Problém nastáva, keď odídeš z práce a nedokážeš vypnúť, hovorí kolega Peter po prekonaní tetánie

Prečítaj si, ako úspešne bojovať s tetániou.

Peter pracuje už štrnásť rokov ako IT správca v spoločnosti msg life Slovakia. Hoci ho podľa jeho slov práca baví, postupom času sa mu začali hromadiť povinnosti, mal na starosti tím ľudí, väčšiu zodpovednosť a prešiel si aj ťažkým obdobím. Keď sa objavili prvé zdravotné problémy, navštívil lekára, ktorý mu diagnostikoval tetániu – ochorenie vystresovaných.

Peter si najskôr nechcel psychické príčiny ochorenia pripustiť a dlho sa s problémom nikomu nezveril. Trvalo mu tri roky, kým problém vyriešil a hoci tvrdí, že je hrdý na to, že si s ním poradil sám, tento čas považuje za stratený. Dnes badá podobné príznaky u mnohých ľudí v okolí a aj preto sa rozhodol o tomto ochorení hovoriť. Tetániu podľa neho netreba podceňovať a je možné ju podchytiť už pri prvých signáloch.

Ako sa začali tvoje zdravotné problémy?

Ja som nikdy nebýval chorý, preto som ani často nechodil k lekárovi. Približne pred piatimi rokmi sa mi však začali hromadiť zdravotné problémy. Mal som pocit, že nemôžem dýchať, cítil som, že odpadnem a hoci som bol v pokoji, búšilo mi srdce. Snažil som sa to nejako predýchať, no po dvoch týždňoch sa podobné príznaky vrátili. Pridali sa svalové kŕče, sústavné pískanie v uchu, bolesti brucha či problémy s trávením. To všetko sú vcelku bežné diagnózy, no mne sa to dialo naraz a čoraz častejšie. Snažil som sa upraviť si stravu, no keď to dlhšie nezaberalo, problém som začal riešiť s lekárom.

Akého lekára si navštívil?

Najskôr som si myslel, že mám infarkt, tak som zašiel na pohotovosť, kde ma vyšetrili. Predpísali mi magnézium a povedali, že mi nič nie je. Neskôr, keď problémy pretrvávali, išiel som  za svojím obvodným lekárom, ktorý mi urobil kompletné vyšetrenie. Vtedy tam pracovala veľmi milá mladá lekárka, ktorá vyzerala, že má záujem problém riešiť. Výsledky som mal v poriadku, ale medzičasom sa mi zmenil lekár. Mladú dámu vystriedala staršia pani, ktorá si pozrela zdravotný záznam a k problému sa postavila inak. Povedala, že symptómy sú jasné, vraj ide o tetániu.

Čo ti prvé napadlo, keď si počul diagnózu?

Vôbec som netušil, o čo ide. Prvé čo mi napadlo, bol tetanus, potom som sa snažil názov ochorenia vyhľadať na internete. Zistil som, že ide o nervovú poruchu z nedostatku minerálov, ako je magnézium či kalcium, ale môže to byť aj dôsledok vyčerpaného nervového systému, ktorý je neustále „v pohotovosti“ a nabudený.

To môže byť spôsobené pretrvávajúcim stresom či rôznymi podnetmi, ktoré si človek ani neuvedomuje, no jeho hlava ich stále spracováva. Nakoniec sa to odrazí na zdravotnom stave. Bol som prekvapený, že tetániou trpí aj dobytok, pretože mu často chýbajú potrebné živiny alebo je v strese. No v poslednej dobe sa čoraz častejšie vyskytuje aj u ľudí.

Ako tvoj problém doktorka riešila?

Povedala mi, že tetániu vyriešia antidepresíva. Predpísala mi rôzne výživové doplnky a odporučila mi návštevu psychiatra. To som hneď odmietol a povedal som si, že ak je to natoľko zlé a je to psychického pôvodu, pokúsim sa problém najskôr vyriešiť sám. Možno aj to ma nakoniec donútilo, niečo s tým začať robiť.

