Podcast: Ženy v IT – menej stereotypov, viac možností
O programovaní sa učila od sestry, v testovaní našla prvú IT prácu a dnes ide do vývoja softvéru ešte hlbšie. Vo svojom podcaste Na mojom kompe to ide vyspovedal našu Xéniu Michal Hucko. Vypočujte si viac o tom, prečo môže byť práve testovanie ideálnym spôsobom, ako vstúpiť do sveta IT, aké zručnosti sú v tejto práci kľúčové a ako sa darí v IT ženám.
Vitajte pri počúvaní podcastu Na mojom kompe to ide. Moje meno je Mišo Hucko a v tomto podcaste sa venujeme zaujímavým IT témam aj rozhovorom s ľuďmi, ktorí majú svetu technológií čo povedať.
Dnes medzi nami vítam Xéniu Richnákovú, s ktorou sa porozprávame o ženách v IT na Slovensku a o tom, ako vyzerá práca v oblasti softvérového testovania. Začneme trochu zoširoka – ako si sa vlastne dostala k IT? Kedy prišlo to rozhodnutie, že toto je tvoja cesta?
Popravde, nebolo to tak, že som si už na gymnáziu povedala: „Chcem ísť do IT.“ Pôvodne som chcela študovať chémiu alebo biotechnológie. Ale čím viac som sa o tom dozvedala, tým viac som si uvedomovala, že tam hrá veľkú rolu práca s dátami, data mining, automatizácia rôznych procesov. A práve vtedy mi začalo dávať zmysel rozumieť aspoň základom programovania.
Potom sa moje plány trochu zmenili – chcela som ísť študovať do zahraničia, nakoniec som mala gap year a istý čas som bola aj v Nemecku. No a tam sa to celé otočilo. Vďaka mojej sestre, ktorá je programátorka, som sa dozvedela, že existuje pozícia tester. Netušila som, že taká rola vôbec existuje, ale znelo to zaujímavo – tak som to skúsila.
A zistila som, že ma to vlastne baví. Začala som sa učiť viac, objavovať nové veci a z chémie som sa nakoniec ocitla vo svete IT.
Chceš si vypočuť podcast priamo z dielne msg life Slovakia? Pozri si témy podcastu Na vlne kódu, v ktorom ti pravidelne prinášame témy z oblati psychológie, HR a novinky zo sveta IT.
Takže k IT si sa dostala aj vďaka sestre. Veľmi mi to pripomína mňa a môjho brata. CKeď som začal programovať, začal aj on. A podľa mňa je úplne normálne, že človek na strednej škole ešte nemá jasno, čo chce robiť. Práve takto prirodzene to často vyplynie a vyprofiluje sa. Bol teda tvoj prvý kontakt s IT naozaj až vďaka sestre? Alebo to u vás v rodine už nejak žilo? Rodičia vás viedli k technológiám?
Skôr by som povedala, že to prišlo hlavne cez moju staršiu sestru. Ale už keď som mala 16 – 17 rokov, začala som sa zaujímať viac o pracovný trh. Odvtedy som brigádovala všade, kde sa dalo. Chcela som cestovať, takže som si zarábala na vlastné výlety. A zároveň som si všímala, čo sa od ľudí v rôznych pozíciách očakáva.
Narazila som na výrazy ako Python, SQL, začala som si o tom viac zisťovať, pozerať si videá a návody. Čiže už na strednej tam bola nejaká iskrička záujmu, aj keď som ešte nebola rozhodnutá, že sa idem ponoriť do programovania naplno.
To je super. Keď som bol ja na strednej, tak môj život sa točil okolo počítačov a hier. Po škole sme si s kamošmi zapli LoLko a bolo vybavené. Mala si to aj ty tak?
Hry som hrávala, ale skôr na základnej škole. Tiež to bolo LoLko. Na strednej to už bolo viac o kamarátoch, cestovaní, nemala som na to už toľko času. Skôr ako samotné hranie ma zaujímalo, ako veci fungujú – tie technikálie. Ako hovoríš, drvivá väčšina ľudí vlastne prišla k programovaniu práve cez hry, čo je podľa mňa úplne super.
