Čo je imposter syndróm?

Imposter syndróm (označovaný aj ako impostor syndróm, v slovenskom preklade syndróm podvodníka) je psychologický fenomén, pri ktorom človek napriek objektívnym dôkazom o svojich schopnostiach a úspechoch pochybuje o vlastnej kompetentnosti a má pretrvávajúci pocit, že si svoje úspechy nezaslúži.

Ako sa imposter syndróm prejavuje

Ľudia trpiaci syndrómom podvodníka často pripisujú svoje úspechy náhode, šťastiu alebo vonkajším okolnostiam namiesto vlastných schopností. Žijú v neustálom strachu, že ich okolie „odhalí“ ako nekompetentných, hoci ich výkon tomu nenasvedčuje. Tento stav môže viesť k prepracovanosti, perfekcionizmu alebo naopak k prokrastinácii z obavy zo zlyhania.

Medzi typické prejavy patrí:

• neschopnosť prijať pochvalu alebo uznanie,
• porovnávanie sa s kolegami v neprospech vlastnej osoby,
• strach z prevzatia náročnejších úloh,
• pocit, že ostatní preceňujú schopnosti daného človeka.

Imposter syndróm v IT prostredí

V technologickom sektore je impostor syndróm obzvlášť rozšírený. Rýchly vývoj technológií a neustála potreba učiť sa nové nástroje či programovacie jazyky vytvárajú prostredie, kde sa aj skúsení profesionáli môžu cítiť nedostatoční. Juniori často pochybujú o tom, či si zaslúžia svoju pozíciu, zatiaľ čo seniori môžu mať pocit, že by mali vedieť viac.

V IT tímoch sa tento jav prejavuje napríklad pri code review, kde developer môže vnímať spätnú väzbu ako potvrdenie vlastnej neschopnosti. Podobne počas technických pohovorov môžu kandidáti podceňovať svoje skúsenosti, aj keď spĺňajú požiadavky na pozíciu.

Vieš, že…

…pojem imposter syndróm prvýkrát opísali psychologičky Pauline Clance a Suzanne Imes v roku 1978? Pôvodne ho identifikovali u vysoko úspešných žien, no neskoršie výskumy ukázali, že sa vyskytuje naprieč pohlaviami aj profesiami.

Ako zvládať imposter syndróm

Prvým krokom je uvedomenie si, že tieto pocity sú bežné a neznamená to, že človek skutočne nie je kompetentný. Pomáha viesť si záznamy o dosiahnutých úspechoch a pozitívnej spätnej väzbe, ku ktorým sa možno vracať v momentoch pochybností.

Otvorená komunikácia s kolegami alebo mentorom môže ukázať, že podobné pocity zažívajú aj ostatní. V IT firmách sa čoraz častejšie objavujú diskusie o syndróme podvodníka ako súčasť budovania zdravej tímovej kultúry. Dôležité je tiež rozlišovať medzi realistickým hodnotením vlastných medzier a iracionálnym pocitom nekompetentnosti.

Zdroje a odkazy

Použité zdroje:

• Clance, P. R., & Imes, S. A. (1978). The Impostor Phenomenon in High Achieving Women: https://paulineroseclance.com/pdf/ip_high_achieving_women.pdf
• American Psychological Association – How to overcome impostor phenomenon: https://www.apa.org/monitor/2021/06/cover-impostor-phenomenon

Odporúčané zdroje:

• Harvard Business Review – How to Overcome Imposter Syndrome: https://hbr.org
• CIPD – Managing imposter syndrome at work: https://www.cipd.org