Java vs C# – porovnanie programovacích jazykov (2024)

Autor: Jozef Wagner

Digitalizácia

12. 08. 2024 14 min. čítania

Chcel si si niekedy naprogramovať aplikáciu, ale nevedel si aký programovací jazyk zvoliť? Niet sa čo čudovať, vo svete existujú stovky používaných programovacích jazykov. Pravdepodobne si potom siahol po univerzálnom,  všestrannom a výkonnom programovacom jazyku, v ktorom sa dá takmer všetko naprogramovať ako je napr. Java alebo C#.

Či už sa jedná o klasickú desktopovú, webovú, podnikovú (enterprise), mobilnú alebo AI aplikáciu, výberom ktoréhokoľvek z nich nešliapneš vedľa. Podľa TIOBE indexu za júl 2024, komunitného indikátora popularity programovacích jazykov aktualizovaného raz mesačne, patrí Jave štvrtá priečka s 8.59% a C# krásne piate miesto s 6.72% percentami popularity.

Na začiatku vývoja je výber správneho programovacieho jazyka veľmi dôležitý prvý krok. Od neho potom závisí aké technológie a knižnice budeme mať k dispozícii, na akých platformách bude bežať náš kód, akú podporu komunity v prípade problémov pri vývoji dostaneme atď. Aké sú ale hlavné rozdiely medzi týmito dvomi mimoriadne obľúbenými programovacími jazykmi a v akých situáciách zvoliť jeden alebo druhý z nich? Tak na to sa dnes pozrieme v našom rozsiahlom porovnaní Java vs C #.

Naše minulé články s podobnou tematikou:

• Prehľad obľúbených programovacích jazykov
• Java vs Javascript
• Java vs Golang vs Python

Programovací jazyk C# a .NET

Javu našim verným čitateľom určite nemusíme predstavovať. Programovaciemu jazyku C# sme sa na našom msg life blogu ešte nevenovali. Poďme si ho teda stručne predstaviť.

C# (čítaj ako „C sharp“) je moderný, objektovo orientovaný programovací jazyk vyvinutý spoločnosťou Microsoft. Prvýkrát bol predstavený v roku 2000 ako súčasť .NET iniciatívy. Odvtedy sa C# stal jedným z najpopulárnejších programovacích jazykov na svete, najmä vďaka svojej všestrannosti, výkonu a schopnosti využiť širokú škálu knižníc a nástrojov v rámci ekosystému .NET.

Microsoft C# bol vytvorený tímom vedeným Andersom Hejlsbergom, ktorý je tiež známy ako tvorca Turbo Pascalu a Delphi. Jazyk bol navrhnutý s cieľom kombinovať výhody rôznych existujúcich jazykov, ako sú C++, Java a Visual Basic, a prekonať niektoré ich nevýhody, ako je napr. nutnosť starať sa o alokovanú pamäť. Ak totiž programátor zabudne uvoľniť už nepoužívanú pamäť, tak sa táto pamäť nedá používať až do skončenia programu (ide o tzv. memory leak). Od svojho vzniku prešiel C# niekoľkými významnými iteráciami, z ktorých každá pridala nové funkcie a zlepšenia.

C# vs .Net

Platforma .NET s programovacím jazykom C# je obľúbená programátormi na celom svete, hlavne čo sa týka vývoja aplikácií na operačný systém Windows. Samozrejme podporované sú aj iné platformy, ale sú to práve technológie od Microsoftu, kde .NET so C# zažiaria. C# je úzko previazaný s .NET platformou, ktorá ponúka obrovské množstvo vstavaných knižníc a nástrojov pre vyvíjanie aplikácií.

Medzi hlavné lákadlá pre vývoj práve na platforme .NET patria pokročilé vlastnosti jazyka ako sú generiká (generics), properties, data source binding, events, Language Integrated Query (LINQ) – jazykový nástroj podobný SQL na efektívnu prácu s dátami priamo v kóde, asynchrónne programovanie, spolu s rozsiahlou kolekciou knižníc a viacjazyčná podpora pre vývojárov a mnoho ďalšieho. A, samozrejme, nemôžeme zabudnúť na Visual Studio, jednu z najlepších a najpokročilejších vývojárskych platforiem, aké kedy vznikli.