Jasné, takže najlepšia cesta, ako sa dostať k programovaniu je hrať League of Legends. Ďalší krok je ísť na IT vysokú školu a študovať niečo s programovaním. Samozrejme, len žartujem, cesta do IT vedie z rôznych smerov. A teraz mi povedz – čo máš na IT najradšej? Čo ťa na tejto oblasti baví najviac?
Pre mňa je úplne top to, že ma tá práca baví. Ráno vstanem a teším sa do roboty – a to je podľa mňa veľká vec. Programovanie vnímam ako hru – je to ako riešiť logické úlohy alebo skladačky. Máš pred sebou challenges, ktoré sú niekedy náročné, ale ten pocit, keď niečo vyriešiš, je skvelý. To ma na tom baví najviac.
Presne – je to o hľadaní riešení, skúmaní, objavovaní. A keď to ešte aj človeka baví, tak je vyhraté. Dobre, a ako to máš ty? Študuješ programovanie na vysokej škole alebo si študovala?
Momentálne mám za sebou prvý ročník. Študujem online univerzitu v Prahe, odbor sa volá doslova Software Development. Podľa mňa je fajn mať školu, ale nie je to nevyhnutné. Dá sa byť dobrým programátorom aj bez nej. Ide skôr o to, čo chceš – aké máš očakávania a kam sa chceš v IT svete posunúť.
Často to prirovnávam napríklad k očnému lekárovi. Môžeš si spraviť špecializovaný kurz na laserové operácie, naučiť sa techniku, ale bez znalosti fungovania celého tela ti chýba širší background. A podobne je to aj s programovaním. Môžeš sa vyprofilovať na konkrétnu vec – frontend, backend, databázy – ale niektoré „gapy“ bez školy jednoducho ostanú. Škola ti vie dať presne ten background, aký niekedy potrebuješ.
Rozumiem, čiže je to najmä o tom, čo od toho očakávaš. Špecializácia vie byť fajn, ale aj široký prehľad má svoj význam. No a ďalšia vec – spomínala si, že si začala pracovať ešte počas strednej školy. Ako si sa vlastne dostala k svojej prvej IT pozícii?
Tie prvé brigády neboli v IT. To boli obchody, Kaufland, oblečenie. V IT som začala až po maturite. Najskôr som išla na pol roka do Nemecka, ale vrátila som sa skôr, než som plánovala. A potom som sa „náhodou“ dostala k pozícii testera. Bola som v správnom čase na správnom mieste – firmy vtedy hľadali veľa ľudí a hiring bol vo veľkom. To bolo ešte pred tým AI boomom.
Mojou výhodou bolo, že som vedela po nemecky. V tej firme nehľadali človeka s technickým backgroundom, ale niekoho, kto sa naučí biznis – chápe, ako má produkt fungovať z pohľadu používateľa. A to je v testovaní často dôležitejšie než samotné kódenie.
„Do odvetvia IT sa dá vstúpiť aj bez vysokej školy – stačí chuť, jazyky a správna príležitosť.“
To je super príklad, že do IT sa dá dostať aj bez výšky. Niekedy fakt stačí sledovať príležitosti, byť pripravený a vedieť jazyk. A zároveň ten testing často funguje ako vstupná brána – veľa ľudí ňou začína. Súhlasíš s tým, že sa dá dostať do IT aj cez testing, bez toho, aby si bola hneď programátor?
Úplne s tým súhlasím. Poznám viacero ľudí, ktorí takto „nepriamo“ prišli do IT. Celý ten cyklus vývoja aplikácie totiž nie je len o písaní kódu. Za tým je obrovský proces a množstvo rôznych rolí – od analytikov až po testerov.
A presne to je super, že človek si môže postupne vybrať smer, ktorý mu sadne. Začneš ako tester a keď zistíš, že ťa viac baví komunikácia s ľuďmi a biznis, tak sa posunieš na pozíciu analytika alebo teamleadra. A ak ťa to začne ťahať viac k technickej stránke, vieš sa profilovať smerom k programovaniu. Je to len o tom, čo chceš a kam sa chceš posúvať.
Veľa ľudí vôbec nevie, čo testing vlastne je. Ako by si ho opísala niekomu, kto o tom nemá ani šajnu?
