Vyjednávanie vo vzťahoch i v práci – ako sa prestať prispôsobovať (podcast #24)
Vyjednávanie je pre mnohých nepríjemná téma, no týka sa nás všetkých. Doma, v práci, medzi priateľmi. Často radšej mlčíme, prispôsobíme sa alebo si povieme, že to nejako zvládneme. V tejto epizóde podcastu Na vlne kódu sa s koučkou Janou Turzovou porozprávame o tom, prečo sa bojíme komunikovať potreby, ako vyjednávať a nastaviť si hranice a čo zvážiť skôr, než vôbec začneme vyjednávať.
V článku sa dozvieš:
Dnes otvoríme tému, ktorá sa týka každého z nás, aj keď o nej často mlčíme. Vyjednávanie. Ako si vypýtať viac a necítiť sa pri tom zle. Pretože niekedy je jednoduchšie ustúpiť, prispôsobiť sa alebo si povedať, že to nejako zvládneme, než si vypýtať to, čo naozaj potrebujeme alebo si zaslúžime. Či už ide o čas, rešpekt, pomoc alebo peniaze.
O tom, ako vyjednávať, sa dnes porozprávame z troch uhlov – v osobných vzťahoch, doma a medzi priateľmi, potom v práci pri nastavovaní hraníc a napokon pri vyjednávaní o plate, ktoré je pre mnohých najcitlivejšou témou. Veľmi sa teším, že pozvanie prijala opäť Jana Turzová, koučka, mentorka, odborníčka na prácu s vnútornými zdrojmi a komunikáciou.
…Na vlne kódu je podcast IT spoločnosti msg life Slovakia, ktorý ti pravidelne prináša témy z oblasti psychológie, HR a novinky zo sveta IT? Vypočuj si aj ďalšie epizódy podcastu Na vlne kódu.
Vyjednávanie vo vzťahoch: Prečo radšej mlčíme
🎧Počúvaj od 1:25
Prečo sa bojíme povedať, čo chceme?
Pretože sa často snažíme robiť veci tak, aby sme vyhoveli. A toto je veľmi dôležité, lebo tak reagujeme vo vzťahoch. Robíme veci tak, aby sme boli ľúbení a milovaní. A veľmi často prekračujeme svoje vlastné hranice, aby nás mali ľudia radi.
Čo sa v nás deje, keď radšej mlčíme a prispôsobíme sa? Je to zo strachu, že niekoho sklameme alebo stratíme jeho sympatie?
Je to aj presne kvôli tomu. Keď sa vrátim k talentom, o ktorých sme tu už viackrát hovorili, niektoré talenty a niektorí ľudia majú väčšiu tendenciu byť ticho a radšej na úkor seba uprednostnia niekoho iného. Ticho je často spôsob, ako sa vyhnúť konfliktu. Keď neviem, ako povedať nie, radšej sa k tomu nevyjadrím, len aby bol pokoj.
Ako komunikovať potreby tak, aby sme nešli proti sebe?
Pre niektorých ľudí je to naozaj náročné, najmä ak sa celý život prispôsobovali a nikdy nehovorili, čo chcú. Zrazu povedať, že dnes večer nevarím, lebo idem von s kamarátkami, môže byť veľký krok. A keď doma pätnásť rokov nikto nič také nepočul, môže to pôsobiť zvláštne.
Ale je to o komunikácii. Nerobím to preto, že ťa nemám rada, ale preto, že mám rada seba a potrebujem priestor. Efektívna komunikácia potrieb je o tom, že keď hovorím áno niečomu, často hovorím nie sebe. A keď niečo odmietnem, znamená to áno pre mňa.
Čo robiť, keď druhá strana reaguje obranne?
Záleží najmä od toho, z akého priestoru komunikujem. Ak sa bojím, ako druhá strana zareaguje, reakcia často bude presne taká. Ak som vnútri v poriadku s tým, čo idem povedať, reakcia nebýva taká silná. A aj keď príde obranná reakcia, je to v poriadku.
Dôležité je, ako s tým momentom pracujem. Hovoriť v prvej osobe. Nie „ty vždy robíš toto”, ale „ja sa cítim unavená”, „ja potrebujem priestor”. To nám nikto nevie rozporovať. Keď hovorím o svojich pocitoch, druhá strana ich nemôže tak ľahko spochybniť. A je dobré si overovať porozumenie. Ako to vníma.