Syntax C# vs Java

Pri svojom vzniku boli Java aj C# výrazne ovplyvnené jazykom C++, preto majú podobnú C-čkovskú syntax, napr. typické krútené zátvorky pri metódach, alebo hranaté pri poliach. Preto je syntax relatívne podobná a vývojári jedného jazyka pri čítaní pochopia bez väčších problémov kód druhého jazyka. V čom sa líšia je množstvo kľúčových slov, ktoré sú unikátne pre jeden alebo druhý jazyk.

Syntax jazyka C# je prepracovanejšia, ponúka viac možností (properties, indexers, delegates, events), čo zjednodušuje zápis a zlepšuje čitateľnosť kódu. C# je navrhnuté tak, aby podporovalo programovanie založené na komponentoch, čo slúži na skrátenie času vývoja a doby uvedenia na trh.

Java sa pridržiava tradičnejšieho prístupu. Čo sa týka syntaxe, jej snahou je byť jednoduchá, prenosná a bezpečná aj keď to môže znamenať napísať viac kódu. Ako výhradne objektovo-orientovaný jazyk dbá na zapúzdrenie dát a ich manipuláciu pomocou get a set metód. Na druhej strane to vytvára určitú konzistentnosť pri programovacích postupoch a prispieva k udržateľnosti kódu, ktorý je veľmi dôležitý najmä pri veľkých projektoch. Java má aj zabudované anotácie, ktoré pre zmenu v C# nie sú.

Platforma (platform) C# .Net vs Java

C# a .NET boli primárne asociované s ekosystémom Microsoftu a vývojári ju vnímali v porovnaní s Javou ako menej platformovo-nezávislú. Microsoft si toho bol vedomý a od verzie .NET 5 výrazne zvýšil kompatibilitu medzi jednotlivými platformami.

Java sa od svojich počiatkov profilovala ako multiplatformová. Jej základné pravidlo „Napíš raz, spusti kdekoľvek“ je platné dodnes. Prakticky je Java aplikácia spustiteľná na ľubovoľnej platforme s JVM (Java Virtual Machine).

V súčasnosti sa ale už viacmennej dá využiť ktorákoľvek technológia na vývoj na ľubovoľnej platforme.

Výkonnosť (performance) Java vs C#

Oba programovacie jazyky a ich platformy ponúkajú podobný bezkonkurenčný vysoký výkon, ale Java je o niečo pomalšia. Súvisí to ako je skompilovaný a vykonávaný kód.

Java kód je skompilovaný do bajtového kódu, a potom na danej platforme interpretovaný cez Java Virtual Machine (JVM) a beží na JRE (Java Runtime Environment). Jazyk má viac kompilačných vrstiev, čo o niečo spomaľuje čas vykonávania.

Oproti tomu, kód C# je kompilovaný do prechodného jazyka CIL (Common Intermediate Language) a potom priamo do natívneho kódu a beží na CLR (Common Language Runtime). Kód je navyše ešte optimalizovaný pre danú platformu a inštrukčnú sadu procesora. Výsledkom je, že natívny kód beží rýchlejšie a efektívnejšie.

Výkon, ale závisí aj od toho, ako kvalitne je napísaný daný kód, aké sú projektové požiadavky a, samozrejme, na výbere cieľovej platformy.

Produktivita (productivity) C# vs Java

C# sa často používa pri vývoji pomocou tzv. rýchleho prototypovania, kedy si potrebujeme overiť, že dané riešenie bude fungovať. Hlavným dôvodom je, že s pomerne málo kódom sa dá dosiahnuť „veľa muziky“ a veľa kódu sa vygeneruje a automatizuje na pozadí, bez toho aby ho musel programátor písať. Napr. spomeniem vytvorenie komponenty zoznamu, jeho naviazanie na dátový zdroj a naplnenie dátami z DB tabuľky.

Samozrejme pre vývoj a produktivitu samotnú sú veľmi dôležité vývojárske prostredia, pre C# sa najčastejšie využíva Visual Studio a pre Javu Eclipse, Netbeans alebo IntelliJ IDEA a samozrejme knižnice a frameworky s čiastočne už hotovými riešeniami špecifickej funkcionality.

