Typológia osobnosti: Všetky testy temperamentu v jednom článku
Typológia osobnosti je skvelým pomocníkom, ako rozdeliť ľudí do niekoľkých základných kategórií podľa ich vlastností a charakteristických čŕt. Robiť sa tak dá na základe rôznych teórií, vrátane Hippokratovej, Goldbergovej či Jungovej. Výhodou typológie osobnosti je, že vďaka nej môžeš spoznať svoje silné a slabé stránky a využiť ich napríklad pri hľadaní novej práce.

V článku sa dozvieš:
Čo je to temperament?
Temperament je zo psychologického hľadiska súhrn určitých vlastností, ktorými je človek charakteristický. Zároveň udáva, akým spôsobom nazeráš na svet a aké rozhodnutia robíš.
O temperament sa v priebehu rokov zaujímali mnohé významné osobnosti. Ako prvý sa tejto téme venoval Hippokrates v 4. až 5. storočí pred naším letopočtom. Neskôr na jeho teóriu nadviazal Galénos a následne Carl Gustav Jung, ktorý priniesol vlastný pohľad na temperament. Na rozdiel od Hippokrata rozdelil ľudí do dvoch hlavných skupín – introvertov a extrovertov.
Bez ohľadu na konkrétnu teóriu či osobnosť vo všeobecnosti platí, že temperament je vrodený, prejavuje sa už od detstva a počas života sa výrazne nemení. Spravidla dochádza len k menším zmenám v dôsledku skúseností, nových zážitkov, výchovy, vzdelania a ďalších externých faktorov.
Niektorí odborníci tvrdia, že temperament je len synonymom pre osobnosť. Iní zas veria, že ide o dve odlišné veci, pričom temperament predstavuje základný pilier osobnosti.
Čo sú testy osobnosti a prečo sú dôležité?
Testy osobnosti sú praktickým nástrojom, pomocou ktorého spoznáš svoju osobnosť, ako aj svoje slabé a silné stránky. S tými následne môžeš pracovať, aby si dosiahol lepšie pracovné výsledky a zlepšil medziľudské vzťahy.
Testy sú skvelé aj v tom, že ti na základe tvojich odpovedí poskytnú objektívnu spätnú väzbu. Pomocou nich môžeš zistiť aj svoje nedostatky alebo negatívne črty, ktoré si sám neuvedomuješ, no môžu ťa v mnohom brzdiť.
… poznanie tvojich silných a slabých stránok ti pomôže zodpovedať si otázku: ako si nájsť prácu snov? Mnohé testy osobnosti totiž ponúkajú odporúčania, na ktoré typy práce sa hodí tvoja osobnosť.
Aby si však získal relevantný výsledok, musíš test temperamentu vypĺňať pravdivo. Odpovede na otázky si preto vždy dobre premysli.
Základné etapy vývoja osobnosti
Každý z nás sa počas života vyvíja a rastie. Prechádzame niekoľkými etapami, ktoré nás výrazne ovplyvňujú a určitým spôsobom menia náš pohľad na svet.
Jednotlivé etapy sa líšia v závislosti od toho, z akého zdroja čerpáš informácie. Napríklad Erik Erikson hovorí o 8 fázach:
- Dôvera vs. nedôvera (0 – 1 rok)
- Samostatnosť vs. hanba a pochybnosti (2 – 3 roky)
- Iniciatíva vs. vina (3 – 6 rokov)
- Usilovnosť vs. menejcennosť (7 – 12 rokov)
- Ego-identita vs. konfúzia rolí (12 – 18 rokov)
- Intimita vs. osamelosť (20 – 25 rokov)
- Generativita vs. stagnácia (30 – 65 rokov)
- Integrita vs. zúfalstvo (50 a viac rokov)
V každej etape ovplyvňujú človeka iné vzťahy. Napríklad v prvých troch sú to vzťahy s rodičmi a rodinou, pričom v šiestej (intimita vs. osamelosť) sú to priatelia a partneri.
