Čo je mobbing?

Mobbing (v slovenčine známy ako šikana na pracovisku) je forma psychického násilia, pri ktorej jednotlivec alebo skupina opakovane a systematicky útočí na konkrétnu osobu s cieľom ju poškodiť, izolovať alebo prinútiť k odchodu z práce.

Ako prebieha mobbing

Mobbing na pracovisku sa vyznačuje dlhodobým a opakovaným charakterom – nejde o jednorazový konflikt alebo nedorozumenie. Typicky trvá minimálne niekoľko mesiacov a môže zahŕňať rôzne formy správania:

• šírenie klebiet a nepravdivých informácií,
• zámerné vylučovanie z tímových aktivít a komunikácie,
• zosmiešňovanie pred kolegami,
• prideľovanie nezmyselných úloh alebo naopak odoberanie práce,
• spochybňovanie kompetencií a pracovných výsledkov,
• ignorovanie názorov a podnetov.

Pokiaľ podobné správanie prichádza od nadriadeného smerom k podriadenému, hovoríme o bossingu – špecifickej forme šikanovania na pracovisku, pri ktorej agresor využíva svoju pozíciu moci.

Mobbing v IT prostredí

V IT sektore sa mobbing môže prejavovať špecifickými spôsobmi. Vývojár môže byť systematicky vylučovaný z code review procesov, tester opakovane obviňovaný z prehliadnutia chýb bez konkrétnych dôkazov, alebo analytik zámerne odstavaný od prístupu k informáciám potrebným na jeho prácu. V prostredí vzdialených tímov sa šikanovanie niekedy presúva do online priestoru – ignorovanie správ, vynechávanie z videohovorov či zámerné nezdieľanie dokumentácie.

Vieš, že…

…pojem mobbing pochádza z anglického slova „mob“ (dav, zhluk)? V kontexte pracoviska ho prvýkrát systematicky opísal švédsky psychológ Heinz Leymann v 80. rokoch 20. storočia, ktorý identifikoval viac ako 40 rôznych foriem správania spojených s týmto javom.

Dôsledky mobbingu

Dlhodobé vystavenie šikane na pracovisku má závažné dopady na psychické aj fyzické zdravie. Obete často trpia úzkosťami, depresiami, poruchami spánku či psychosomatickými ťažkosťami. Z pracovného hľadiska dochádza k poklesu výkonnosti, strate motivácie a častejšej absencii. V mnohých prípadoch situácia končí odchodom z organizácie – či už dobrovoľným, alebo vynúteným.

Dôsledky však nesie aj samotná firma. Zvýšená fluktuácia, znížená produktivita, narušená tímová spolupráca a potenciálne právne spory predstavujú reálne náklady spojené s tolerovaním takéhoto správania.

Právny rámec na Slovensku

Zákonník práce zaväzuje zamestnávateľa vytvárať pracovné podmienky, ktoré predchádzajú vzniku šikanovania. Antidiskriminačný zákon ďalej zakazuje obťažovanie a umožňuje obetiam domáhať sa ochrany. V praxi však preukazovanie mobbingu býva náročné, keďže často ide o subtílne formy správania bez priamych svedkov či písomných dôkazov.

Čo robiť pri podozrení na mobbing

Ak zamestnanec čelí systematickému šikanovaniu, odporúča sa dokumentovať jednotlivé incidenty vrátane dátumov, okolností a prípadných svedkov. Ďalším krokom môže byť kontaktovanie HR oddelenia, dôveryhodnej osoby vo firme alebo v závažnejších prípadoch aj inšpektorátu práce. Pri zdravotných ťažkostiach je vhodné vyhľadať odbornú pomoc.

Zdroje a odkazy

Použité zdroje:

• SlovLex – Zákonník práce SR, § 13 – zákaz diskriminácie: https://slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/
• SlovLex – Antidiskriminačný zákon č. 365/2004 Z. z.: https://slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/365/

Odporúčané zdroje:

• Národný inšpektorát práce: https://ip.gov.sk
• IPčko – online poradňa ipcko.sk: https://ipcko.sk