Bezpečnosť (security) C# vs. Java

Oba jazyky oplývajú pokročilými bezpečnostnými funkciami a ochranu pred zraniteľnosťami, súvisí to najmä s tým, že podobne ako Java aj C# čelilo bezpečnostným hrozbám od hekerov, ktorí sa snažili zneužiť bezpečnostné chyby.

C# aj Java sú staticky typové jazyky, to znamená, že sa redukujú chyby, ktoré by mohli vzniknúť použitím nesprávneho dátového typu (a pretečením zásobníka), tie sa automaticky kontrolujú pri kompilovaní kódu a zabezpečí sa, že sú správne inicializované ešte pred spustením a vykonávaním kódu.

Najväčšie hrozby pre bezpečnosť vznikajú používaním knižníc tretích strán, najčastejšie neznámeho pôvodu, ktoré v minulosti viedli k niekoľkým incidentom narušenia bezpečnosti priamo v JRE (pri Jave), preto Java obsahuje tzv. bezpečnostný manažér, ktorý vyžaduje od knižníc tretích strán dohodnuté bezpečnostné štandardy.

Platforma .NET obsahuje robustné bezpečnostné opatrenia, ponúka autentifikáciu, autorizáciu a rôznu ochranu proti zraniteľnostiam. Navyše Microsoft poskytuje pravidelne bezpečnostné záplaty, ktoré reagujú na potencionálne hrozby na obzore.

Správa pamäte (Memory handling) Java vs C#

Pre rýchly a efektívny beh aplikácií je kriticky dôležité, aby sa efektívne využívali hardvérové zdroje ako je napr. operačná pamäť. Oba jazyky sa snažia odbremeniť vývojárov a preberajú správu pamäte do vlastnej réžie. Využívajú sa takzvané zberače odpadov.

Java využíva pri zberaní pamäťového odpadu myšlienku, že väčšina objektov má relatívne krátku životnosť a rozdeľuje objekty na generácie mladé a staré. Mladé objekty boli nedávno vytvorené a relatívne rýchlo môžu prestať byť relevantné. V tejto kategórii sa tie neplatné snaží relatívne často identifikovať a vyčistiť zberač odpadu. Objekty dlhšie používané prejdú do kategórie starých, ich identifikovanie a uvoľnenie trvá dlhšiu dobu, preto sú tu cykly čistenia odpadu menej časté.

Zberač odpadu v C# pracuje na označovaní nepoužívaných častí pamäte a sceľovaní častí pamäte, aby sa minimalizovala fragmentácia a súvisiaci pokles výkonu.

Knižnice a frameworky C# vs Java

Java je známa rozsiahlou kolekciou knižníc zahŕňajúcu nástroje a funkcie pre takmer akékoľvek použitie. Populárne frameworky ako Spring a Hibernate sa vo veľkej miere používajú na vývoj podnikových aplikácií a poskytujú robustné nástroje na vytváranie škálovateľného a udržiavateľného softvéru. JavaServer Faces (JSF) sa využíva pri vývoji webových a JavaFX pre GUI aplikácie. Android ADK je zaujímavá voľba pre vývojárov pre mobilné platformy. V súčasnosti sa vytvárajú aj nástroje pre vývoj pomocou AI.

Podobne aj C# má bohatú sadu knižníc v rámci .NET a .NET Core, vrátane ASP.NET pre webové aplikácie a Entity Framework pre ORM. Na vývoj hier vývojári C# vo všeobecnosti používajú Unity a MonoGame. Rozsiahly ekosystém knižníc a nástrojov poskytovaných spoločnosťou Microsoft a open-source komunitou zvyšuje záujem vývojárov o jazyk C# pre širokú škálu aplikácií.

Vývojárska komunita C# vs Java

C# má obrovskú výhodu, že je podporovaný priamo firmou Microsoft, ktorá poskytuje komplexné nástroje a dokumentáciu. Spolu s populárnym programovacím prostredím Visual Studio a otvorením .NET ako open-source platformy, komunita jazyka C# je aktívna a neustále rastie.

Java komunita je jednou z najväčších vo svete programovania a teda veľkou výhodou je, že sa dá nájsť riešenie na takmer akýkoľvek bežný problém, ktorý by ak skúsený Java programátor expert mohol mať. Je podporovaná nielen Oracle, ale aj ďalšími organizáciami.