„Ak sa bojím, ako druhá strana zareaguje, reakcia často bude presne taká. Ak som vnútri v poriadku s tým, čo idem povedať, reakcia nebýva taká silná.“
Ako rozpoznať, že som ustúpila príliš? Je lepší kompromis alebo konsenzus?
Keď mám pocit, že som niečo stratila. Vtedy je to kompromis. A kompromis znamená, že obe strany v nejakej miere strácajú. Preto by naším cieľom mal byť konsenzus. Dohodnúť sa tak, aby boli obe strany spokojné, nie rovnako nespokojné.
Čo poradiť tým, ktorí sa boja, že ak sa ozvú, stratia sympatie okolia?
Prvá vec je prijať, čo najhoršie sa môže stať. Áno, stratím sympatie, možno aj blízku osobu. Dokážem s tým žiť? Je pre mňa zmena dôležitejšia než to, že tú osobu stratím? Keď prijmem tú najhoršiu možnosť, dokážem konať.
Vyjednávanie v práci: Ako si nastaviť hranice a získať uznanie
🎧Počúvaj od 7:30
Prečo robíme v práci viac, než musíme, a nepýtame si uznanie?
Medziiným to závisí aj od pohlavia. Keď si predstavíš malého chlapca, často ho povzbudzujú k výkonu. Choď, dávaj výkon, bojuj, presadzuj sa. Ja som raz čítala príbeh o tričkách. Keď si dieťa ide kúpiť tričko, na chlapčenských býva napísané „Som hrdina”, „Hero” – sú tam superhrdinovia. A na dievčenských je „I am beautiful”, „Som krásna”, „Som milá”, „Som pekná”.
My ženy sme boli vychovávané skôr k tomu, aby sme boli ticho a robili to, čo sa nám povie. Ak sa dievča pobilo, bol z toho väčší problém, než keď sa pobil chlapec. Najmä ak sa bavíme, často to tak fungovalo. Dievča malo byť milé, pekné, nemalo sa hnevať.
Toto si potom nesieme aj do zamestnania. Neznamená to, že muži s tým nemajú problém. U nich môže byť kontext iný. Možno nejde až tak o strach z odmietnutia, skôr o očakávanie uznania. Že si ten dobrý, ten, čo to dokázal. Čakajú pochvalu.
Ako si nastaviť pracovné hranice bez pocitu, že niekomu ublížim alebo ho sklamem?
Nedá sa to vytrhnúť z kontextu len práce. Ak je to moja téma, mám ju všade. Doma, v práci, medzi priateľmi. Potom som ten človek, ktorému o tretej v noci niekto zavolá a ja som schopná ísť niekoho vyzdvihnúť bez toho, aby som myslela na seba.
V práci je to o tom, čím si potvrdzujem svoju hodnotu. Či cez to, že som tá dobrá, poslušná, alebo že som ten, kto maká a po ktorom vidno výsledok. Sú to očakávania spoločnosti, ktoré si nesieme celý život.
Aký je rozdiel medzi zdravou asertivitou a tvrdosťou?
Keď sa na to pozrieme cez hodnoty, je to napríklad sila. Sila môže byť agresívna, nepríjemná, útočná. Ale môže byť aj o tom, že sa postavím sama za seba. Vystupujem z momentu sily, aj tej ženskej.
Keď sme sa bavili o pohlaviach, toto je presne to, čo sa deje. Ženy v biznise alebo v práci sa snažia byť rovnako silné ako muži. Lenže sila ženy nie je v tom, že drží všetko a bez nej sa to rozpadne. Sila ženy je často vo vytváraní priestoru. Dokáže byť silná a ani nemusíš vedieť, že tam vôbec je. Nie je to tá istá sila ako u muža.
Ako komunikovať úspechy bez toho, aby to znelo ako chválenkárstvo?
Pokiaľ tomu verím, dokážem sa pochváliť. Pokiaľ tomu sama neverím, je to problém. Mám kamarátku, ktorá bez ohľadu na to, čo dosiahne, povie, že to bolo nič. Neverí, že je to veľká vec. Pritom ju v práci vybrali zo štyridsiatich uchádzačov. Prešla tromi kolami výberu. Hlásilo sa veľa schopných žien. A jej mentálny pochod bol, že ostatní asi boli slabí, keď vyhrala ona. Namiesto toho, aby si priznala, že prináša hodnotu a bola najlepšia, pozrie sa na to, že ostatní boli zlí.
