Ako fungujú hormóny šťastia serotonín, dopamín a endorfíny? Aký vplyv majú na našu náladu, vplyv aj motiváciu? Ako ich vieme prirodzene podporiť a prečo je rovnováha medzi prácou a oddychom kľúčová? To všetko sa dozvieš v najnovšej epizóde podcastu Na vlne kódu s hosťom Braňom Mišovičom.
Dnes bude reč o hormónoch šťastia – malých tajomných molekulách. Tieto mimoriadne mocné chemické látky ovplyvňujú to, ako sa cítime, správame, a dokonca aj to, po čom túžime alebo čomu sa vyhýbame.
Serotonín, dopamín, endorfíny. V dnešnej epizóde sa spolu pozrieme na to, ako fungujú, čo ich posilňuje a ako môžeme vlastným správaním ovplyvniť náladu, energiu a odolnosť.
Naším dnešným hosťom je fyzioterapeut Braňo Mišovič z Fitclinic – človek, ktorý dokonale spája pohyb, mozog, emócie a každodennú realitu do jedného celku.
…Na vlne kódu je podcast IT spoločnosti msg life Slovakia, ktorý ti pravidelne prináša témy z oblasti psychológie, HR a novinky zo sveta IT? Vypočuj si aj ďalšie epizódy podcastu Na vlne kódu.
Braňo, čo sú teda vlastne hormóny šťastia a prečo sú také dôležité? Sú to len frázy z marketingu alebo naozaj medicínske fakty?
Určite to nie sú len frázy. Sú to medicínske záležitosti. Medzi hormóny šťastia radíme štyri hlavné látky. Nie sú to vlastne hormóny, ale neurotransmitery. V odbornej rovine sa takto pomenúvajú endorfíny, dopamín, serotonín a oxytocín. Každý z nich má inú funkciu.
Hovoríme o dopamíne, endorfínoch, často počúvame aj o serotoníne. Čím sa dopamín líši od endorfínov a akú úlohu hrá serotonín? Ako tieto hormóny ovplyvňujú našu náladu a správanie? Je to rozdiel ako medzi kávou a horúcou čokoládou – oboje sú super, ale účinok je iný?
Presne tak. Dopamín funguje ako neurotransmiter odmeny a motivácie. Endorfíny sú ako prírodné analgetiká – tlmia bolesť a navodzujú pocit uvoľnenia. Dopamín nás odmeňuje a motivuje, kým endorfíny chránia telo pri preťažení a navodzujú pocit pohody.
A serotonín? Ten sa spája najmä s pocitom šťastia a spokojnosti. Môžeš nám vysvetliť, ako funguje a prečo je taký dôležitý? Dá sa jeho hladina prirodzene zvýšiť?
Serotonín sa tvorí hlavne v črevách. Už dlho poznáme porekadlo „Zdravé črevo – zdravý človek“. Ak si udržiavam črevný systém zdravý, dokážem tým ovplyvniť aj tvorbu serotonínu. Kľúčová je strava, dostatok tekutín a čo najmenej stresu.
Menej stresu sa ľahko povie, ale ťažšie sa zvláda. Aj ja stále hľadám cesty, ako ho minimalizovať. No ak sa snažím jesť zdravo, mať dostatok spánku a nestresovať sa, podporujem tvorbu serotonínu. Ten reguluje našu náladu, spánok aj chuť do jedla.
Ak som dobre vyspatý a najedený, mám lepšiu náladu. Je to jednoduché vysvetlenie, ale funguje. Preto je také dôležité udržiavať zdravú črevnú mikroflóru.
Čiže to znamená, že tieto hormóny, kde sa vlastne vyrábajú? Len v čreve? Prípadne, ako ovplyvňujú naše správanie? Ja si ich predstavujem ako takých chemických DJ-ov, ktorí nám púšťajú hudbu pozitívnej nálady podľa vlastného playlistu.