Testing je v podstate kontrola kvality. Predstav si tím programátorov. Každý deň niečo commitnú do repozitára, čiže pridajú nový kód alebo spravia nejakú zmenu podľa požiadaviek, ktoré prídu od zákazníka, produktového tímu alebo analytikov. Tí vývojári sú vlastne takí „stavitelia“ – skladajú aplikáciu po kúskoch.
A potom je tu tester. Ten má na starosti skontrolovať, či to, čo naprogramovali, naozaj funguje tak, ako má. A hlavne – či popri tom náhodou nerozbila niečo iné, čo s tým síce na prvý pohľad vôbec nesúvisí, ale v kóde sa to mohlo prepliesť.
Je to naozaj dôležitá rola, lebo IT je pomerne mladé odvetvie a napríklad ešte pred dvadsiatimi rokmi to celé fungovalo úplne inak. V deväťdesiatkach sa na testing veľmi nedbalo. Často to bolo len o tom, že vývojár si niečo ledva preklikal a hotovo. No a aj tak ten softvér potom vyzeral. K zákazníkovi sa dostala aplikácia, ktorá vôbec nefungovala podľa predstáv, bola plná bugov a veľa vecí si musel používateľ „otestovať“ sám. A to nechceš. Lebo testovať na zákazníkovi je najdrahší spôsob testovania.
Preto dnes tester hrá v tíme veľmi dôležitú úlohu – je to človek, ktorý drží kvalitu, dohliada na to, aby veci fungovali a zároveň sa nič nepokazilo niekde inde. A čím skôr sa bug pochytí, tým lacnejšie sú opravy.
Testeri zohrávajú v tímoch dôležitú úlohu – dohliadajú na to, aby veci fungovali. Čím skôr chybu podchytia, tým sú opravy lacnejšie.
Musí človek ovládať programovanie, ak chce byť tester?
Záleží od firmy. Sú pozície, kde nepotrebuješ vedieť programovať vôbec – stačí, že máš záujem, chuť učiť sa a vieš komunikovať. Pri mojom nástupe bola napríklad jediná požiadavka znalosť nemčiny. Technické veci prišli až postupne.
A ako vyzerali tvoje začiatky v práci?
Prvé dva-tri mesiace boli o zaúčaní, spoznávaní aplikácie, biznisu a procesov, ktoré má aplikácia pokrývať. Tester zvyčajne nastupuje na rozbehnutý projekt, a nie keď sú napísané len tri riadky kódu.
V mojom prípade išlo o projekt pre nemeckú zdravotnú poisťovňu, takže som sa musela zorientovať v pojmoch z oblasti zdravotníctva, pochopiť biznis logiku a prečítať si kopec user stories. Krátko na to som sa začala učiť aj test automation tool, takže som neskôr prešla viac do automatizovaného testovania. V praxi to znamená, že každý deň riešiš aplikáciu, sleduješ zmeny, ktoré pridali programátori, skúšaš ich, hľadáš chyby a sleduješ, čo sa kde rozbilo. A to je vlastne tá každodenná práca testera.
Takže ak som to správne pochopil, testujete user stories – teda konkrétne scenáre toho, čo zákazník robí v aplikácii. Napríklad v banke by to bolo posielanie peňazí, vo vašom prípade ide o funkcie špecifické pre poisťovňu. Čiže ty sa vlastne hráš na zákazníka, preklikávaš sa appkou a keď sa niečo pokazí, zapíšeš to a pošleš spätnú väzbu vývojárom.
Presne tak.
Mnohí si mylne myslia, že testing je len o klikaní a hľadaní chýb, ale ty si spomenula aj testovanie cez kód – automatizáciu. Vieš to nejako zrozumiteľne vysvetliť?
Pointa automatizovaných testov je overiť, či niečo, čo predtým fungovalo, sa novou fičúrou nepoškodilo. Mne to celé docvaklo, keď som si robila vlastnú basic video library appku. Mala som tam nahrávanie videí, vyhľadávanie, špecifikácie. A keď som pridala obyčajný combo box s prednastavenými žánrami, rozbilo sa mi vyhľadávanie. To je presne to – zmeníš jednu vec a rozbije sa niečo úplne iné. A toto bola úplne jednoduchá appka.
A o tom vlastne sú tie automatizované testy. Kontrolujú, či to, čo už raz fungovalo, stále funguje. Aby testeri nemuseli manuálne robiť stále tú istú postupnosť krokov. Je to efektívnejšie, než klikať to ručne stále dookola a výrazne to šetrí čas aj nervy.