Prečo si odmietol ísť k psychiatrovi?

Psychiater zrejme pomôže človeku, ktorý chce, aby mu pomohol. Ja som mu nedôveroval. Neveril som, že pôjdem k psychiatrovi, on si ma vypočuje a pomôže mi. Chápem, čo je jeho úlohou, aj to, že je to odborník. Určite vie stanoviť diagnózu a pacientov nasmerovať, ale pre mňa to bol cudzí človek. Nemal som potrebu sa mu zdôverovať ako svojmu kamarátovi. Mal som problém s tým, že by som sa musel „sťažovať“ cudziemu človeku.

Do nejakej doby som ani nemal záujem prezentovať to, že niečo také riešim. Zrejme to tá lekárka nemyslela zle. Ja som však hrdý, že som sa to rozhodol riešiť sám, hoci ten čas, kým som sa z toho dostal, je takpovediac stratený. Možno ak by som navštívil psychiatra, problém by sa vyriešil skôr.

Koľko ti trvalo tetániu vyliečiť?

Mal som obdobie, keď som sa pár mesiacov cítil zle, potom prišlo zlepšenie. Nikdy som ale nevedel, či som niečo urobil dobre alebo zle. V tom čase sa mi napríklad narodilo prvé dieťa a nejaký čas som trávil aj doma, takže aj to mohlo mať vplyv. Dnes mám už tri deti a vždy po narodení dieťaťa bol môj stav lepší. Potom však vždy prišlo zhoršenie, a tak som ambulanciu navštívil zase.

Medzičasom sa mi však zase zmenil lekár, ktorý mi pomohol zo všetkých asi najviac. Prezrel si predošlé záznamy a spýtal sa ma, či mám v práci stres. Keď som odpovedal, že nejaký áno, vypísal mi PN na jeden týždeň. Keď som sa po siedmich dňoch vrátil na kontrolu, povedal som mu, že môj stav sa zlepšil len o polovicu. Vypísal ma teda ešte na ďalšie dva týždne a môj stav sa výrazne zlepšil.

Vtedy som si uvedomil, že príčinou je práca a vedel som, na čo sa zamerať. Odvtedy som snažil zmeniť prístup k práci. Po troch rokoch som sa tak tetánie úplne zbavil. Dosť dlho bolo mojím problémom priznať si, že to je psychického charakteru. Zrejme aj preto, že som nikdy predtým nebol chorý a zrazu som mal množstvo zdravotných problémov. To mi prišlo neuveriteľné a nepripisoval som to psychike. Pochopil som to až vtedy, keď som strávil tri týždne doma.

Čo konkrétne si po návrate do práce zmenil?

Snažil som sa ju robiť tak, aby ma bavila. Nedávať jej veľkú prioritu, zorganizovať si povinnosti inak ako dovtedy a minimalizovať stres. Ku komunikácii s kolegami som začal pristupovať priamejšie, hoci nie vždy sa mi to darí, ale snažím sa zlepšovať. Zrazu mi prestalo pískať v uchu, nervový systém sa upokojil, necítil som kŕče a príznaky postupne prestali, až úplne vymizli.

Ja pracujem najmä z kancelárie, takže za tie tri týždne sa mi nakopilo práce, no uvedomil som si, že keď človek zmizne zo dňa na deň, tak sa svet nezrúti. Buď nejakú časť práce urobí niekto iný, alebo si ostatní poradia aj bezo mňa. Nikto nie je nenahraditeľný.

Bol si predtým v práci pedant?