Keď máme serotonínu málo, naša nálada sa nedokáže správne regulovať. Cítime sa zle, alebo sa vôbec nevieme naladiť na pozitívnu vlnu. Všeobecne tieto neurotransmitery fungujú jednoducho – buď ich máme dostatok, alebo nie. Ak ich nemáme, či už ide o endorfíny, dopamín alebo serotonín, neurobia prácu, na ktorú sú určené. Ak má serotonín regulovať náladu a v tele chýba, tak nám s tým nepomôže. Keď ho máme dosť, pomôže nám udržať stabilnú náladu. Funguje to podobne ako pri iných hormónoch a neurotransmiteroch.
Ich množstvo vieme čiastočne ovplyvniť. Najmä serotonín, ktorý sa vo veľkej miere tvorí v črevách. Preto je dôležité, aby boli črevá zdravé, tam sa totiž odohráva hlavná tvorba serotonínu. O tom, ako udržiavať črevnú mikroflóru zdravú, by sme mohli urobiť samostatnú epizódu, pretože je to rozsiahla téma. V skratke však platí, že tvorbu serotonínu vieme podporiť najmä zdravou stravou, dostatkom spánku a vyhýbaním sa nadmernému stresu.
A čo dopamín? Je to ten náš vnútorný motivátor, ktorý nás ženie za pocitom odmeny? Či už ide o odškrtnutú úlohu, nové lajky na fotke alebo ďalší kúsok koláča, aj keď sme pôvodne nechceli ani jeden?
Áno, presne tak. Dopamín je kľúčový pre systém odmien v mozgu. Vždy, keď očakávame niečo príjemné – pochvalu, lajk alebo sladkosť, dopamín sa uvoľní. Už samotné očakávanie tejto odmeny stimuluje jeho tvorbu. A to nás motivuje pokračovať v činnosti. Tento systém je pre naše prežitie dôležitý, ale môže viesť aj k závislostiam. Keď dopamín stimulujeme príliš často, môžeme sa na ňom stať závislými. Platí to aj pre iné neurotransmitery, no najčastejšie sa to spomína pri dopamíne a endorfínoch.
Keď už hovoríme o závislostiach, prečo sa o endorfíne hovorí, že je ako prírodný opiát? Dá sa získať legálne alebo ho musíme vybehať na páse vo fitku?
Endorfíny sa viažu na rovnaké receptory v mozgu ako opiáty, napríklad morfín. Fungujú teda podobným spôsobom. Pomáhajú tlmiť bolesť a zároveň vyvolávajú pocit uvoľnenia a eufórie. Preto sa im hovorí prírodné analgetiká. Ak to zjednodušíme, endorfín je prirodzený opiát, ktorý si telo vytvára samo. Dokáže vyvolať rovnaký pocit ako syntetické opiáty, len prirodzene. V lekárni ho síce nekúpiš, ale môžeš ho „vybehať“.
Často sa spomína fenomén nazývaný „runner’s high“. Pri dlhom a náročnom výkone bežec dosiahne bod, keď necíti bolesť ani únavu, len eufóriu. Ja som dlhé trate behával roky a môžem povedať, že tento stav som zažil možno dvakrát či trikrát. Nie je to teda tak, že pri každom behu príde vlna endorfínov. Keby to fungovalo vždy, všetci by behali. Nestačí urobiť pár cvikov v posilke a čakať zázrak. Treba sa dostať na určitú hranicu výkonu. Najmä pri vytrvalostných športoch, ale aj pri náročných silových tréningoch sa telo musí dostať na úroveň, keď začne tvoriť vyššiu hladinu endorfínov.
On sa tvorí stále, ale až keď jeho hladina stúpne, pocítime tú známu eufóriu po cvičení. Ak však pre mňa 30 kľukov znamená len zlomok mojej kapacity, nedostanem sa na tú úroveň, aby sa endorfíny uvoľňovali výraznejšie. Tvorbu endorfínov spúšťajú aj iné faktory. Napríklad konzumácia pálivého jedla, čo potvrdzujú aj niektoré štúdie. Alebo akupunktúra. Pri nej telo reaguje na malé, cielene vyvolané bolestivé podnety práve zvýšenou tvorbou endorfínov. A nesmieme zabudnúť, že endorfíny sa vo veľkom množstve tvoria aj pri sexe.