O etapách vývoja osobnosti hovoril aj Sigmund Freud, ktorý ich rozdelil takto:
- Orálne štádium (0 – 1 rok)
- Análne štádium (1 – 3 roky)
- Falické štádium (3 – 6 rokov)
- Latentné štádium (6 – 12 rokov)
- Genitálne štádium (12 a viac rokov)
Ak by si na etapy vývoja osobnosti nazeral z biopsychosociálneho modelu, mohol by si sa stretnúť aj s takýmto delením:
- Prenatálne obdobie
- Novorodenecké obdobie (1 mesiac)
- Dojčenské obdobie (do 1 roka)
- Obdobie batoľaťa (2 – 3 roky)
- Predškolský vek (3 – 6 rokov)
- Mladší školský vek (6 – 12 rokov)
- Obdobie dospievania (12 – 20 rokov)
- Raná dospelosť (20 – 40/45 rokov)
- Neskorá dospelosť (40/45 – 60 rokov)
- Staroba (60 a viac rokov)
4 typy temperamentov podľa Hippokrata a Galéna
Význam temperamentu začal skúmať ako prvý Hippokrates, ktorý prišiel s delením na štyri typy osobnosti. Každej priradil telesnú šťavu, ktorá mala mať na ňu najväčší vplyv. Aby však bolo používanie tejto teórie jednoduchšie, Galénos všetky štyri osobnosti pomenoval:
- Sangvinici (krv) – sú známi tým, že sú spoločenskí, energickí a komunikatívni. Vďaka tomu ľahko nadväzujú priateľstvá, nerobí im problém práca v kolektíve a vedia inšpirovať ostatných. Ich mínusom je to, že nie sú vždy dôslední, môžu byť príliš impulzívni a ľahko sa rozptýlia.
- Cholerici (žlč) – sú ambiciózni, sebavedomí a dominantní, čo z nich robí perfektných lídrov. Okrem toho vedia veľmi dobre riešiť problémy, sú priami a úprimní. Ich slabými stránkami sú netrpezlivosť, výbušnosť a ťažká akceptácia kritiky.
- Flegmatici (hlien) – bývajú pokojní, spoľahliví, trpezliví, empatickí, verní, lojálni, organizovaní a emocionálne stabilní. Na druhej strane môžu byť leniví, rezervovaní, uzavretí do seba a málo iniciatívni.
- Melancholici (čierna žlč) – sú premýšľaví, citliví, kreatívni, umelecky založení, lojálni a majú zmysel pre spravodlivosť. Ich slabinami sú emocionálna zraniteľnosť, sklon k pesimizmu, úzkostiam a melanchólii.

Eysenckova typológia čŕt osobnosti
Aj Hans Eysenck sa zaujímal o osobnostné vlastnosti a priniesol nasledovné delenie:
- Extraverzia – introverzia – kým extraverzia je známa spoločenskosťou, impulzívnosťou a sebavedomím, introverzia sa opisuje rezervovanosťou, tichosťou a preferenciou samoty.
- Neurotizmus – emocionálna stabilita – Eysenck tvrdil, že neurotické osoby sú náchylné na stres, emočne nestabilné a často prežívajú úzkosť a výkyvy nálad. Naopak, emocionálne stabilní ľudia sú pokojní, vyrovnaní a odolní voči stresu.
- Psychoticizmus – konformita – ľudia s vysokým psychoticizmom sú impulzívni, agresívni a egocentrickí. Presným opakom je nízky psychoticizmus, resp. konformita, charakteristická spoločenskosťou, citlivosťou a morálnymi zásadami.
Pre lepšie pochopenie spojil Eysenck svoju teóriu s Hippokratovou:
- Extraverzia + emocionálna stabilita = sangvinik
- Extraverzia + neurotizmus = cholerik
- Introverzia + emocionálna stabilita = flegmatik
- Introverzia + neurotizmus = melancholik
Pavlovova typológia
Ivan Pavlov vytvoril svoju vlastnú typológiu na základe vyššej nervovej aktivity. Osobnosti rozdelil rovnako ako Hippokrates, pričom pri delení bral do úvahy silu nervových procesov, ich vyrovnanosť a schopnosť prispôsobiť sa.
- Sangvinik – má silnú nervovú sústavu, rýchle reakcie a vie sa ľahko prispôsobiť zmenám.
- Cholerik – jeho nervová sústava je síce silná, no nie je vyrovnaná. Práve preto je výbušný a netrpezlivý.
