Mňa sa AI netýka. Prečo to na trhu práce už neplatí (podcast #29)

Autor: Ivana Hricová

RozhovoryAI umelá inteligenciaHľadanie práce

Trh práce a umelá inteligencia: Ivana Heretik Vačoková, generálna riaditeľka personálnej agentúry Talent Solutions, v ďalšej epizóde nášho podcastu rozoberá, čo AI na trhu práce reálne mení a čo zatiaľ nie. Ktoré zručnosti dnes rozhodujú o tvojej hodnote pre firmu, prečo sa očakávania firiem a kandidátov často nestretávajú, a čo bude v roku 2029 v životopise skutočne rozhodovať.

Alebo si pusti epizódu na: Spotify

Možno si dnes hovoríš, že máš prax, máš skúsenosti a svoju prácu robíš dobre. Mňa sa preto AI netýka. Lenže trh práce sa mení rýchlejšie, než si stíhame aktualizovať životopis, a otázka je, či to, čo nám stačí dnes, bude stačiť aj o tri roky.

Ako umelá inteligencia mení trh práce, čo budú firmy hľadať v najbližších rokoch a ktoré zručnosti budú mať čoraz väčšiu hodnotu. A práve o tom je táto epizóda podcastu Na vlne kódu. Mojou hostkou je Ivana Heretik Vačoková, ktorá sa denne pohybuje medzi firmami, kandidátmi a talentmi. Veľmi dobre teda vidí, čo dnes firmy hľadajú, čo kandidáti ponúkajú a kde sa tieto dva svety míňajú.

Ako umelá inteligencia mení trh práce na Slovensku

Umelá inteligencia a trh práce sa na Slovensku stretávajú pomalšie, než to znie z konferenčných pódií. Medzi tým, koľko firiem o AI hovorí a koľko ju má reálne integrovanú, je rozdiel celých desiatok percent.

Nasadzujú firmy AI naplno, alebo je to zatiaľ klišé?

Pravda bude niekde uprostred. Podľa najnovších štatistík sa o AI rozpráva 90 percent firiem. 50 percent firiem skúša piloty a snaží sa AI nejakým spôsobom testovať. Reálne má 10 až 20 percent firiem integrované plné AI riešenia. Niekde takto je to aktuálne na Slovensku.

Môže si byť niekto istý, že ho umelá inteligencia nenahradí?

Každý má právo na svoj názor. Vidíme však ústup takéhoto presvedčenia. Pred dvoma rokmi ešte bolo možno štandardom, že si ľudia mysleli, že ich umelá inteligencia nemôže nahradiť. Dnes sú viac v strehu, pretože sa o nej oveľa viac hovorí a vidia ju viac prítomnú aj v každodennom živote. Ťažko povedať, ktoré pozície budú možno o 50 rokov kompletne nahradené.

Kto na trhu práce viac zaspal dobu, ľudia alebo firmy?

To je otázka, či bolo prvé vajíčko alebo sliepka. Vidíme aj jedno, aj druhé. Sú tu firmy, ktoré AI vôbec neimplementujú, ale aj zamestnanci, ktorí ju k sebe nepripúšťajú. Najväčším rizikom je komfortná zóna. Ak budem robiť presne to isté a rovnakým spôsobom aj o rok, dva alebo tri, nemusí to už byť konkurencieschopné. Rovnako mylná je predstava, že mi stačí to, čo viem teraz a takto budem fungovať ďalších 20 rokov.

Ktoré profesie sa do troch rokov zmenia najviac?

Sú to všetky administratívne pozície, odpisovanie na e-maily alebo zákaznícka podpora. Nemyslím tým úroveň 2 a vyššie. Tam, kde do komunikácie vstupujú emócie a človek potrebuje komunikovať so značkou, by firma išla do veľkého reputačného rizika. Pri jednoduchých úkonoch, keď si chceš niečo doobjednať, to vie fungovať perfektne.

Veľkou témou sú aj taxikári. Počúvala som podcast, v ktorom riaditeľ Uberu vyhlásil, že ich cieľom je prepustiť všetkých ľudí a mať len autonómne autá.