Viem to nejako ovplyvniť aj ja? Dá sa nejako zabezpečiť, aby sa endorfíny tvorili viac?
Dá sa to tréningom a postupným zvyšovaním záťaže. A tu sa dostávame k téme závislostí. Niekto je závislý na pohybe, iný na čokoláde, ďalší na sexe. Každá závislosť v tele spúšťa zvýšenú hladinu hormónov. Dopamín je odmena, endorfín je reakcia na bolesť alebo námahu. Keď chcem viac dopamínu, potrebujem viac odmien. Keď chcem viac endorfínov, musím si zvýšiť záťaž, aby sa uvoľnili vo väčšej miere.
Takto ľudia posúvajú svoje hranice stále ďalej – náročnejšie športy, väčšie vzdialenosti, častejšie tréningy. Telo si zvykne a stáva sa rezistentným, takže potrebuje stále silnejší stimul. To už môže byť nezdravé a nebezpečné. Ako som spomínal, tvorba endorfínov vzniká najmä pri dlhšej a intenzívnej vytrvalostnej aktivite. Keď sa to preženie, môže dôjsť k vážnym úrazom. Adrenalínoví športovci často stratia citlivosť na dávku endorfínov a potrebujú stále väčší podnet. Posúvajú hranice až na úroveň, kde už to telo nezvládne.
Môžeš nám vysvetliť, ako dopamín a endorfíny ovplyvňujú náš pracovný výkon? Prečo niekedy fungujeme ako rakety a inokedy by sme si najradšej dali pauzu na neurčito? Prečo niektorí ľudia potrebujú k motivácii len odškrtávať úlohy, zatiaľ čo iní fungujú najlepšie pod tlakom výzvy, adrenalínu alebo blížiaceho sa termínu?
Keďže dopamín nás motivuje k dosahovaniu cieľov, keď sa nám podarí splniť termín alebo úspešne dokončiť projekt, mozog nás odmení dávkou dopamínu. Tento pocit nás učí opakovať úspešné správanie, aby sme ho zažívali znova a znova. To znamená opakovať prísun dopamínu. Človek chce dosahovať viac a viac cieľov a hlavne ich úspešne splniť. Samozrejme, byť za to aj pochválený.
Endorfíny a ďalšie látky nám zas pomáhajú prekonať stres a únavu. Vďaka nim dokážeme pracovať s nasadením. Preto sú niektorí ľudia závislí od produktivity. Jednoducho preto, že sme mozog naučili na určitý systém a on ho potom vyžaduje. Potrebuje pochvalu, to je dopamín. Potrebuje stresovú situáciu, ktorú chce prekonať, to sú endorfíny. Takto človek postupne posúva svoje hranice v práci a môže sa dostať na hranu, kde hrozí vyhorenie.
Nedá sa to robiť donekonečna. Treba vedieť, ako s tým narábať. Musím vedieť pracovať so stimulmi, ktoré prichádzajú z môjho tela a mať disciplínu. Motivácia je v práci aj v živote krásna vec, ale ešte dôležitejšia je disciplína. Nemôžem sa hnať stále dopredu bez prestávky. Musím mať hranicu, kedy si poviem dosť, teraz oddychujem.
„Motivácia je krásna vec, ale disciplína je ešte dôležitejšia.”
Pred nahrávaním podcastu si spomínal, že pre teba je kľúčová disciplína a motivácia až taká dôležitá nie je. Kedy sa to vlastne láme? Kedy motivácia prestáva byť účinná a zdravá? Dá sa včas spoznať bod, keď už nie sme skutočne produktívni, ale len vyčerpaní?
Motivácia je krásna vec, ale bez disciplíny to nefunguje. Môžem byť namotivovaný, vypočuť si pozitívnu reč, nadchnúť sa, ale to ešte neznamená, že dodržím všetky kroky, ktoré ma privedú k úspechu. Zdravá motivácia nás vedie k rastu, zatiaľ čo nezdravá závislosť vedie k vyčerpaniu a neustálej potrebe nových stimulov.