Aj toto sa deje. Vnútorná sebahodnota sa prejavuje stále. Ako sa vnímame, tak pôsobíme na okolie. A to nám to okolie následne ukazuje. Ak som ochotná sa v práci rozdávať, je to moja zodpovednosť. Nie je to chyba šéfa, ktorý mi dá prácu. Kto ju prijíma? Nikto ma tam nedrží v okovách.
Ak máme pocit, že nás šéf alebo kolegovia neberú vážne, že nás nikto nepočúva, kde je dobré začať? Ako dosiahnuť, aby ma brali vážne?
Kým nebudem brať vážne sama seba a rešpektovať samu seba, ťažko sa tam dostanem. Je to odraz môjho vnútorného sveta. Ak si to neviem spracovať v sebe, budú sa mi tie situácie vracať. Keď to nie je moja téma, nedotkne sa ma to. Ak mi niekto povie, že mám niečo urobiť a ja nechcem, poviem, že na to nemám priestor.
Ak však moja prvá myšlienka je, že si čas nájdem, je to moja zodpovednosť. Nie je to chyba tých ľudí, ktorí mi dávajú prácu. My často hovoríme, že toho máme veľa. Ale kto sa ozval a povedal to? Kto povedal, že nemáme jasne určené kompetencie? Ak o tom nerozprávam, budem obeť, ktorej sa to deje. Kým do toho nevstúpim ako niekto, kto drží svoj život v rukách, nič sa nezmení.
Dá sa podľa teba vyjednávať s rešpektom a zároveň si zachovať vlastnú hodnotu?
Určite áno. Ale do vyjednávania potrebujem ísť s vedomím, kde je moja pozícia a čo som priniesla. Neísť tam z pozície obete, ale zo sily. Dostať sa do momentu, že takto to bolo a ja by som to chcela inak. Poďme sa o tom porozprávať. Čo znamená mať to inak? Neznamená to, že jedného dňa prestanem robiť všetko, čo som robila, a budem robiť len dve veci. Ide o proces. Nastaviť komunikáciu, nastaviť hranice.
Keď sa nám niečo nepáči, treba to otvorene komunikovať.
Otvorene, ale nie zo strachu. Z vedomia, že takto to už nechcem, nepotrebujem alebo to chcem zmeniť. Aktívne.
Vyjednávanie o plate: Ako požiadať o zvýšenie
🎧 Počúvaj od 15:35
Prečo sa cítime trápne alebo neisto, keď máme hovoriť o peniazoch?
Často je to téma výchovy. Čo sme o peniazoch počúvali. Ak som mala vzorec, že musím veľmi tvrdo makať, aby som si niečo zaslúžila, potom je ťažké pýtať si viac. Môžem mať presvedčenie, že nemakám dosť tvrdo.
Je dobré sa pozrieť na to, čo sa v rodine o peniazoch hovorilo. Či podnikatelia sú zlodeji. Či ten, kto má veľa peňazí, určite nakradol. Potom je v pozadí presvedčenie, že ak budem zarábať veľa, budú ma považovať za zlodeja a odmietnu ma. Mnoho ľudí si neuvedomuje, že toto môže byť v pozadí. Preto si nie sme ochotní vypýtať viac. Narážame na takzvaný sklenený strop. Vieme, že sa dá ísť vyššie, ale niečo nás zastaví.
Príprava na rozhovor o plate je asi polovica úspechu. Je dôležité pôsobiť profesionálne a vecne. Súhlasíš?
Určite áno. A zase je to o tom, z akého priestoru tam idem. Idem zo strachu, že mi povedia nie? Alebo idem s vedomím, že mám konkrétne výsledky a hodnotu? A že si pýtam plat preto, lebo som tieto veci dokázala?
Je v poriadku pýtať si vyšší plat. Ale ako často to môžem robiť? Ako dlho ma to bude motivovať? Je to naozaj to, čo chcem? Možno nepotrebujem viac peňazí, ale lepšie prostredie. A peniazmi to len zakrývam. Kde je moja nespokojnosť? Pramení z výšky platu alebo z prostredia? Ak podám žiadosť o zvýšenie platu len preto, že sa tam necítim dobre, je to záplata. A tá podľa prieskumov funguje asi štyri mesiace. Potom sa nespokojnosť vráti.