Sú to účtovníci. V rámci HR sa automatizujú vstupné procesy a podobne to vidíme aj pri testovaní. Základné rutinné testy sa dajú nahradiť umelou inteligenciou. Dobrým príkladom je aj social media marketing. Pred dvoma alebo troma rokmi to bol absolútne nedostatkový profil a firmy sa o takých uchádzačov bili. Dnes je týchto expertov extrémne veľa, pretože AI dokáže časť ich práce zefektívniť. Profesia nezmizla, ale pomer medzi počtom ľudí a tým, čo firmy potrebujú, sa za krátky čas výrazne zmenil.

Čo dnes rozhoduje o tvojej hodnote pre firmu

Zručnosti, ktoré dnes rozhodujú o tvojej hodnote pre firmu, sa presúvajú od konkrétnych nástrojov k tomu, čo s nimi vieš urobiť. Hostka to pomenúva ako paradox dnešnej doby.

Ktoré schopnosti majú dnes väčšiu hodnotu než technológie?

Obrovskou výhodou sú určite digitálne a AI zručnosti. Paradoxom tejto doby však je, že samotné technológie nie sú až také nedostatkové ako iné zručnosti. Čoraz väčšiu hodnotu majú schopnosti, ktoré človeku umožnia pracovať s meniacimi sa nástrojmi, nie iba ovládať jeden konkrétny nástroj. Konkrétne komunikačné zručnosti, schopnosť prispôsobiť sa a schopnosť učiť sa. Keď dnes ovládam nejakú technológiu, o dva alebo tri roky už môže byť úplne irelevantná. Trh viac volá po schopnosti komunikovať, prevziať iniciatívu a nebáť sa skontrolovať výsledok AI.

Komunikácia, adaptabilita a schopnosť učiť sa patria medzi mäkké zručnosti, ktoré dnes rozhodujú viac než konkrétny nástroj.

Čím môžu mediori a seniori pre firmu zostať kľúčoví?

V princípe si myslím, že umelá inteligencia neohrozuje špecificky juniorské pozície. Ohrozuje akékoľvek pozície, ktoré majú jasne pomenovaný proces. Ak vykonávam činnosť, ktorá je jasne zadefinovaná a má jasné kroky, dá sa veľmi jednoducho zautomatizovať alebo plne nahradiť umelou inteligenciou. Príkladom je účtovníctvo, kde je proces veľmi jasne postavený.

Ak chcem byť prínosom, musím byť spojivkom medzi biznisom a procesmi. Vedieť riešiť problémy, riadiť a vyhodnocovať riziká a nebáť sa povedať nie, ak umelá inteligencia navrhne nejaké riešenie. Skúsenosť seniornejšieho človeka je práve v tom, že vie odhadnúť dôsledky, vidí riziká a rozhodne sa aj v situácii, ktorá nemá presne nalinkovaný postup. Ľudské vlastnosti, morálny a hodnotový kompas, môžu byť tým, čím budú mediori aj seniori pridanou hodnotou.

Prečo dnes certifikát z rýchlokurzu už nestačí?

Je to ďalší dôkaz nesúladu. Keby sme sa presunuli dva roky dozadu, s dvanásťtýždňovým kurzom a statusom Open to Work by som dostala päť ponúk a trh by sa o mňa pobil. Problém je, že sa nereflektuje, ako rýchlo sa trh odvtedy posunul.

Rýchlokurzy nie sú zlým štartom, ale je potrebné mať k tomu aj prax. Samotný certifikát už nie je automatický vstup na trh. Firma potrebuje vidieť, že človek vie získané vedomosti aj použiť. Vstupné pozície sú čoraz náročnejšie na získanie, takže cesta môže viesť cez vlastné projekty, kde má človek dôkaz, že s tým naozaj vie pracovať.

Ktoré tri zručnosti budú v najbližších rokoch rozhodujúce?

Ťažko povedať, pretože sa to mení veľmi rýchlo. Sú predikcie, že na konci budúceho roka vstúpi na trh super AI a to by mohlo všetko znovu zmeniť. Určite je to však neustále vzdelávanie a učenie sa. Bez toho ľudia na trhu práce do budúcnosti neprežijú. Ďalej schopnosť adaptovať sa a prijímať zmeny. A určite aj kritické myslenie. Nestačí prijať prvú odpoveď, ktorú AI ponúkne. Človek bude musieť vedieť výsledok posúdiť, spochybniť a rozhodnúť, či je použiteľný.