Prvým varovným signálom je, keď človek stále potrebuje nové podnety a nevie vypnúť. Ak považuje každý voľný čas za premrhaný, je to znak, že niečo nie je v poriadku. Tento prístup vznikol ešte v 70. a 80. rokoch, možno začiatkom 90. rokov, keď sa vo svete rozvíjali rôzne manažérske a motivačné systémy. Hlásali, že každý voľný čas, ktorý nevedie k produktivite, je premrhaný.
Keď začnem cítiť, že neviem oddychovať a potrebujem stále niečo robiť, je to prvý krok k nezdravej motivácii. Ďalším signálom je, keď aj tie najmenšie úlohy, ako napríklad odpísanie na e-mail, vo mne začnú vyvolávať stres. Vtedy viem, že sa mi to kopí a že sa už neviem tešiť z oddychu. Ak začnem oddych vnímať ako stratu času, niečo sa pokazilo. Vtedy je dôležité spomaliť, vypnúť a nepokladať relax za premrhaný čas.
A tu prichádza na rad disciplína. Motivácia sama o sebe nás k tomu nedovedie. Disciplína znamená vedome sa zastaviť a vedome plánovať. Ak mám cieľ, napríklad odbehnúť ultramaratón UTMB okolo Mont Blancu, nestačí len chcieť. Musím si disciplinovane vytvoriť plán krokov, ako sa tam dostať. Nestačí len hovoriť, že chcem. Musím mať konkrétne kroky a disciplínu. Bez nej to nejde.
„Ak považuješ každý voľný čas za premrhaný, je to znak, že niečo nie je v poriadku.”
Môžeme sa vedome naučiť podporovať tvorbu dopamínu počas dňa?
Áno, dá sa to. Všetko v našom tele je odrazom nášho vnútorného prostredia. Keď žijeme zdravo, dopamín reaguje na tento spôsob života. Nebudeme teraz do detailov rozoberať, čo presne znamená žiť zdravo, lebo je to obšírna téma a každý z nás je trochu iný.
Základné princípy sú však rovnaké. Tvorbu dopamínu vieme ovplyvniť v prvom rade pohybom. Krátka prechádzka na čerstvom vzduchu, ponaťahovanie sa, jednoducho akýkoľvek pravidelný pohyb. Ďalej je to pravidelný spánok a denné svetlo. Už dávni myslitelia, ako Platón či Hippokrates, hovorili o tom, aké je svetlo dôležité. Denné svetlo je základ pre správnu reguláciu hormónov a neurotransmiterov.
Tretím bodom je zdravá strava – potraviny bohaté na tryptofán, čo je látka dôležitá pre tvorbu serotonínu a na tyrozín, ktorý je potrebný pre tvorbu dopamínu. Medzi takéto potraviny patria vajcia, kuracie mäso, zelenina a bielkoviny vo všeobecnosti. Štvrtým bodom je pozitívna sociálna interakcia – rozhovor s kolegami, s rodinou či priateľmi. Takže zhrnutie: pohyb, pravidelný spánok, denné svetlo, zdravá strava a sociálne interakcie.
Čo nám, naopak, hladinu hormónov šťastia znižuje?
Opak toho, čo sme spomínali – žiadny pohyb, nedostatok spánku, nezdravá strava, alkohol, príliš veľa kávy a chýbajúca sociálna interakcia. Problémom sú aj vizuálne stimuly, hlavne keď ich prijímame pasívne a z jedného zdroja – z mobilu, počítača či televízie. To nie je to isté, ako keď sa pozeráme na okolie počas prechádzky.
Ľudia, ktorí trávia 12 až 15 hodín denne za počítačom, možno komunikujú cez sociálne siete, ale to nenahradí osobný kontakt. Pri stretnutí tvárou v tvár prebieha úplne iná biochemická reakcia, ktorú online svet nedokáže sprostredkovať.