Preto je dôležité si uvedomiť, z akého priestoru si pýtam viac. Potrebujem viac, lebo všetko zdraželo a dlho sa mi nezvyšoval plat? Alebo tam trpím a vyšší plat má byť kompenzácia? Možno má väčší zmysel rozprávať sa o pracovnej náplni. O zodpovednostiach. Prečo nemám popísanú pozíciu? Prečo preberám zodpovednosť za ľudí, za ktorých nemám byť zodpovedná? Prečo riešim úlohy nadriadeného? Je to vždy len o peniazoch? Podľa mňa vo veľkej miere nie je.
„Možno nepotrebujem viac peňazí, ale lepšie prostredie. A peniazmi to len zakrývam.“
Aké argumenty majú pri vyjednávaní o plate najväčšiu váhu? Je to výkon, výsledky alebo prínos pre tím?
Veľmi záleží od toho, aký typ človeka sedí oproti mne. Ak je empatický a emočný, môžem mu hovoriť o číslach, ale on bude vnímať, že sa mi rozpadá tím. Naopak, ak je silno analytický, môžem hovoriť o tom, ako super fungujeme, ale ak nemáme výsledky, nebude to mať váhu.
Treba si uvedomiť, s kým sedím a čo potrebuje počuť, aby vedel reagovať. Inak budem hovoriť s analytikom, inak s empatickým človekom, inak s niekým, kto chce dosahovať veľké veci. Ak sme za rok neurobili nič významné, ťažko si s tým pôjdem pýtať peniaze. Dôležité je vedieť, kto sedí na druhej strane a ako naňho reagovať.
Aké chyby robíme pri vyjednávaní o plate najčastejšie?
Môže to byť to, že si tým zakrývam vlastnú nespokojnosť. Skôr než začnem vyjednávať o plate, potrebujem si ujasniť, či moja nespokojnosť vychádza z toho, že zarábam menej, než by som mala, alebo z niečoho iného. S akým zámerom tam idem? Čo tým chcem dosiahnuť? A ako často to robím? Chybou môže byť, keď tam idem z pozície obete. Idem z pozície toho, kto trpí, nie z pozície toho, čo som dosiahla a čo prinášam organizácii.
Z pohľadu organizácie som pozícia. Nejde o to, či tam sedí Janka alebo Ferko. Ide o rolu a zodpovednosť. Ak sa pozerám len na seba ako jednotlivca a nevidím kontext organizácie, nebude to fungovať. Ak však poviem, že ako organizácia sme dosiahli toto a ja som mala zodpovednosť za tieto konkrétne veci, je to oveľa efektívnejšie. Treba sa pozerať na organizáciu ako na celok. Nie je to o ľuďoch. Zajtra tam môže sedieť niekto iný. V rodine zo systému nevystúpim, ale v organizácii sa roly menia. Môžem byť dnes HR manažérka a zajtra CEO. Alebo odísť. Treba vnímať dynamiku systému ako komplex.
Môže byť chybou aj zlé načasovanie?
Môže. Ešte mi napadá vec, že veľký motivátor je pocit, že dávam viac, než dostávam. Ak sa na to pozrieme cez energiu, ak dávam výkon 80 a dostávam 20, dlhodobo to nejde. Nemôžem dlhodobo dávať oveľa viac, než dostávam. Príde únava a vyčerpanie. Ak si to uvedomím, môžem trochu spomaliť. Keď oscilujem niekde okolo rovnováhy, ľudia sú motivovaní a spokojní.
Nie vždy sa dá zvýšiť plat. Záleží od rozpočtu spoločnosti. Aj to treba realisticky zhodnotiť.
Ak zarábam 1 500 eur, asi neprídem a nepýtam si 3 000. Ale môžem sa baviť o balanse. Čo ak si skrátim úväzok? Možno dokážem pracovať šesť hodín za tie isté peniaze. Rozpočet sa nezvýši, ale ja si zmenším úväzok. Aj to je spôsob, ako si reálne zvýšiť príjem. Málo ľudí o tom uvažuje.
Ako to nebrať osobne, keď vyjednávanie nevyjde?
Nedá sa to úplne zovšeobecniť, ale do rozhovoru je dobré ísť s tým, čo najhoršie sa môže stať. Najhoršie je, že mi povedia nie. Ak som s tým v poriadku, je to v poriadku. Môžem mať pripravenú ďalšiu reakciu. Dobre, teraz nie. V ktorom momente sa k tomu vieme vrátiť? Alebo čo musím splniť?