- Flegmatik – má silnú nervovú sústavu, je emočne vyrovnaný a pokojný.
- Melancholik – na rozdiel od všetkých troch má slabú nervovú sústavu, kvôli čomu nedokáže dobre zvládať stres a je náchylný na úzkosť.
Big Five – Veľká päťka podľa Lewisa Goldberga
Lewis Goldberg vytvoril jednu z najuznávanejších teórií osobnosti na svete. Nazýva sa Big Five alebo OCEAN model a rozdeľuje osobnostné črty nasledovne:
- O – Openness (otvorenosť) – výrazná je zvedavosť, originalita, kreativita a inovatívne myslenie. Menej výrazná je preferencia rutiny a konzervativizmus.
- C – Conscientiousness (svedomitosť) – dominuje disciplína, spoľahlivosť, organizovanosť, precíznosť a orientácia na ciele. Minimálne sa objavuje nedbanlivosť alebo impulzívnosť.
- E – Extraversion (extraverzia) – najsilnejšia je energickosť, spoločenskosť, asertivita a sebavedomie. Naopak, len málokedy sa prejaví introverzia a uprednostňovanie samoty.
- A – Agreeableness (prívetivosť) – prevažuje empatia, spolupráca, dôverčivosť a ochota pomáhať iným. Len občas sa vyskytne nedôverčivosť a tvrdohlavosť.
- N – Neuroticism (neurotizmus) – dominantná je náchylnosť na stres, úzkosť a nestabilita. Menej výrazný je pokoj a emocionálna stabilita.
Typológia osobnosti podľa Junga
Švajčiarsky psychológ Carl Gustav Jung rozlišoval ľudí podľa dvoch kritérií:
- Postoj k svetu – introverzia (I) alebo extroverzia (E)
- Psychologické funkcie – myslenie (T), cítenie (F), vnímanie (S) a intuícia (N)

Skombinovaním týchto dvoch faktorov vytvoril osem základných typov osobnosti:
- Extrovertná senzorika (ES)
- Extrovertná intuícia (EN)
- Extrovertné myslenie (ET)
- Extrovertný cit (EF)
- Introvertná senzorika (IS)
- Introvertná intuícia (IN)
- Introvertné myslenie (IT)
- Introvertný cit (IF)
Na základe všetkých spomenutých informácií z Jungovej teórie môžeme ľudí deliť ešte do tzv. dichotómií:
- Extroverzia vs. introverzia
- Senzorika vs. intuícia
- Myslenie vs. cit
…existuje aj ambivert? Tento pojem označuje človeka, ktorý zdieľa charakteristické črty s introvertmi aj extrovertmi.
MBTI – 16 typov osobností podľa Myersovej a Briggsovej

Jungove temperamenty, resp. typy osobností boli neskôr rozšírené v rámci tzv. MBTI (Myers-Briggs Type Indicator), a to takto:
- Analytici:
- Architekt (INTJ)
- Logik (INTP)
- Vodca (ENTJ)
- Debatér (ENTP)
- Diplomati:
- Obhajca (INFJ)
- Mediátor (INFP)
- Protagonista (ENFJ)
- Agitátor (ENFP)
- Strážcovia:
- Logistik (ISTJ)
- Ochranca (ISFJ)
- Vedúci (ESTJ)
- Konzul (ESFJ)
- Prieskumníci:
- Majster (ISTP)
- Dobrodruh (ISFP)
- Podnikateľ (ESTP)
- Zabávač (ESFP)
16 typov osobností podľa Socioniky
Typológiou osobnosti sa zaoberá aj odbor Socionika, ktorý vytvorila Aušra Augustinavičiūtė. Rozdelenie osobností je veľmi podobné Jungovmu, keďže z neho vychádza.
Socionika hovorí o 16 osobnostiach, ktoré sú rozdelené do štyroch skupín (kvádrov):
- kvadra:
- Don Quijote (inovátor)
- Dumas (uzmierovateľ)
- Robespierre (analytik)
- Hugo (nadšenec)
- kvadra:
- Žukov (vodca)
- Jesenin (romantik)
- Maxim (inšpektor)
- Hamlet (herec)
- kvadra:
- Balzac (kritik)
- Napoleon (politik)
- London (podnikateľ)
- Dreiser (strážca)
- kvadra:
- Gabén (majster)
- Huxley (motivátor)
- Stierlitz (riaditeľ)
- Dostojevskij (humanista)
Typy osobností podľa Hollanda
John Holland veril, že každý človek patrí do jedného zo šiestich typov osobnosti. Jeho model sa nazýva RIASEC a vyzerá takto:
- R (Realistic) – realistický – mechanický a praktický typ človeka.