Čo bude v roku 2029 v životopise rozhodovať?

Myslím si, že to nebude žiadna konkrétna technológia ani konkrétna pozícia. Budú to vlastnosti a schopnosti človeka. Personalista nebude hľadať jednu technológiu, pretože tá sa môže veľmi rýchlo zmeniť. Dôležitejšie bude, čo človek dokáže s technológiami reálne urobiť. Ten, kto bude vedieť pretaviť nápady s pomocou umelej inteligencie na riešenia s pozitívnym dopadom na proces, firmu alebo ekonomiku, bude mať túto superschopnosť. Riešiť problémy a prepájať biznis s umelou inteligenciou, to bude ono.

Čo sa deje s tvojím životopisom, keď ho pošleš

Prvé sito po odoslaní životopisu dnes vo väčšine firiem nerobí človek. O tom, či sa k tvojmu profilu vôbec niekto dostane, sa rozhoduje ešte pred ním.

Prečo sa firmám a kandidátom míňajú očakávania?

Myslím si, že sú tam tri veľmi pomenovateľné dôvody. Veľa firiem v nábore využíva ATS, teda systémy na sledovanie kandidátov, kde už je integrovaná umelá inteligencia alebo automatizácia. Uchádzači si neuvedomujú, že musia prispôsobiť životopis novému systému triedenia, a nedostanú sa ani ku kroku, keď ich životopis uvidí človek. Druhým problémom je nesúlad medzi tým, akých ľudí firmy potrebujú, a tým, aká je voľná pracovná sila. Tretím dôvodom je diskriminácia. Veľa firiem diskriminuje ľudí vo veku 40+, sú vyhodnotení ako prekvalifikovaní a nedostanú sa ani na pohovor.

Na jednu otvorenú pozíciu dnes firmy dostávajú extrémne veľa reakcií. Môže rozhodovať aj to, že ste reagovali neskôr ako ďalších 50 ľudí pred vami. Aj promptnosť teda hrá úlohu.

Čo sa deje s 200 životopismi na jednu pozíciu?

Manuálny vstup je už veľmi znížený. V praxi vidíme, že prvé sito je zautomatizované. Ak je napríklad požiadavkou aktívna angličtina a uchádzač ju zabudne uviesť v životopise, automaticky sa dostáva o úroveň nižšie. Systém kandidáta nezamietne, vo finále to robí recruiter, aj vzhľadom na legislatívu. Ak však mám 200 uchádzačov a systém mi zoradí životopisy podľa vhodnosti, pri takom objeme nie je reálne, aby sa každý dostal na pohovor.

Odporúčame ti:

Konkrétne rady, ako napísať životopis tak, aby prešiel prvým sitom, nájdeš v našom sprievodcovi.

Aké chyby robia v životopise aj skúsení ľudia?

V prvom rade očakávajú, že keď niekde zareagujú, pôjdu hneď na pohovor. Toto očakávanie nie je korektné. Podľa štatistík, ktoré si vedieme interne, musíte reagovať až na približne 20 pozícií, aby ste sa dostali na jeden pohovor. Jedna alebo dve reakcie preto nehovoria nič o tom, či je človek na trhu práce zaujímavý.

Veľa je aj o tom, ako ľudia prezentujú seba a svoje skúsenosti. Dnes je bežným štandardom, že na každú pozíciu si treba urobiť zvlášť životopis. Neznamená to prerobiť ho celý od A po Z, ale prispôsobiť kľúčové slová potrebné na výkon danej pozície v konkrétnej firme. Špecifická kategória je, keď kandidáti reagujú na výrazne nižšie pozície a pôsobia prekvalifikovane. Tam radím upraviť životopis a v sprievodnom liste vysvetliť, prečo má uchádzač o takú pozíciu záujem.

Ako slovenské firmy dnes využívajú AI v HR?

