útoku, pri ktorom protivník úmyselne kompromituje tréningovú sadu údajov používanú modelom umelej inteligencie alebo strojového učenia s cieľom manipulovať s fungovaním tohto modelu. Pri manipulácii so súborom údajov vo fáze trénovania môže protivník zaviesť skreslenie, zámerne vytvoriť chybné výstupy, zaviesť zraniteľnosti alebo inak ovplyvniť predikčné schopnosti modelu.

7. Útoky na dodávateľský reťazec (Supply chain attack)

Útok na dodávateľský reťazec je typ kybernetického útoku, ktorý je zameraný na dôveryhodného dodávateľa tretej strany, ktorý ponúka služby alebo softvér dôležitý pre dodávateľský reťazec. Útoky na dodávateľský reťazec softvéru vnášajú do aplikácie škodlivý kód s cieľom infikovať všetkých používateľov aplikácie, zatiaľ čo útoky na dodávateľský reťazec hardvéru kompromitujú fyzické komponenty s rovnakým cieľom. Softvérové dodávateľské reťazce sú obzvlášť zraniteľné, pretože moderný softvér nie je napísaný od nuly: skôr zahŕňa mnoho hotových komponentov, ako sú API tretích strán, otvorený zdrojový kód a proprietárny kód od dodávateľov softvéru.

8. Útoky sociálneho inžinierstva – definícia (Social engineering cyber attack definition)

Sociálne inžinierstvo je technika, pri ktorej útočníci používajú psychologické taktiky na manipuláciu ľudí, aby vykonali požadovanú akciu. Pomocou silných motivátorov, ako sú láska, peniaze, strach a postavenie, môžu získať citlivé informácie, ktoré môžu neskôr použiť buď na vydieranie organizácie, alebo na využitie týchto informácií na získanie konkurenčnej výhody.

Typy útokov sociálneho inžinierstva (social engineering attack types)

1.      Pretexting

Pri pretextingu získajú agresori prístup k informáciám, systému alebo používateľovi tak, že predstierajú falošný scenár, ktorým si získajú dôveru obete. To zahŕňa vydávanie sa za investičného bankára, zamestnanca oddelenia ľudských zdrojov alebo dokonca za IT špecialistu.

2.      Kompromitácia obchodnej elektronickej pošty (BEC)

Pri útoku BEC útočníci prevezmú identitu dôveryhodného používateľa, aby okrem iného oklamali zamestnancov alebo zákazníkov spoločnosti a prinútili ich uskutočniť platby alebo zdieľať údaje.

3.      Dezinformačná kampaň

Dezinformačné kampane sú zámerné snahy o šírenie nepravdivých informácií, najmä z politických alebo vojnových dôvodov. Protivníci využívajú siete sociálnych médií, ktoré zasahujú obrovské publikum, na šírenie falošných naratívov prostredníctvom hojného využívania botov a falošných účtov, čím vytvárajú falošný pocit spoločného názoru.

4.      Honeytrap

Útoky typu Honeytrap sa zameriavajú na osoby, ktoré hľadajú lásku alebo priateľstvo v zoznamovacích aplikáciách/webových stránkach. Útočníci vytvárajú falošné profily a využívajú nadčasovo vybudovaný vzťah, aby obeť oklamali a prinútili ju poskytnúť im peniaze, informácie alebo prístup do siete na inštaláciu škodlivého softvéru.

5.      Tailgating/Piggybacking

Tailgating, známy aj ako piggybacking, je typ útoku, ktorý sa uskutočňuje osobne a to tak, že sa útočník drží blízko zamestnanca spoločnosti a žiada ho, aby mu podržal dvere. Keď sa protivník dostane dovnútra zariadenia, pokúsi sa fyzicky ukradnúť alebo zničiť citlivé informácie.

9. Vnútorné hrozby – definícia (Insider threats definition)

IT tímy, ktoré sa zameriavajú výlučne na externé hrozby, riešia len časť bezpečnostného prostredia. Vnútorné hrozby, ktoré sa týkajú súčasných alebo bývalých zamestnancov, predstavujú významné riziko, pretože tieto osoby majú priamy prístup k sieti spoločnosti, citlivým údajom, duševnému vlastníctvu a často disponujú cennými znalosťami obchodných procesov a politík, ktoré by mohli uľahčiť útok. Hoci mnohé vnútorné hrozby sú zlomyseľné a motivované napríklad finančným ziskom z predaja dôverných informácií na dark webe alebo emocionálnou manipuláciou prostredníctvom taktiky sociálneho inžinierstva, nie všetky sú úmyselne škodlivé. Niektoré sú výsledkom nedbanlivosti. Na účinné riešenie tak zlomyseľných, ako aj nedbanlivostných vnútorných hrozieb by organizácie mali zaviesť spoľahlivý program školení v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Toto školenie by malo zamestnancov vzdelávať v oblasti rozpoznávania a zmierňovania potenciálnych bezpečnostných rizík vrátane tých, ktoré predstavujú insideri.

