Kto je workoholik?

Workoholik (v slovenčine písané aj vo forme vorkoholik) je človek, ktorý má nutkavú potrebu nadmerne pracovať, pričom práca sa pre neho stáva ústredným bodom života na úkor osobných vzťahov, zdravia a voľného času.

Príznaky workoholizmu

Rozpoznať workoholika nie je vždy jednoduché, pretože usilovnosť a nasadenie sú v pracovnom prostredí oceňované vlastnosti. Medzi typické príznaky workoholizmu patrí neschopnosť odpojiť sa od práce ani počas voľných dní, neustále kontrolovanie pracovných e-mailov a pocit viny pri relaxovaní. Workoholik často odmieta dovolenku alebo ju trávi prácou.

Ďalšími signálmi sú zanedbávanie rodiny a priateľov, fyzické vyčerpanie, poruchy spánku a neschopnosť delegovať úlohy. Na rozdiel od zamestnanca, ktorý jednoducho pracuje veľa hodín, workoholik prežíva vnútornú potrebu pracovať bez ohľadu na skutočné požiadavky práce.

Rozdiel medzi workoholikom a pracovitým človekom

Pracovitý človek vie svoju prácu ukončiť a venovať sa iným aktivitám. Workoholik túto schopnosť stráca. Kľúčový rozdiel spočíva v motivácii – zatiaľ čo pracovitý zamestnanec pracuje, aby dosiahol cieľ, workoholik pracuje preto, že nevie prestať. Práca prestáva byť prostriedkom a stáva sa cieľom sama osebe.

Vieš, že…

…pojem workoholik prvýkrát použil americký psychológ Wayne Oates v roku 1971 vo svojej knihe „Confessions of a Workaholic“? Slovo vzniklo spojením anglických výrazov „work“ (práca) a „alcoholic“ (alkoholik), čím autor naznačil, že závislosť od práce môže byť rovnako deštruktívna ako závislosť od alkoholu.

Workoholizmus v IT prostredí

IT sektor vytvára podmienky, ktoré môžu workoholizmus podporovať. Neustála dostupnosť technológií, práca z domu a projektové deadliny vytvárajú prostredie, kde hranica medzi pracovným a osobným časom ľahko mizne. V startupoch a technologických firmách sa nadmerné pracovné nasadenie niekedy považuje za normu alebo dokonca za predpoklad úspechu.

Pre IT profesionálov je charakteristická aj tendencia riešiť problémy aj mimo pracovnej doby – premýšľanie nad kódom či architektúrou počas voľného času. Toto však nemusí automaticky znamenať workoholizmus, pokiaľ človek dokáže tieto myšlienky odložiť a venovať sa oddychu.

Dôsledky a prevencia

Dlhodobý workoholizmus vedie k syndrómu vyhorenia, zdravotným problémom a rozpadu osobných vzťahov. V pracovnom kontexte paradoxne znižuje produktivitu a kvalitu práce. Workoholik častejšie robí chyby a jeho kreativita klesá.

Prevencia zahŕňa stanovenie jasných hraníc pracovného času, pravidelné prestávky a pestovanie záujmov mimo práce. V tímovom prostredí pomáha kultúra, ktorá oceňuje výsledky, nie počet odpracovaných hodín.

Zdroje a odkazy

Použité zdroje:

• American Psychological Association – Work, Stress, and Health: https://www.apa.org/monitor/2013/09/stress-health

Odporúčané zdroje:

• Harvard Business Review – Managing Yourself: https://hbr.org
• Svetová zdravotnícka organizácia – who.int