A prijať aj to, že toto rozhodnutie možno prišlo preto, lebo je čas na zmenu. Ak ju neviem spraviť sama, môže prísť takto. Potrebujem si uvedomiť, či som ešte ochotná v tej situácii pokračovať, alebo sa chcem posunúť ďalej. Nie každý, kto si príde pýtať zvýšenie, ho dostane. Ekonomika by tak nefungovala. Ale dôležité je poznať svoje hranice a vedieť, aké budú moje ďalšie kroky.
Ako sa necítiť vinná za to, že chcem viac?
Je to o balanse. Uvedomiť si, čo všetko robím a akú hodnotu prinášam. Zobrať si papier a pero a napísať si všetko, čo robím. A vedľa toho si napísať sumu. A potom sa spýtať, stojí to toľko? Pred pár rokmi som riešila, či si môžem za mentoring pýtať určitú sumu. Koučka ma zastavila a povedala, poďme si prejsť celý proces s klientom.
Popísala som výsledky a to, čo sa podarilo dosiahnuť. A potom mi povedala: „Predstav si, že za niečo takéto zaplatíš a zmení ti to život”. A zrazu si človek uvedomí, že to naozaj má hodnotu, len sa na to potrebuje pozrieť z iného uhla pohľadu. Čo prinášam zamestnávateľovi. Čo prinášam klientovi. A ak sa mi to zdá veľa, napíšem si všetky veci, ktoré robím.
Ak by si mala poslucháčom dať jedno konkrétne odporúčanie, ktoré si vedia vyskúšať hneď dnes, čo by to bolo?
Spísať si svoju vlastnú hodnotu. Čo robím a ako to robím. Ešte by som dala jeden tip. Nechajte si popísať svoju pozíciu. Ak to nemáte, poproste nadriadeného, aby vám jasne napísal, aká je vaša zodpovednosť. Vtedy zistíte, čo všetko robíte navyše.
Drvivá väčšina firiem to nemá presne definované. Ak neviem, aké je moje miesto, neviem sa za seba postaviť, pretože neviem, za čo som hodnotená. Keď viem, za čo som zodpovedná a za čo som hodnotená, viem si určiť svoju cenu oveľa efektívnejšie, než keď netuším, kde sa vlastne nachádzam.
To je ten systémový pohľad. Každý má v organizácii svoje miesto a každý je dôležitý. Či je to CEO alebo upratovačka. Ak upratovačka dva týždne nepríde, budeme žiť v neporiadku. Ak nepríde CEO, nebudeme vedieť, kam smerujeme. Rovnako účtovníčka, HR, programátori. Každý je rovnako dôležitý bez ohľadu na veľkosť svojho priestoru. Potrebuje len vedieť, kde je jeho miesto a začo je zodpovedný. Toto je pre mňa veľmi dôležitý bod.
„Keď viem, za čo som zodpovedná a za čo som hodnotená, viem si určiť svoju cenu oveľa efektívnejšie.“
Ďakujem, toto je presne to, čo si dnes môže každý urobiť hneď teraz. Podcast Na vlne kódu nájdete na platformách Podbean či Spotify, ale aj na našom webe v sekcii Podcasty. Prihláste sa na odber a zostaňte naladení Na vlne kódu. A na záver vám želám, aby ste si tento týždeň aspoň raz vypýtali to, čo potrebujete. Pokojne, slušne a hlavne bez výčitiek.
Vyskúšaj si to
- Spíš si svoju hodnotu. Vezmi si papier a napíš všetko, čo v práci robíš.
- Zastav sa pred ďalším „áno“.
- Pred rozhovorom o plate si priprav tri konkrétne výsledky.
O našej hostke – Jana Turzová, PhD.
Koučka, mentorka a lektorka so zameraním na prácu s talentmi, komunikáciu a vedomé líderstvo. Má viac ako 15 rokov skúseností v IT prostredí. Špecializuje sa na pomoc podnikateľom a lídrom pri hľadaní rovnováhy medzi výkonom a osobným životom. Vo svojej praxi prepája systemický prístup, koučing a prácu so silnými stránkami (Gallup).
janaturzova.sk ● LinkedIn
- Ako napísať jednoduchý motivačný list do zamestnania + VZOR motivačného listu
- Generácie X, Y, Z a baby boomers na pracovisku: Ako s nimi pracovať?
- Žiadosť o prijatie do zamestnania a sprievodný list: Ako ich napísať?
- Šikana na pracovisku: bossing, mobbing. Ako proti nim bojovať?
- Otázky na pohovore pre budúceho zamestnanca aj zamestnávateľa s odpoveďami
- Životopis študenta: ako napísať životopis pre prvú prácu alebo vysokú školu + vzor