10. DNS tunneling definícia (DNS tunneling definition)

Čo je DNS tunneling ? DNS tunneling je typ kybernetického útoku, ktorý využíva dotazy a odpovede systému názvov domén (DNS) na obchádzanie tradičných bezpečnostných opatrení a prenos údajov a kódu v rámci siete. Po infikovaní môže hacker voľne vykonávať príkazové a kontrolné činnosti. Tento tunel poskytuje hackerovi cestu na vypustenie škodlivého softvéru a/alebo na získanie údajov, IP alebo iných citlivých informácií ich zakódovaním bit po bite v sérii odpovedí DNS. Útoky tunelovaním DNS sa v posledných rokoch rozšírili, čiastočne aj preto, že ich nasadenie je relatívne jednoduché. Súpravy nástrojov a návody na tunelovanie sú dokonca ľahko dostupné online prostredníctvom bežných stránok, ako je YouTube.

11. Útoky založené na internete vecí (IoT-based attacks)

Útok založený na internete vecí (IoT) je akýkoľvek kybernetický útok, ktorý je zameraný na zariadenie alebo sieť internetu vecí. Po kompromitácii môže hacker prevziať kontrolu nad zariadením, ukradnúť dáta alebo sa pripojiť k skupine infikovaných zariadení a vytvoriť botnet na spustenie útokov DoS alebo DDoS. Vzhľadom na to, že sa očakáva rýchly rast počtu pripojených zariadení, odborníci na kybernetickú bezpečnosť očakávajú, že počet infekcií internetu vecí bude tiež rásť. Okrem toho môže k nárastu útokov viesť aj zavádzanie sietí 5G, ktoré podporí používanie pripojených zariadení.

12. Útoky na báze umelej inteligencie (AI-powered attacks)

So zdokonaľovaním technológií AI a ML sa zvyšuje aj počet prípadov použitia. Tak ako odborníci na kybernetickú bezpečnosť využívajú AI a ML na ochranu svojich online prostredí, aj útočníci využívajú tieto nástroje na získanie prístupu do siete alebo krádež citlivých informácií.

Adversial AI/ML

Cieľom útokov Adversarial AI/ML je narušiť alebo zmanipulovať systémy umelej inteligencie a strojového učenia zavedením klamlivých alebo nepresných údajov počas fázy trénovania. Starostlivým vytvorením vstupov, ktoré využívajú slabé miesta modelu, môžu útočníci spôsobiť, že umelá inteligencia bude robiť nesprávne predpovede alebo rozhodnutia. Príklad: Predstav si autonómne vozidlo poháňané umelou inteligenciou, ktoré pomocou strojového učenia rozpoznáva dopravné značky a na ich základe prijíma rozhodnutia o jazde. Útočník by mohol pomocou nepriateľských techník jemne zmeniť vzhľad značky Stop tak, aby sa systému umelej inteligencie vozidla javila ako značka Daj prednosť v jazde. Tieto zmeny by mohli byť pre ľudské oči nepostrehnuteľné, ale spôsobili by, že umelá inteligencia by značku nesprávne interpretovala a potenciálne by viedla k nebezpečnému správaniu počas jazdy.

Temná umelá inteligencia (Dark AI)

Temná umelá inteligencia sa vzťahuje na škodlivé používanie technológií umelej inteligencie a ML určených na zneužívanie zraniteľností systému. Na rozdiel od bežných útokov Dark AI často pôsobí skryto, takže je ťažké ju odhaliť, kým nie je spôsobená značná škoda. Využíva pokročilé techniky AI na vykonávanie sofistikovaných a skrytých útokov. Príklad: Využívanie nástrojov riadených umelou inteligenciou na automatické objavovanie a zneužívanie bezpečnostných chýb v softvéri alebo systémoch.

Deepfake

Deepfake zahŕňa použitie umelej inteligencie na vytvorenie vysoko realistických, ale falošných médií vrátane obrázkov, videí a zvuku. Tieto falzifikáty môžu oklamať divákov tým, že vytvárajú dojem, akoby ľudia povedali alebo urobili veci, ktoré nikdy neurobili. Deepfakes sa môžu použiť na manipuláciu s verejnou mienkou, poškodenie reputácie alebo zasahovanie do politických procesov. Príklad: Sfalšované video politickej osobnosti, ktorá urobila kontroverzné vyhlásenia, ku ktorým v skutočnosti nikdy nedošlo.