Veľa HR oddelení používa AI v nábore, ale nie tak, že by išlo o úplne autonómny proces. Sme v Európskej únii a máme jedny z najprísnejších pravidiel, takže ľudský dohľad tam je vždy. Bežným štandardom sú dnes automatizácie v ATS systémoch, kde umelá inteligencia vyhodnocuje kľúčové slová a priraďuje životopis k pozícii. Neznamená to však, že AI sama rozhodne, koho firma prijme.

V zahraničí vidíme aj úplne autonómne modely, ja však nie som ich zástankyňou. Je to taká citlivá oblasť, že vstup človeka by mal byť vždy zachovaný. Navyše veľa ľudí si nevie správne napísať životopis, takže sa môže prihlásiť človek, ktorého by ste chceli, a nikdy sa to nedozviete.

Ako bude vyzerať pracovný pohovor o tri roky?

Myslím si, že algoritmy nikdy nepreberú, alebo by nemali prebrať nadvládu, pretože je tam ľudský faktor aj legislatíva. Skôr premýšľam, či sa nevrátia assessment centrá. Dnes si vieme vytvoriť avatara a teoreticky absolvovať online pohovor bez vlastnej prítomnosti. Avatar sa môže tváriť ako dokonalý kandidát a recruiter má limitovanú možnosť odhaliť, že sa rozpráva s avatarom. Možno sa preto vrátia assessment centrá, osobné a hromadné pohovory, kde budú musieť ľudí preveriť fyzicky a osobne, aby sa presvedčili, že im nepomáha umelá inteligencia.

Ľudský kontakt môže mať do budúcnosti ešte väčší význam, než mu prikladáme dnes. Pri online pohovore sa dnes môžem aj ja odprezentovať ako IT špecialista, pretože mi na pozadí pomáhajú AI technológie, a až v praxi sa príde na to, čo naozaj viem.

Čo je assessment centrum?

Assessment centrum je skupinový výberový proces rozdelený na viacero častí. Nie je to iba jeden klasický rozhovor medzi kandidátom a personalistom. Uchádzač sa ukáže v rôznych situáciách a firma môže sledovať, ako reaguje a spolupracuje. Uchádzači dostávajú prípadové štúdie, ktoré riešia individuálne alebo skupinovo.

Súčasťou assessment centra môže byť aj psychodiagnostika, teda testy, ktoré preveria kognitívne schopnosti alebo predpoklady na výkon práce, napríklad odolnosť voči stresu či obchodné zručnosti. Je to hĺbkový proces a trvá výrazne dlhšie ako štandardný pohovor. Preto sa v praxi tento formát označuje aj anglickým zápisom assessment center.

Kde je hranica medzi pomocou AI a rozhodnutím človeka?

Myslím si, že človek tam má byť prítomný celý čas. AI je veľká pomoc napríklad vtedy, keď sme si vybrali jedného uchádzača z 200 a potrebujeme informovať ďalších 199. Pomôže aj s vytriedením ľudí, ktorí nespĺňajú ani základné kritériá. Ľudský dohľad by však mal zostať celý čas, pretože ide o medziľudské vzťahy, prácu a veľmi citlivú oblasť. Automatizácia môže ušetriť čas, ale nemala by nahradiť zodpovednosť za rozhodnutie.

Odporúčame ti:

Ak ťa téma zaujíma, staň sa členom msg IT komunity. Získaš podcasty, IT novinky, prehľad podujatí aj pracovné príležitosti.

Čo vieš urobiť už tento mesiac

Od diagnózy trhu k tomu, čo s ňou vieš urobiť ty, vedie prekvapivo krátka cesta. Hostka ju rozpisuje do krokov, ktoré sa dajú stihnúť za pár týždňov.

Ako si vypýtať čas na vzdelávanie bez vyhorenia?

Určite sa otvorene rozprávať so zamestnávateľom. Ak sa chcem vzdelávať v tom, čo pomáha môjmu výkonu práce alebo firme, zamestnávatelia dnes ocenia, že sa človek chce posúvať ďalej, a vedia ho podporiť, aby sa vzdelával počas práce.