Čiže ide o to nájsť chybičky cez automatizovaný proces, aby ste to nemuseli stále robiť dookola. A ak by sa niekto chcel stať kolegom Xénie – msg life má otvorené pracovné ponuky, najmä pre nemčinárov a Java developerov.
Áno, presne. A aj testeri sú vítaní – stále hľadáme nových ľudí.
A koľkí ste aktuálne v tíme?
Na mojom projekte je nás dokopy veľmi veľa. Je to naozaj megalomanský projekt. Ale ja najviac spolupracujem s ďalšími štyrmi Slovákmi. A denne používam nemčinu – celá appka aj user stories sú po nemecky.
Paráda, jazyková výbava je fakt veľké plus. Minimálne angličtina a nemčina otvára ešte ďalšie dvere. Teraz taká klasická otázka – keď má tím testera, znamená to, že developeri nemusia písať testy?
Nie, to určite nie. Každý developer by si mal testovať svoju časť – robiť unit testy. Tester potom rieši skôr integráciu – teda či nová vec nerozbila niečo iné, či všetky komponenty spolu stále fungujú. Obe roly sú dôležité a každý by si mal testovať svoju časť.
Presne. Vy sa vzájomne dopĺňate. Ja poznám ten pocit. Moje testy vždy prejdú, až kým to nedá do rúk niekto iný. Tester sa na to pozerá z iného uhla – viac očami používateľa. A práve to je cenné. Máte vo firme veľa testerov?
Áno, máme ich veľa. A práve to vyzdvihuje ich dôležitosť. Keby to tak nebolo, boli by to veľké straty pre firmu.
Testovať na zákazníkoch je najdrahšie. V poisťovníckom softvéri by to mohlo znamenať reálny problém pre klienta – a to si firma nemôže dovoliť. A čo ty osobne – chceš ostať v testovaní?
Ja už v podstate som v tej fáze presúvania sa. Už od začiatku som tušila, že ma to bude ťahať viac k technickým veciam. Láka ma programovanie. Čiže áno – mojím cieľom je ísť časom úplne do developmentu.
A v akom jazyku momentálne programuješ?
Donedávna sme na projekte pracovali len v takom našom internom toole na automatizované testovanie, na báze Selenia. Ale ale to ešte nebolo úplne klasické programovanie. Momentálne hľadáme vhodnejší modernejší nástroj.
Ak by chcel niekto začať s testingom, čo by sa mal učiť? Programovací jazyk alebo niečo špecifické na testovanie?
Najlepšie je pozrieť si job portály ako Profesia a zistiť, čo firmy reálne vyžadujú, čo chcú aby človek vedel. A podľa toho sa zorientoval.
Niekedy tie inzeráty sú písané tak, že človek by mal vedieť 20 technológií, čo v zásade nie je úplne realitou. Vo vašej firme sa preferujú ktoré technológie?
Určite, záleží najmä od projektu. Každý má svoje basic requirements – niekde sa očakáva základná práca so SQL, inde aspoň základy v nejakom programovacom jazyku. Môže sa to líšiť nielen medzi firmami, ale aj v rámci rôznych tímov jednej firmy.
Presne, ako si povedala, vstup do testovania býva často jednoduchší než napríklad na pozíciu programátora. A keď už človek v tom testovaní je a rozmýšľa nad tým, že by sa chcel posunúť ďalej do programovania – čo je ten ďalší krok? Treba sa zlepšiť v konkrétnom jazyku? Je to z pozície testera jednoduchšie, alebo by bolo ľahšie ísť rovno cez programátorské pozície?
Tým, že som na začiatku nemala vôbec žiadne technické skills, bol pre mňa testing skvelý štart. Pomohol mi pochopiť základné koncepty, ako vlastne funguje počítač, aké sú mentálne pochody v kóde. A hlavne – človek sa tam naučí veľa aj bez toho, aby sa hneď pustil do drilovania kódu. Jasné, keď niekto vie, že chce ísť čisto programovať, tak sa do toho môže pustiť rovno. Ale ak ešte len skúma, čo ho baví, testing je ideálny štartovací bod.
„Ak ešte nevieš, čo presne chceš v IT robiť, pozícia testera je ideálny začiatok.”