Typy projektov vhodné pre Javu

Enterprise (podnikové aplikácie): open-source, bezpečnosť, spoľahlivosť, udržateľnosť, podpora – to všetko sú veľmi žiadané a cenené vlastnosti Javy, hlavne pokiaľ ide o vývoj robustných a komplexných aplikácií pre podniky.

Big Data: Java sa často používa pre vývoj softvéru, ktorý pracuje v reálnom čase s komplexnými súbormi údajov.

Cloud Computing: Java sa riadi koncepciou WORA (Write Once and Run Anywhere), vďaka čomu je ideálna pre decentralizované cloudové aplikácie.

Internet vecí: Java sa používa aj na programovanie senzorov a hardvérových zariadení, ktoré sa môžu nezávisle pripojiť k internetu.

Umelá inteligencia: Java je plná knižníc strojového učenia a vďaka svojej stabilite a rýchlosti je ideálna na vývoj aplikácií umelej inteligencie, ako je spracovanie prirodzeného jazyka a hlboké učenie.

Typy projektov vhodné pre C#

Aplikácie pre Windows: Pomáha vytvárať desktopové aplikácie pomocou Windows Forms, WPF a UWP. Rovnako Windows služby, ktoré spracovávajú úlohy dlhodobo na pozadí.

Webové aplikácie: Bez ohľadu na platformu môžeme využiť programovací jazyk C# AJ na vytváranie dynamických webových stránok, webových aplikácií a služieb pomocou technológie ASP.NET (resp. ASP.NET Core).

Vývoj hier: Programovací jazyk C# je mimoriadne obľúbený vývojármi programujúcich počítačové hry. Unity Engine, ktorý má viac ako 1,5 milióna aktívnych používateľov po celom svete, bol tiež vytvorený pomocou C++ a C#.

Databázové aplikácie: Programovací jazyk C# umožňuje použitie frameworku ADO.NET alebo Entity na vytváranie aplikácií, ktoré sa môžu pripojiť k rôznym databázovým systémom, ako sú Microsoft SQL Server, Oracle a MySQL.

Záver C# vs Java

C# a Java sú vysokoúrovňové programovacie jazyky, každý so svojimi unikátnymi vlastnosťami, silnými a slabými stránkami. Oba jazyky ponúkajú bohatú sadu knižníc v závislosti od špecifických potrieb projektu. Obaja jazyky majú za sebou dlhú históriu vývoja a sú podporované veľkými korporáciami, čo z nich robí vhodnú voľbu pre akýkoľvek dlhodobý projekt.

Java bola vďaka svojmu vyspelému ekosystému a optimalizácii výkonu tou najlepšou voľbou pre rozsiahle podnikové systémy. S prechodom na .NET 8 a ďalej vzostupom cloudových riešení, ako je Azure, sa však C# stalo rovnako vhodnou alternatívou.

C# môže ponúknuť skrátenie doby vývoja pre určité typy aplikácií, najmä ak používame ekosystém spoločnosti Microsoft. Vývoj na .NET platforme je všeobecne spájaný s vyššími licenčnými nákladmi na vývoj. Na druhú stranu Java je open-source a multiplatformová a tým pomáha znižovať náklady.

V konečnom dôsledku by mal byť výber Java alebo C# založený na potrebách, kontexte a cieľoch projektu a samozrejme na osobných preferenciách. Dúfame, že aj tento náš článok ti pomôže urobiť v budúcnosti správne rozhodnutie. Akýkoľvek z nich si vyberieš, rozhodne nešliapneš vedľa.

Ak sa k programovaniu ešte len dostávaš, prečítaj si, ako sa v ňom vieš zdokonaliť v článku Programovanie pre začiatočníkov (spomíname aj online kurzy).

Ak si skúsený Java programátor, pozri si naše benefity pre zamestnancov a reaguj na pracovné ponuky.

Zdieľaj článok

Java vs C# – porovnanie programovacích jazykov (2024)

Jozef Wagner

Viac ako 10 rokov programujem v Jave, momentálne pracujem v msg life Slovakia ako Java programátor senior a pomáham zákazníkom implementovať ich požiadavky do poistného softvéru Life Factory. Vo voľnom čase si rád oddýchnem v lese, prípadne si zahrám nejakú dobrú počítačovú hru.