Prečo niekedy oddych nepomáha? Stáva sa, že si pustíme Netflix, ideme na výlet, ale stále necítime úľavu. Je to preto, že síce spomalíme telo, ale hlava ide na plné obrátky?
Ako pri každej závislosti, aj pri závislosti od dopamínu potrebujeme určitý čas, aby sme sa od nej postupne „odúčali“. Jedno voľno nestačí. Človek, ktorý je závislý na odmeňovaní – či už v práci, na sociálnych sieťach alebo v športe – potrebuje opakovane tráviť voľný čas inak. Sám so sebou, s blízkymi, pri pohybe. Spočiatku to nemusí priniesť pocit oddychu, ale je dôležité vytrvať.
Platí to aj pri športe. Beh je dnes veľmi populárny, čo je skvelé, ale aj tu treba nájsť rovnováhu. Ak niekto tvrdí, že nevydrží ani jeden deň bez behu, je to znak závislosti. Pohyb je zdravý, ale nesmieme byť od neho prehnane závislí. Musíme vedieť fungovať aj chvíľu bez neho.
Ak by som niekoho, kto je od športu závislý, na dva mesiace zavrel bez pohybu, alebo by mal vážne zranenie, veľmi často sa stáva, že sa už k rovnakému športu nevráti. Profesionálni športovci, pre ktorých je to práca, sa k nemu vrátiť musia, pretože je to ich obživa. Ale rekreačný športovec sa často presunie na iný šport alebo zistí, že to, čo ho predtým tak bavilo, už nepotrebuje v takej miere.
Existuje niečo ako dopamínová únava?
Určite áno.
Ako sa prejaví?
Práve tým, o čom sme sa bavili. Keď mám prestimulovanie dopamínom, tak ako pri akejkoľvek inej závislosti začínam byť nervózny. Chcem urobiť tú vec, chcem do seba dostať ďalšiu dopamínovú bombu. To znamená, že chcem splniť nejakú úlohu, v práci niečo dosiahnuť. Tú latku, ktorú som si nastavil, chcem jednoducho prekonať, aby som dostal uznanie a tým sa mi znova vyplaví dopamín.
Lenže začnem byť prestimulovaný, a prestáva ma to tešiť. Dokončím to, ale už z toho nemám radosť. Som bez chuti, bez energie. A to je presne to, o čom sme hovorili na začiatku. Moment, keď začínam zisťovať, že niečo nie je v poriadku. Prestimulovanie dopamínom je už ako keby vyhorenie. Nemám náladu na nič, stratím nádej. Ráno sa zobudím s tým, že končím. Nechcem, nebudem robiť, nejdem. Som vyhorený, aj keď ešte večer predtým som ešte bažil po tom dokončiť ďalších pätnásť úloh, lebo som čakal, že ráno ma niekto za to pochváli.
Rozprávali sme sa teraz často aj o pohybe. Spomínal si aj slnko a smiech. Prečo sú také účinné?
Je to hlavne tým, že sme ľudia. Každý príjemný stimul nám dokáže vytvárať pocit šťastia. Pohyb, slnko a smiech sú v tomto zásadné. Pohyb spúšťa uvoľňovanie endorfínov a podporuje rovnováhu hormónov. Slnko pomáha tvorbe vitamínu D a serotonínu, ktoré sú dôležité pre dobrú náladu. Keď nás niekto rozosmeje, smiech je spúšťač uvoľňovania endorfínov, ktoré tlmia stres.
Aj malý impulz je lepší ako žiadny. Preto je dobré začať s maličkými zmenami, aby to bolo udržateľné. Stačí, že sa na niekoho usmejem a on sa usmeje na mňa. Takáto jednoduchá interakcia hneď uvoľňuje endorfíny. Okamžite mám lepšiu náladu, zabudnem na problémy a stres.