Tak poďme k tebe – chceš sa teda stať programátorkou? Ideš týmto smerom naplno? Spomínala si, že programuješ v JavaScripte. Prečo práve ten?
Na výške sme hneď v prvom ročníku začali s JavaScriptom. A sadol mi – je to jazyk webu a perfektne sa mi to prepojilo s tým, čo som robila v práci. Práca aj škola išli ruka v ruke.
Takže skôr plánuješ ísť cestou frontendu, alebo ťa láka aj backend?
Ťažko povedať. Teraz sme práve v tej fáze, kedy som aj ja strašne zvedavá, ako sa to v IT vyvinie, hlavne kvôli umelej inteligencii. Zatiaľ ma bavia weby, takže skôr frontend, ale nechávam si dvere otvorené. Chcem si toho ešte veľa vyskúšať. Na to je výška super, ukáže ti, aké rôzne oblasti v IT existujú. A potom si vieš vybrať, kde sa chceš profilovať.
Čiže nechávaš si otvorené dvere. Je ťažké začať s JavaScriptom?
Ťažko povedať, či existuje ideálny jazyk na začatie. Ale JavaScript je dosť high-level. Sú tam rôzne veci, ktoré nie je potrebné riešiť. To sú presne tie mentálne pochody a koncepty, o ktorých som hovorila. Človek nevidí, ako počítač funguje. Napr. v JavaScripte vôbec neriešim, že teraz mi pretečie array, lebo mám nejaké dynamické pole, ktoré sa mi samé mení. Neriešim to ako v C-čku. A to už je otázne, či je lepšie začať s high-level jazykom a ísť do programovanie povrchnejšie alebo začať s low-level ako je napríklad Céčko a ísť od základov až do vnútra. Každý má inú cestu.
Bolo pre teba jednoduché prejsť na JavaScript? Teraz študuješ na matfyze, ale predtým si bola na online univerzite, kde ste sa takým tým „low-level“ jazykom, ako je napríklad C a C++, veľmi nevenovali. Je dosť pravdepodobné, že teraz na matfyze sa na teba tie nižšie úrovňové jazyky nahrnú. Bude potom zaujímavé porovnať, či je JavaScript skutočne jednoduchší, alebo len pôsobí ľahšie, lebo veľa vecí rieši za teba. Z mojej skúsenosti viem, že ak sa človek vydá cestou high-level jazykov, ako je JavaScript, možno sa k C-čku nikdy ani nedostane – a často to ani nie je potrebné.
Určite áno, bola to pre mňa dobrá voľba a spätne to hodnotím ako fajn rozhodnutie. Ale ľahké to rozhodne nebolo. Trvalo mi dosť dlho, kým som pochopila promisy, synchronny kód a mentálne pochody, ktoré človek pri programovaní potrebuje. Bolo to, ako keď sa v škole učíš základné zlomky a zrazu ti niekto povie – vypočítaj mi integrál.
To je podľa mňa aj jedna z najväčších frustrácií, keď niekto s programovaním začína. Rád by si najprv osvojil úplné základy – napríklad „ify“ alebo „for loopy“ – lenže internet je preplnený tutoriálmi na omnoho pokročilejšie veci. A človek potom nevie, kde vlastne začať.
Presne to vidím aj pod svojimi videami. Robím obsah o úplných základoch a ľudia sa pýtajú: „Ako z tohto spravím webovku?“ No… potrebuješ si prejsť desiatky ďalších krokov, pozrieť si sto ďalších videí a postupne na to nadviazať. Základy sú fakt dôležité a bez nich sa človek len ťažko posunie ďalej. Teraz sa chystáš na vysokú školu, tešíš sa?
Veľmi. Najmä preto, že už nebude online, ale prezenčne. Takže sa veľmi teším.
Ja som zástancom štúdia. Páči sa mi, že si si vybrala slovenskú školu. Zvažovala si aj zahraničie?
Určite áno, dokonca som tam chvíľu aj študovala. Bola to pre mňa motivácia naučiť sa lepšie anglicky aj nemecky. Myslím si, že už čoskoro bude v Európe takmer nevyhnutné vedieť aspoň dva – tri jazyky. Sme dosť obmedzení na náš región a práve jazyky otvárajú nové možnosti.