- I (Investigative) – výskumnícky – intelektuál, ktorý vie riešiť rôzne vedecké problémy.
- A (Artistic) – umelecký – kreatívny človek, ktorý je originálny a nezávislý.
- S (Social) – sociálny – priateľská osoba, ktorá sa zaujíma o sociálne problémy a rada pomáha iným.
- E (Enterprising) – podnikavý – ambiciózny a spoločenský človek, ktorý je rodeným lídrom.
- C (Conventional) – konvenčný – organizovaný človek, ktorý má rád poriadok a štruktúru.
Typológia osobnosti podľa farieb
Typológia osobnosti podľa farieb používa štyri základné farby, ktoré ťa definujú takto:
- Modrá – objektívni ľudia s minimom predsudkov
- Zelená – pokojné a tiché osoby
- Žltá – dobre naladené, pozitívne a temperamentné osoby
- Červená – odvážni ľudia, ktorí sa neboja rôznych výziev
Na základe farieb vzniklo aj osem typov osobností:
- Červená – vedúci
- Červeno-žltá – motivátor
- Žltá – inšpirátor
- Žlto-zelená – pomocník
- Zelená – podporovateľ
- Modro-zelená – koordinátor
- Modrá – pozorovateľ
- Červeno-modrá – reformátor
Kde nájdem zaujímavé testy osobnosti?
Zaujímavé testy na typológiu osobnosti nájdeš na viacerých webových stránkach. K populárnym patria:
- Emiero.sk – test ti pomôže zistiť, na akú prácu sa hodíš.
- Sociotype.com – zistíš, aký si sociotyp.
- 16personalities.com – založený na Jungovej teórii.
A ako bonus vyskúšaj high5test.com, ktorý ti pomôže zistiť, v čom si dobrý.
Prínosy využívania typológie osobnosti vo firmách
Keď poznáš svoje silné a slabé stránky, môžeš na nich pracovať a zlepšovať ich. To je veľkým plusom nielen pre teba samého, ale aj pre tím, v rámci ktorého pracuješ. Zdokonaľovaním niektorých vlastností si uľahčíš prácu na pracovisku aj pri práci z home office a bez problémov dosiahneš menšie aj väčšie ciele.
Keď nadriadený pozná osobnostné črty podriadených, uľahčuje mu to komunikáciu s nimi a rozdelenie úloh. Tým sa minimalizujú konflikty a zvyšuje sa produktivita.
Typológia osobnosti pomáha firmám získať zamestnanca, ktorý sa skutočne hodí na zvolenú pozíciu. Personalisti totiž vedia odhadnúť jeho správanie aj pracovný výkon.
Riziká využívania typológie osobnostných čŕt vo firmách
Typológia osobnostných čŕt má síce veľa výhod, no je potrebné počítať aj s nevýhodami. Medzi ne patrí napríklad stereotypizácia a škatuľkovanie zamestnancov, predsudky pri hodnotení práce a výkonnosti, diskriminácia kandidátov, bránenie v kariérnom raste či podceňovanie schopností.
Na výsledky osobnostných testov treba pozerať s nadhľadom. Vedia ti poskytnúť veľa dôležitých informácií, no na druhej strane nie sú vždy presné a človek má často desiatky ďalších cenných vlastností, ktoré test neodhalí.
Aké temperamenty máš vo svojom tíme?
Typológia osobnosti je silný a praktický nástroj, ktorý môžeš využiť vo všetkých sférach svojho života, vrátane práce. Ak chceš, aby bol tvoj tím produktívny a dosahoval čo najlepšie výsledky, zisti podľa jednej z teórií, čím sú charakteristickí tvoji kolegovia alebo podriadení. Keď spoznáš ich slabé a silné stránky, budeš vedieť, aké úlohy im idú najlepšie a ako s nimi efektívne komunikovať.