Je dôležité, aby sme mali dosť pohybu, dostatok slnka a smiechu. Slnko nie je vždy, keď je zamračené, no pohyb a smiech si vieme zabezpečiť sami. Stačí spontánne usmiať sa na niekoho a okamžite je deň lepší. Aj ja som to kedysi podceňoval. Človek zažíva rôzne situácie, no stačí, že sa na vás niekto usmeje – často starší človek, ktorého pustíte cez prechod. Zakýva, usmeje sa, a hneď máte lepší pocit. Možno som predtým nadával, že musím zastaviť, ale keď sa usmeje a zakýva, som rád, že k tomu došlo.
„Každý príjemný stimul nám dokáže vytvárať pocit šťastia – pohyb, slnko a smiech sú v tomto zásadné.“
Keď hovoríme o pohybe, čo by si poradil ľuďom, ktorí pracujú z domu? Akú môžu mať pohybovú aktivitu doma? Stačí malý tanec v obývačke alebo nejaké jednoduché veci, napríklad chladná sprcha?
Úplne super otázka. A áno, môže to byť aj chladná sprcha. Chladná sprcha je výborný prvý krok. Nie každý sa vie hneď otužovať, ale dá sa začať postupne. Zvyšovať chlad vody, až sa dostanem naozaj na studenú. Potom sa doma ponaťahovať. Ak je vonku slnko, vyjdem na chvíľu na balkón alebo sa nadýchnem pri otvorenom okne. Krátke jednoduché cviky – predklony, záklony, bočné úklony, strečing – stačia dve-tri minúty a môžem pracovať ďalej. O hodinu-dve to zopakujem.
Tu nastupuje disciplína. Keď si to dám do pripomienkovača, postupne sa z toho stane zvyk. A tu opäť prichádza dopamín. Mozog ma odmení pocitom, že som si splnil zdravé návyky. Ráno studená sprcha, po nej cvičenie. O dve hodiny znovu krátke naťahovanie. Časom si bez toho neviem predstaviť deň. A ešte aj ušetrím na teplej vode. Tieto malé kroky ma dostanú do príjemného flow. S tým súvisí aj uvoľňovanie endorfínov a oxytocínu, lebo mám zo seba dobrý pocit.
Všetko sa to dá zhrnúť do jedného – zdravo žiť. Dodržiavať disciplínu, plánovať si dni a vedieť oddychovať. Nepretržite nescrollovať a nepozerať každú notifikáciu. Ak je možnosť, vypnúť ich. Neustále malé dávky dopamínu nás vedú k otupenosti a apatii. Potom prestávame reagovať a potrebujeme stále silnejší stimul. To je presne to, o čom sme hovorili – predopamínujeme sa a príde apatia.
Predtým, než dopočúvaš tento rozhovor, odporúčame ti stať sa členom msg IT komunity. Získaš viac podobných podcastov, prehľad o IT novinkách, podujatiach a pracovných ponukách v msg life Slovakia.
Dôležité je vybrať si tie správne stimuly. Každý vie, čo je pre neho zdravé. Treba si to nastaviť, rozplánovať deň a postupne preplánovať fungovanie na zdravší režim. Tým prídu aj dopamín, endorfíny a pocit spokojnosti.
Ľudské telo je stroj, len z biologického materiálu. A ako každý stroj, aj telo potrebuje starostlivosť. Keď sa nestarám o dušu, stroj nebude fungovať správne. Preto si musím vytvoriť návyky. Ako stroj potrebuje olej, my potrebujeme zdravú stravu a pravidelnú údržbu.
Ranné rituály ako 10 minút cvičenia, studená sprcha či prechádzka na slnku. Počas dňa krátke prestávky od obrazovky, pokec s kolegami, chvíľka s obľúbenou hudbou. Večer kniha, prechádzka a kvalitný spánok. Nikde tam nie je televízia ani Netflix. Nesedieť desať hodín pri seriáloch. Seriál si pozrieť jeden diel denne, ako keď v aute zaradíš jednotku len na rozbeh. Nemôžeš jazdiť po diaľnici na jednotke. A diaľnica je tých 16 hodín pred obrazovkou. To nemôže fungovať ani pre auto, ani pre naše telo a mozog.