A čo ťa nakoniec presvedčilo zostať na Slovensku?
Asi to, že pre mňa domov nie je o mieste, ale o ľuďoch. Keď budem mať chuť ísť spoznávať svet a žiť inde, tak pôjdem. Ale zatiaľ to necítim. A veľký benefit tohto odvetvia je práve to, že ti stačí notebook a internet – a môžeš pracovať odkiaľkoľvek.
Veľmi dobre viem, o čom hovoríš. Ja pracujem v zahraničnej firme a naozaj nezáleží, kde sa nachádzam. To je krása programovania – človek môže pracovať odkiaľkoľvek. A jazyky? Tie sú úplný základ. Ani sa nebudem pýtať, či programátor potrebuje angličtinu. V tvojom prípade ešte aj nemčinu. Skvelé, že motivuješ ľudí zlepšovať sa v jazykoch.
Poďme však na inú, veľmi aktuálnu tému – ženy v IT. Keď sa povie „programátor“, väčšina ľudí si ešte stále predstaví muža, čo sedí celý deň za počítačom. Aj na mojom kanáli mám video a je veľmi populárne. Mnohí súhlasia s tým, že práve tak veľmi radi stereotypujeme programátorov. Myslíš si, že programovanie je iba pre mužov?
Určite nie. Myslím, že prvé programátorky boli ženy. V čase druhej svetovej vojny, keď nebol dostatok mužov, ich nahradili ženy. A zvládli to perfektne. Ten obrovský gender gap však stále súvisí s historickými a spoločenskými vzorcami. Žijeme v patriarchálnej spoločnosti – väčšina riaditeľov firiem sú muži, v politike dominujú muži. Je to niečo, čo sa tu vyvíjalo stovky rokov.
„Ženy v IT potrebujú viac vzorov a menej stereotypov.“
Malým chlapcom sa od detstva hovorí: „Buď silný, šikovný, postaraj sa.” Dievčatám zase: „Buď pekná, staraj sa o domácnosť, buď dobrá mama.” Tieto prirodzené roly sa vyprofilovali a odovzdávajú sa celé generácie. Spoločnosť fungovala tak, ako to bolo vtedy najefektívnejšie pre prežitie. Muž bol fyzicky silnejší, zabezpečoval potravu a žena rodila a starala sa o deti.
A teraz si nemôžeme myslieť, že za posledných pár desiatok rokov sa všetko lusknutím prstov zmení. Ak chceme posun, musíme začať už pri malých deťoch. A mám pocit, že sa to už deje – napríklad aj v škôlkach sa dnes s deťmi pracuje inak.
Úplne súhlasím. A možno trochu odľahčene – ako sa to vlastne stane, že z rodiny vyjdú dve programátorky? To nie je úplne bežné. Čo robili tvoji rodičia inak? Boli aj oni z IT sveta? Alebo mali od začiatku cieľ vychovať programátorky?
Asi nám len v správny čas kúpili Nintendo a tam to začalo.
Tak to beriem ako top rodičovskú radu! Ja som teraz otec a keď si predstavím, že mám dieťaťu kúpiť Nintendo. Ale teda vážne – podporovali vás rodičia?
Určite áno. Ocino bol veľký gamer, vlastne doteraz je. Takže celé detstvo sme sa hrali – hry, logické úlohy, riešenia, stále niečo nové. A to sa so mnou viezlo ďalej. U nás sa nikdy neriešilo, že „toto nie je pre dievča“ či „hraj sa s bábikami“.
A to je ten rozdiel. Chlapci sú vedení k logickému mysleniu, riešeniam, herným výzvam. Dievčatá často skôr k estetike, bábikám, kuchynkám. A tieto rozdiely už od detstva formujú, ako dieťa rozmýšľa, čo ho baví.
Takže u vás to tak nebolo. Ten vplyv rodičov bol nastavený iným smerom.
Presne tak. A asi to bol práve ten kľúčový rozdiel.
Dobre, to boli rodičia, ale výchova nie je len o nich. Je aj o kolektíve, v ktorom človek vyrastá. Keď sa spätne pozrieš na svojich spolužiakov a spolužiačky – podporovala vás škola v tom, aby ste sa vydali smerom k IT?