Tak by som to nedefinoval, skôr bol možno problém, keď som si s ľuďmi niektoré problémy nevyjasnil hneď. Potom som stále premýšľal nad tým, ako im svoj názor vysvetliť. Ak si  človek veci nevyjasní, nenájde vnútorný  pokoj, neustále sa k nim vracia a tak sa to hromadí. Problém nastáva vtedy, keď odídeš z práce a nedokážeš vypnúť. Premýšľaš nad prácou cestou zo zamestnania, po príchode domov či večer pri televízii. To nie je v poriadku.

Riešil si svoj problém aj priamo s ľuďmi z práce?

Nie, snažil som sa ho vyriešiť sám najmä zmenou manažovania práce. Som v riadiacej pozícii, čiže som mal možnosť niečo zmeniť. Snažil som sa menej si toho naberať a viac delegovať. Upravil som aj svoj životný štýl. Viac som relaxoval, športoval som a dodržiaval spánkový režim. Vedenie som o svojom probléme neinformoval. Nezdôveril som sa s mojou diagnózou ani kolegom, takže mi nemali ako pomôcť. Pomáhala mi však socializácia, napríklad aj v práci. Keď sme sa pozhovárali v kuchynke či počas prestávky, cítil som, že môj stav sa zlepšuje.

Snažil si sa teda viac socializovať?

Väčšinou som bol unavený alebo som mal bolesti. Ležal som doma, nič som nerobil, necítil som sa fit. Keď má človek kŕče v bruchu, nemá veľmi náladu ísť von. Keď som sa však nakoniec prekonal a odreagoval, pomohlo mi to. Navyše som zistil, že týmto problémom netrpím sám.

Kto v tvojom okolí ešte trpí tetániou?

Stretávam sa s tým, že kamaráti, ale aj kolegovia zažívajú podobné stavy. Keď teraz viem, že tetániou trpí veľa ľudí, snažím sa o nej hovoriť. Ak má niekto len jeden z príznakov ako napríklad nespavosť, neznamená, že ide o tetániu. Keď však niekto vymenuje podobné príznaky, ako som mal ja, snažím sa mu poradiť, čo pomohlo mne. U viacerých ľudí to začína podobne – srdcové problémy, depresie. Mnohým lekár predpíše antidepresíva, ten postup je zrejme rovnaký.

Myslíš, že ide o podceňovaný problém?

Určite, pretože môže viesť k rôznym iným zdravotným problémom. U mňa to bol šok, pretože som nikdy nebol chorý a zrazu som mal veľa problémov naraz. Pískanie v uchu na dennej báze nie je nič príjemné, môže to viesť k ďalším psychickým problémom. Niektorí to zvládajú ťažšie, najmä ak je človek sám.

Akú úlohu v tvojom prípade zohrával osobný život?

Dlho som sa s problémom nezdôveril ani svojej partnerke. Snažil som sa to maskovať, no neskôr si všimla, že niečo nie je poriadku. Potom sme sa spoločne snažili prísť na to, čo mi môže stres spôsobovať a podporovala ma. Pri deťoch som sa vedel skôr odreagovať. Osobný život mi nespôsoboval nejaký ďalší stres. Skôr to, keď som prišiel domov a riešil som ďalšie „celosvetové“ udalosti. To na mňa do istej miery tiež nejako vplývalo.

Aké napríklad?

Veľa ľudí príde z práce domov a prezerá si príspevky či komentáre na Facebooku. Človek sa pritom veľakrát nahnevá a rieši nielen pracovné a súkromné problémy, ale aj tie, na ktoré v konečnom dôsledku nemá dosah. Podstatné je uvedomiť si, že mnohé veci človek neovplyvní, pokiaľ nie je do problematiky nejako zasvätený. Netreba každý deň sledovať všetky informácie a rozhorčovať sa nad tým, čo nevieme zmeniť. Aj z toho plynie stres a myslím, že náš mozog nie je stavaný na toľko informácií denne. Možno je to aj „tlak doby“ a prílišná preinformovanosť.

Obmedzil si teda používanie sociálnych sietí?

