Čo je workoholizmus?

Workoholizmus (v slovenčine známy ako vorkoholizmus) je psychologický jav charakterizovaný nutkavou potrebou neustále pracovať, často na úkor osobného života, zdravia a medziľudských vzťahov.

Ako sa workoholizmus prejavuje

Na rozdiel od vysokého pracovného nasadenia, ktoré môže byť zdravé a produktívne, práca prestáva byť voľbou a stáva sa potrebou. Workoholik nedokáže prestať pracovať ani vtedy, keď to nie je potrebné alebo keď mu to škodí. Práca sa stáva primárnym zdrojom sebavedomia a identity.

Medzi najčastejšie príznaky workoholizmu patria:

• neschopnosť oddeliť pracovný a osobný čas,
• pocity viny alebo úzkosti počas odpočinku,
• zanedbávanie rodiny, priateľov a koníčkov,
• práca ako únik pred osobnými problémami,
• fyzické príznaky ako chronická únava, nespavosť či bolesti hlavy.

Vieš, že…

…pojem workoholizmus prvýkrát použil americký psychológ Wayne Oates v roku 1971 vo svojej knihe „Confessions of a Workaholic“. Vytvoril ho analogicky k slovu alkoholizmus, čím chcel zdôrazniť závislostnú povahu tohto správania.

Workoholizmus v IT prostredí

IT sektor vytvára špecifické podmienky, ktoré môžu workoholizmus podporovať. Práca na diaľku stiera hranice medzi kanceláriou a domovom, notifikácie zo Slacku či e-mailu prichádzajú nepretržite a projektové deadliny vytvárajú tlak na nadčasy. Nadmerné pracovné zaťaženie môže normalizovať aj kultúra „always on“ v niektorých firmách.

Developeri, testeri či analytici často čelia situáciám, keď je lákavé „len rýchlo opraviť bug“ aj po pracovnej dobe. Postupne sa z výnimky stáva pravidlo a hranice medzi prácou a voľným časom sa rozplývajú.

Dôsledky workoholizmu a možnosti riešenia

Dlhodobý workoholizmus vedie k vyhoreniu (burnout), zdravotným problémom a narušeniu vzťahov. Napriek množstvu odpracovaných hodín však paradoxne často klesá produktivita a kvalita práce.

Liečba workoholizmu zvyčajne zahŕňa kombináciu prístupov. Prvým krokom je uvedomenie si problému, čo môže byť pre workoholika náročné, keďže pracovitosť je spoločensky oceňovaná. Psychoterapia pomáha identifikovať hlbšie príčiny nutkavého správania. Zdravšie návyky pomáha budovať zavedenie praktických krokov ako stanovenie pevného konca pracovného dňa, vypínanie pracovných notifikácií a plánovanie voľnočasových aktivít pomáhajú budovať zdravšie návyky.

V pracovnom prostredí môžu pomôcť jasne nastavené očakávania ohľadom dostupnosti, rešpektovanie pracovného času kolegov a firemná kultúra, ktorá neoslavuje nadčasy ako cnosť.

Zdroje a odkazy

Použité zdroje:

• American Psychological Association – Work, Stress, and Health: https://www.apa.org/monitor/2013/09/stress-health

Odporúčané zdroje:

• Harvard Business Review – How to Beat Workaholism: https://hbr.org
• Svetová zdravotnícka organizácia – informácie o burnout syndróme who.int