Absolútne nie. V čase, keď som chodila na základku, sa o takých veciach vôbec nehovorilo. Dúfam, že dnes je to už iné, že školy modernizujú prístup a viac podporujú deti v logickom myslení a programovaní.
A keď sa pozrieš na svoje spolužiačky zo strednej, nie je tam asi veľa programátoriek, však?
Nie. Z môjho detstva je to len moja sestra.
Veľa ľudí si myslí, že ak na strednej škole nenarazia na programovanie, majú smolu a vlak im ušiel. Na akú strednú školu si chodila?
Gymnázium.
Tam asi neboli každý druhý deň hodiny programovania, kde vás učili Pascal alebo Python?
Nie, naša informatika bola dosť slabá. Hrali sme sa s Excelom a Wordom, nič extra. Áno, sú to užitočné skilly, ale to je len zlomok toho, čo by sme sa mohli učiť.
Ja tomu nerozumiem. Ak deti na strednej škole nenaučíme základy algoritmického myslenia, napríklad čo je to podmienka… To je niekedy taký ťažký koncept. Pochopiť ho, pokiaľ o ňom nikdy nepočuli. Je to škoda.
Ťažko môžeš od niekoho očakávať, že bude učiť to, čo sám nevie. Nebol k tomu vedený a nemá v hlave tie mentálne pochody, ktoré by vedel ďalej odovzdať. Je to proste náročné.
Stretol som sa s tým, že niektoré firmy majú kvóty – napríklad musia mať určité percento žien vo svojom tíme. Máš niekedy pocit, že ženy sú uprednostňované nie kvôli schopnostiam, ale len preto, že sú ženy? A je to podľa teba správna cesta? Ako sa na to pozeráš?
Úprimne, úplne sa k tomu nechcem vyjadriť, lebo nemám ten hiring až tak navnímaný. Možno by k tomu lepšie vedeli povedať ľudia z HR alebo personalisti. Ale viem napríklad, že v severských krajinách to naozaj funguje tak, že vláda sa rozhodla – bude zákon, že každá firma musí mať aspoň 40 % žien.
A teraz si predstavím, že mám vlastnú firmu, mám tam stabilný tím, ktorý viem, že funguje, a zrazu mám niekoho vyhodiť alebo tam prijať úplných nováčikov len preto, aby som splnila kvótu? To by pre mňa bolo asi dosť nekomfortné. Ale oni sa s tým nejako popasovali – a funguje to.
Je super, že ženy tú možnosť dostali a aj ju využili. A dnes je to tam úplne bežné – ženy robia množstvo „mužských“ pozícií, bez toho, aby to niekomu prišlo čudné. Ale myslím si, že ten prechod na to musel byť dosť náročný.
Úplne s tebou súhlasím. Ako ťa vníma tvoje okolie, tvoji priatelia? Pozerajú sa niekedy čudne na to, že si v IT alebo ťa skôr podporujú?
Práveže podporujú. A myslím, že som už aspoň jednu osobu inšpirovala, aby išla tiež do IT. Takže áno, tá podpora tam je a veľmi si to vážim.
Podľa mňa je dôležité o týchto skúsenostiach hovoriť. Presne ako si spomenula – ženy si často myslia, že IT nie je pre ne. Spoločenský dialóg zatiaľ nie je úplne nastavený týmto smerom, ale čísla nepustia – stále ich v odbore chýba a treba ich v tom podporovať. Nedávno som počúval český podcast na tému ženy v IT. Rozprávala tam jedna manažérka, že byť ženou v IT ju núti byť perfektnou. Nerobiť chyby. Vnímaš to aj ty tak? Že si pod väčším tlakom, aby si všetko robila bezchybne?
Ja mám odjakživa nastavenie radšej chybu neurobiť ako ju urobiť – ale to je o osobnom nastavení. Ak niekto chce vyzerať dokonalo pred všetkými a tvári sa, že všetko zvláda perfektne, tak si len zbytočne komplikuje život. Je to rozhodnutie daného človeka.
Každý z nás robí chyby. Dôležité je, čo človek prinesie tímu – nové nápady, iný pohľad, niečo pozitívne. A tak sa na to pozerám aj ja.
A tvoje budúce plány? Plánuješ zostať pracovať na Slovensku alebo by si chcela niekedy odísť do zahraničia?