Aj keď sociálne siete vypneš, stále ťa štve, ako môže mať niekto nejaký názor a ako by sa mu dal vyvrátiť. Možno je problém, že sa do komentárov vôbec nezapájam. Ja som sa však rozhodol úplne zrušiť svoj účet na Facebooku a pomohlo mi to. Používam najmä Twitter. Nemám tam svojich priateľov a obklopil som sa len novinkami z IT sféry a tým, čo ma zaujíma. Keď si tam raz za deň prezriem správy potom už nemám čas ani potrebu prezerať si Facebook, kde by, okrem týchto správ, bolo aj plno iných nepotrebných noviniek, ktoré by na mňa mohli negatívne vplývať.

Je dôležité obklopiť sa niečím, čo mi nespôsobuje stres. Paradoxne, technológie by nám mali uľahčovať život, ale často robia opak. Myslím si, že ľudia neboli pripravení na príchod niečoho takého, ako sú sociálne siete. Nevedia, ako ich používať. Aj preto ich často prirovnávam ku krčme. Kto má chuť a je ten typ, tak si v krčme zakričí. Ostatní, a väčšinou je to väčšina, však na to nereagujú.

Čo ti ešte pri boji s tetániou pomohlo?

Počas liečby som sa snažil pravidelne užívať aj všetky predpísané výživové doplnky. Zrejme to z nejakej časti pomohlo, ale nemyslím, že by to malo až taký vplyv. Nedostatok vitamínov dokáže zistiť lekár z krvi, ja som mal však vždy všetko v norme. Preto si myslím, že to je najmä o psychike.

Lekár mi ešte okrem oddychu odporučil vynechať z jedálnička kávu. Tá človeka nabudí a u mňa to naozaj funguje. Tým, že ja som mal nervový systém dostatočne nabudený, nebolo potrebné ho ešte viac podporovať. Myslím, že aj toto mi výrazne pomohlo. Predtým som pil jednu kávu denne. Potom som ju vysadil a keď som si zase jednu dal tak, vrátili sa mi niektoré príznaky.

Vieš už dnes odsledovať, že sa ti tetánia zase vracia?

Občas sa mi stane, že znova zachytím prvé signály. Teraz ich už však dokážem rozlíšiť, takže to viem podchytiť a dať si pauzu. Snažím sa počas dovolenky naozaj oddychovať a zobrať si každý rok tri týždne voľna. Keď som si v zlom období zobral týždeň voľna, tak som potreboval ešte ďalší týždeň až dva  na to, aby sa mi stav výrazne zlepšil. Aj preto využívam každý jeden deň voľna vrátane dovolenky navyše, ktorú msg life poskytuje v rámci programu firemných benefitov.

Aké firemné benefity ešte využívaš na oddych?

Okrem dovolenky sem tam zájdem aj do firemného fitness centra. Športujem skôr príležitostne, ale myslím, že nezáleží na tom, čo človek robí alebo kde to robí. Dôležité je vypnúť. Mne sa to darí doma pri deťoch, tie ma zamestnávajú na sto percent, takže potom mi nezostáva čas myslieť na iné veci. A to je to hlavné. Inak sa viem odreagovať aj pri počítačových hrách. Tie sú tiež svojím spôsobom stresujúce, ale človek vypne hru a ďalej ju nerieši, na rozdiel od práce.

Aké ponaučenie ti prekonanie tetánie prinieslo?

Nie je dobré brať prácu príliš vážne, najmä ak nám telo signalizuje, že je čas spomaliť. Taktiež je dôležité uvedomiť si, že niektoré veci nedokážeme ovplyvniť. Mali by sme tiež vedieť vypnúť, a to na dlhší čas. To mnohí nerobia a ani na to nie sú zvyknutí. Mal by na to podľa mňa niekto dozerať. Aj vzhľadom na zrýchlenú dobu plnú informácií a stresu, v ktorej žijeme.