Čo by si odporučil niekomu, kto sa cíti dlhodobo bez radosti, že sa nevie nakopnúť a je úplne vyhorený?
Denné návyky na podporu tvorby pozitívnych hormónov, teda šťastia a oxytocínu. Ráno niečo urobím. To, čo som si dal ako disciplínu. Práve pohyb, sprcha, prechádzka. Nech je to pohyb. Aj pri studenej sprche sa hýbem, lebo musím dýchať, aby som to ustál. Tým si doma trochu nasimulujem chôdzu vonku.
Počas dňa pravidelné pauzy. Hocičo robím, dám si dve až tri minúty pauzu. Kto robí fyzicky, má často prestávky podľa ergonómie pracoviska. V automobilkách mi hovorili, že sa vedia zastúpiť a každú hodinu až dve majú krátku pauzu. To je čas na tieto veci namiesto ďalšej kávy. Lebo tri kávy po sebe už nemajú účinok a skôr urobia opak.
Takže šport a tieto drobné pravidelné rituály pre dopamín a endorfíny. Ráno krátke cvičenie. Studená sprcha. Desať minút prechádzka. Počas dňa pravidelná pauza pred obrazovkou alebo pri akejkoľvek práci. Pokec s kolegom alebo rodinou. Dve až tri minútky obľúbenej hudby. Telefonát s niekým, s kým chcem. Nie scrollovanie mobilu.
Aj seba to odúčam. Nie som výnimka. Snažím sa mať disciplínu a pozerať na mobil menej. Vidím to v týždenných hláseniach. Čas klesá. Aj keď je telefón pre mňa často pracovný nástroj. Večer sa učím zasa čítať knihu. Pár strán. Prechádzka. Mám dve deti, takže prechádzok je dosť. A snažím sa lepšie spať. Mal som problém z prepracovanosti aj prešportovanosti. Dá sa zahltiť aj športom. Učím sa spať dlhšie a kvalitne. Telo neoklameme. Chýba mi to a potrebujem to. Spánok je veľmi dôležitý aspekt.
Ako do toho zapojiť tímovú spoluprácu? Vieme si zlepšiť náladu spolu ako tím?
Určite áno. Vnímam to podľa nášho kolektívu, v ktorom pracujem. Je veľmi dôležité vytvoriť príjemnú atmosféru na pracovisku. Ak je tam príjemné prostredie, je to kľúčové pre tvorbu hormónov šťastia. To je práve tá sociálna interakcia, osobný kontakt, vtipy medzi kolegami, dobrá nálada, oxytocín a serotonín. Žiadne napätie a ohováranie, to je téma sama o sebe. Ale dôležité je mať pracovisko, kde sa ľudia cítia dobre. Spoločný obed raz za čas, krátke rozhovory, jednoduché poďakovanie za pomoc alebo za to, že som si s kolegom dobre pokecal. Alebo len poďakovanie za úsmev.
Keď ráno prídem do práce a kolega sa na mňa usmeje, hneď je to iné. Alebo dievčatá na recepcii. Je to tisíckrát lepší pocit, ako keď ma na recepcii privíta nahnevaná kolegyňa. Každý máme svoje problémy. Ani ja, ani ty nemáme vždy ružový deň. Ale prečo prenášať zlú náladu na iných? Keď ju neprenesiem a urobím presný opak – aj keď sa cítim zle, usmejem sa na niekoho, kto s tým nemá nič spoločné – on sa usmeje späť. Tak sa tie energie doplnia a zlá nálada sa neguje. Doslova zmizne.
Sociálna interakcia na pracovisku je veľmi dôležitá. Spoločné aktivity tiež. Ísť spolu na výlet, dohodnúť sa na niečom. Keď chceme udržať kolektív, je dobré z času na čas zorganizovať spoločný obed alebo stretnutie mimo práce. Podľa mňa sú toto kroky, ktoré vedú k tomu, že tímová spolupráca funguje. A tým pádom sa to prenesie aj do profesionálnej roviny.
…v msg life Slovakia trávime podnikáme rôzne spoločné aktivity ako výlety?