Nerozmýšľam nad tým. Kedysi som si myslela, že budem mať presný plán – v tomto veku toto, v tom veku tamto. Ale život väčšinou nefunguje podľa plánov. Aj do tejto práce som sa dostala úplnou náhodou. A možno to tak bude aj s ďalšími vecami. Uvidím, čo príde – nechávam si dvere otvorené.
To je skvelý prístup. A teraz iná otázka – veľa ľudí si myslí, že programátori len sedia za počítačom, sú zhrbení, priberajú… Máš popri programovaní čas aj na iné veci?
Snažím sa veľa športovať. Starám sa o seba. Ten mentálny oddych pri športe je pre mňa veľmi dôležitý. A úprimne – odporúčam to každému.
Je pravda, že väčšina programátorov sú zároveň gameri. A keď 8 hodín sedíš za počítačom a potom si vo voľnom čase opäť za kompom pri hrách… to už je trochu veľa.
Ty už vôbec nehrávaš?
Už vôbec. Bohužiaľ, na to už nie je čas. Uprednostňujem aktívny oddych.
Keď skončíš v práci ako programátorka, vraciaš sa k tomu aj vo voľnom čase? Robíš si nejaké vlastné miniprojekty? Alebo skôr pozrieš nejaký kurz, YouTube video?
Keď mám priestor, veľmi rada programujem. A hlavne s priateľom, ktorý je v tomto doslova môj mentor. Vyštudoval teoretickú informatiku na matfyze a naozaj ma veľa učí. Často si po večeroch spolu sadneme a programujeme – je to super. A úprimne, párové programovanie odporúčam každému.
Ok, sú rôzne preferencie. Pomaly sa blížime k záveru – je niečo, čo by si chcela odkázať ženám, ktoré uvažujú nad IT alebo tam už sú a chceli by sa viac presadiť?
Najväčšia rada je neporovnávať sa príliš s ostatnými. Nepodľahnúť myšlienkam, že mne to ide pomalšie, niekto iný je už ďalej, že už niečo dávno vie, a ja ešte nie. Najlepšie porovnanie je so sebou samou – kde som bola pred mesiacom, pred pol rokom, pred rokom. Práve vtedy človek najviac vidí, ako sa posunul. A to je podľa mňa tá skutočná motivácia.
„Najlepšou motiváciou je vidieť svoj vlastný progres.“
A čo by podľa teba mohla urobiť spoločnosť, aby viac podporila ženy v IT? Máme sa sústrediť na školy? Škôlky?
Jednoznačne začať čo najskôr. Už v škôlkach a základných školách. Priblížiť dievčatám svet IT. Ukázať im, že to nie je len pre chlapcov. Nič nie je zvláštne na tom, keď si namiesto beauty videa pozrieš YouTube tutoriál o programovaní. Alebo keď si prečítaš článok o technológiách. A čím skôr sa do toho zahĺbiš, tým skôr ťa to začne zaujímať.
Je dôležité ukazovať, že je úplne normálne robiť to, čo nás baví. Nezáleží na tom, či som žena alebo muž. Treba zbúrať stereotypy, ktoré nám v skutočnosti len bránia. A keď sa to podarí, budeme počuť čoraz viac príbehov, ako je práve ten Xéniin.
Tak sme na konci. Xénia, ďakujem ti za inšpiratívny rozhovor, za úprimnosť a za to, že si s nami zdieľala svoj pohľad na svet IT.
A vám, milí poslucháči a poslucháčky, ďakujem, že ste boli s nami. Verím, že ste si z tejto časti niečo odniesli – najmä ak práve zvažujete cestu do IT alebo podporujete niekoho, kto na túto cestu ešte len nastupuje.
Majte sa krásne a dopočutia pri ďalšom rozhovore.
- Žiadosť o prijatie do zamestnania a sprievodný list: Ako ich napísať?
- Ako napísať jednoduchý motivačný list do zamestnania + VZOR
- Generácie X, Y, Z a Baby boomers na pracovisku: Ako s nimi pracovať?
- Šikana na pracovisku: bossing, mobbing. Ako proti nim bojovať?
- Otázky na pohovore pre budúceho zamestnanca aj zamestnávateľa s odpoveďami
- Schopnosti a zručnosti v životopise, ktoré ťa odlišujú od ostatných uchádzačov