Dnes už nie sú také moderné kurzy ako v minulosti, keď sa chodilo na dvoj- alebo trojdňové školenia. Technológie sa menia extrémne rýchlo, takže systém sa preklápa k pravidelnému učeniu, napríklad trikrát do týždňa po 20 až 30 minút. Nepomôže mi, ak si urobím kurz raz a o rok sú vedomosti niekde inde. Aj keby zamestnávateľ nevyšiel v ústrety, dá sa to aplikovať doma bez toho, aby človek po práci sedel nad učením ešte tri hodiny. Dôležitý je aj time management a priority.

Kde má uchádzač po štyridsiatke najväčšiu prednosť?

V prvom rade by som mu povedala, že sa nezbláznil a ten pocit nemá len on. Majú ho ľudia, ktorí si hľadajú prácu, pretože požiadavky a trh sa menia extrémne rýchlo.

Pri tejto kategórii je najsilnejšou zbraňou pracovná skúsenosť. Títo ľudia vedia, čo je to chodiť do práce a často majú skúsenosti s vedením ľudí a projektov. V tom ich mladší až tak ľahko nepredbehnú.

Roky praxe prinášajú skúsenosť so zodpovednosťou aj problémami, ktoré sa nedajú naučiť z krátkeho kurzu. Je to najväčšia pridaná hodnota, len ju musia vedieť odprezentovať. Pri konzultáciách vidím, že ľudia z tejto generácie si životopis napíšu skromnejšie a zabudnú v ňom uviesť to najdôležitejšie.

Ako môže manažér v tíme odbúrať strach z AI?

Ľudia nemajú ani tak strach z AI ako z toho, že im zoberie prácu. Keď firma zavádza AI, manažér musí pracovať práve s týmto. Treba dobre nastaviť očakávania. Povedať zamestnancom, že firma neočakáva, že budú všetko vedieť a hneď vymyslia niečo veľké, ale že budú ochotní učiť sa a experimentovať a že chyby pri experimentoch sú bežné. Ak ľudia dostanú pocit, že každá chyba je zlyhanie, budú sa novým nástrojom skôr vyhýbať.

Ktoré tri kroky zvýšia tvoju hodnotu na trhu?

Určite si prepísať životopis a mať ho prispôsobený každej pozícii. Nemusím ho celý prerobiť, ale treba sa zamerať na kľúčové slová. Ďalej na čísla a výsledky. Nie iba napísať, že som viedol tím, ale uviesť, aký veľký tím som riadil a aký projekt sme spolu riešili.

Ďalej aktívne pracovať s AI nástrojmi a uvádzať to aj v životopise. A ako som už povedala, na jeden pohovor treba väčšinou poslať okolo 20 aplikácií. Nestačí poslať životopis dvakrát. Čiže aj kvantita.

Ivane Heretik Vačokovej ďakujem, že prijala pozvanie do štúdia a priniesla praktický pohľad na to, že AI nemusí byť strašiak, ale výzva, s ktorou sa dá rozumne pracovať.

A vám, milí poslucháči, ďakujem, že ste boli opäť s nami. Ak vás dnešná epizóda zaujala, budeme radi, ak nás podporíte odberom na Podbeane alebo Spotify, prípadne ak ju pošlete ďalej niekomu, komu by mohla pomôcť. Ak práve zvažujete zmenu, pozrite si otvorené pozície v msg life Slovakia. Majte sa krásne, držte sa na vlne zmien, technológií, ale aj zdravého rozumu a počujeme sa opäť pri ďalšej epizóde podcastu Na vlne kódu.

Zdieľaj článok

Mňa sa AI netýka. Prečo to na trhu práce už neplatí (podcast #29)

Ivana Hricová

V msg life Slovakia pôsobím ako HR manažérka, ktorá sa s vášňou venuje nielen ľuďom, ale aj strategickým témam. Aktívne reprezentujem firmu na veľtrhoch a podujatiach, kde prepájam svet IT s ľudskosťou. Neustále hľadám nové, kreatívne myšlienky a nečakané nápady, ako posúvať našu firemnú kultúru vpred. Popritom som dušou firemného podcastu Na vlne kódu – ako scenáristka, moderátorka a kreatívna hlava v jednom prinášam do éteru rozhovory, ktoré spájajú praktickosť s ľahkosťou a nadhľadom.