Sociálne inžinierstvo generované umelou inteligenciou (AI-generated social engineering)

Útoky sociálneho inžinierstva generované umelou inteligenciou zahŕňajú vytvorenie sofistikovaných chatbotov alebo virtuálnych asistentov, ktorí napodobňujú interakcie podobné ľudským. Tieto systémy AI sa zapájajú do konverzácie s používateľmi s cieľom získať citlivé informácie alebo ich presvedčiť, aby vykonali škodlivé kroky. Príklad: Presvedčivý chatbot s umelou inteligenciou, ktorý sa vydáva za zákaznícky servis a žiada používateľov o poskytnutie osobných údajov alebo prihlasovacích údajov.

Ako možno zabrániť kybernetickému útoku?

Počítačové útoky budú naďalej čoraz častejšie a sofistikovanejšie. Dobrou správou je, že existuje niekoľko vecí, ktoré môžu organizácie urobiť, aby minimalizovali risk.

Aktualizuj svoj softvér

Aktualizované softvérové systémy sú odolnejšie ako zastarané verzie, ktoré môžu mať slabé miesta. Aktualizácie môžu opraviť všetky chyby a slabé miesta v softvéri, preto je optimálne mať najnovšiu verziu. Okrem toho zváž aktualizáciu softvéru investovaním do záplat (patch managementu).

Nainštaluj bránu firewall

Firewally sú užitočné pri predchádzaní rôznym útokom, ako sú útoky typu DoS. Fungujú tak, že kontrolujú sieťovú prevádzku, ktorá prechádza systémom. Brána firewall tiež zastaví akúkoľvek podozrivú aktivitu, ktorú považuje za potenciálne škodlivú pre počítač.

Zálohuj dáta

Pri zálohovaní údajov ich presunieš na iné, bezpečné miesto na uloženie. Môže ísť o použitie cloudového úložiska alebo fyzického zariadenia, napríklad pevného disku. V prípade útoku ti zálohovanie údajov umožní obnoviť všetky stratené údaje.

Šifrovanie údajov

Šifrovanie údajov je populárny spôsob prevencie kybernetických útokov a zabezpečuje, že údaje sú prístupné len tým, ktorí majú dešifrovací kľúč. Na dosiahnutie úspešného útoku na zašifrované údaje sa agresori často musia spoliehať na metódu hrubej sily (brute force method), pri ktorej skúšajú rôzne kľúče, kým neuhádnu ten správny, čo robí prelomenie šifrovania náročným. Používaj silné heslá a vyhýbaj sa používaniu rovnakých hesiel pre rôzne kontá.

Používaj silné heslá

Aby si zabránil útokom, mal by si mať v prvom rade silné heslá a vyhýbaj sa používaniu rovnakých hesiel pre rôzne kontá a systémy. Opakované používanie rovnakého hesla zvyšuje riziko, že agresori získajú prístup ku všetkým tvojim informáciám. Pravidelná aktualizácia hesiel a používanie hesiel, ktoré kombinujú špeciálne znaky, veľké a malé písmená a číslice, môže pomôcť chrániť všetky tvoje kontá.

Používaj dvojfaktorové overenie

Používaj dvoj- alebo viacfaktorové overovanie. Pri dvojfaktorovom overovaní sa vyžaduje, aby používatelia poskytli dva rôzne overovacie faktory na svoje overenie. Keď sa od teba okrem používateľského mena a hesla vyžaduje viac ako jeden ďalší spôsob overovania, označujeme to ako viacfaktorové overovanie. Ukazuje sa, že je to dôležitý krok na zabezpečenie akéhokoľvek účtu.

Zúčastni sa komplexného školenia o kybernetickej bezpečnosti

Komplexné školenie o kybernetickej bezpečnosti je jedným z najefektívnejších spôsobov, ako získať praktické vedomosti a zručnosti na ochranu seba a svojej firmy pred kybernetickými útokmi. Takéto školenie poskytuje účastníkom hlbší prehľad o rôznych typoch hrozieb a technikách na kompromitovanie systémov a získanie citlivých údajov. Navyše, účastníci sa naučia praktické metódy na detekciu, prevenciu a reakciu na tieto útoky.

Záver ku kybernetickým útokom

V digitálnom veku, v ktorom sa stále viac spoliehame na technológie, je ochrana pred kybernetickými útokmi nevyhnutnou súčasťou každej organizácie aj jednotlivca. Kybernetické hrozby, ako sú malware, ransomware, phishing či útoky typu man-in-the-middle, sú čoraz sofistikovanejšie a spôsobujú vážne finančné aj reputačné škody. Preto je kritické mať implementovanú robustnú kybernetickú bezpečnostnú stratégiu, ktorá zahŕňa nielen technické opatrenia, ale aj dôkladné vzdelávanie používateľov a zamestnancov. Správne zabezpečenie dát, sledovanie aktivít na dark webe či investícia do elitných služieb na hľadanie hrozieb, sú len niektoré z kľúčových krokov, ktoré môžu organizácie prijať. Taktiež je nevyhnutné pravidelné školenie v oblasti kybernetickej bezpečnosti, aby sa minimalizovali riziká ľudskej chyby.