Podcast #20: Zo školskej lavice do IT
Michal vyštudoval učiteľstvo matematiky a informatiky, no školské lavice vymenil za IT. V podcaste rozoberieme, ako sa z učiteľstva dostal do IT, čo z pedagogických skúseností mu dodnes pomáha a aké výzvy mu prináša práca v IT. Nazdieľame rady pre tých, ktorí o práci v IT len uvažujú a ukážeme, že cesta k technológiám môže začať aj mimo IT odboru.
Michal Hrnčiarik dnes pracuje ako developer a Scrum Master v spoločnosti msg life Slovakia. Jeho príbeh je skvelým dôkazom toho, že kariéra nemusí byť priamočiara. Ak aj teba láka práca v IT, ale nie si si istý, či máš ten správny odbor, táto epizóda je pre teba ako stvorená. Ukážeme ti, že aj učiteľský smer môže byť perfektným odrazovým mostíkom do IT.
…Na vlne kódu je podcast IT spoločnosti msg life Slovakia, ktorý ti pravidelne prináša témy z oblasti psychológie, HR a novinky zo sveta IT? Vypočuj si aj ďalšie epizódy podcastu Na vlne kódu.
Michal, čo ťa pôvodne priviedlo k učiteľstvu matematiky a informatiky? Bola to vášeň k matematike alebo niečo iné?
To je dobrá otázka. Môj príbeh je trochu zábavný. Najskôr som začal študovať vedecký smer – čistú informatiku. Počas prvého semestra som však zistil, že to nie je pre mňa. Nevedel som si predstaviť, že celý môj život sa bude odohrávať len za počítačom. Nemal som motiváciu, necítil som sa v tom dobre. Na konci semestra som jednu skúšku neurobil ani na druhý pokus a nechal som to tak.
Potom som mal pol roka na rozmýšľanie, čo ďalej. Samotná škola sa mi páčila, chodil som na MatFyz a vedel som, že tam je aj učiteľský odbor. Uvedomil som si, že informatika ma baví, ale učiteľstvo má pridanú hodnotu – možnosť posúvať vedomosti ďalej mladým ľuďom. To ma oslovilo a rozhodol som sa zmeniť odbor na učiteľstvo.
„Informatika ma baví, ale učiteľstvo má pridanú hodnotu – možnosť posúvať vedomosti ďalej mladým ľuďom.”
Ako si sa dostal do IT? Čo bol zlomový moment, keď sa to celé otočilo?
Najskôr som pracoval ako učiteľ na súkromnej škole. Učenie samotné ma veľmi bavilo, ale systém fungovania vedenia nie. Vedel som, že si chcem aspoň raz vyskúšať prácu v IT. Mal som predstavu, že to bude len na rok.
Potom sme s manželkou Jankou zobrali hypotéku a vtedy som pochopil, že vrátiť sa k učiteľstvu by bolo veľmi ťažké, hlavne kvôli platu. Tak som v IT zostal.
Čo zo svojich učiteľských skúseností dnes využívaš v IT praxi?
Najmä komunikáciu s ľuďmi. Myslel som si, že v IT budem len sedieť za počítačom, ale je tu veľa interakcie. Keď sa snažíš niečo dohodnúť alebo niekoho niečo naučiť, trpezlivosť je kľúčová. Využívam to aj pri školeniach.
Prekvapilo ťa niečo, keď si začínal v IT?
Najviac ma prekvapilo, že je to zábavné. Mal som predsudky, že budem len „špinavý informatik“. Najskôr som pracoval na skladovom systéme, potom na gastro systéme pre reštaurácie a hotely. Teraz pracujem v oblasti poisťovníctva.
Každá oblasť je špecifická a zaujímavá. Ako programátor si osvojíš určité zručnosti a potom si môžeš vybrať, v akej oblasti ich využiješ. Programovanie je len nástroj – ako kufrík s náradím. To, čo budeš robiť, závisí od toho, akú oblasť si vyberieš alebo čo si ťa samo nájde.
Ako by si porovnal prácu učiteľa a IT špecialistu? Majú niečo spoločné?
Viac by som vedel vymenovať rozdiely, ale spoločné majú prácu s informáciami. Učiteľ aj programátor informácie triedia, spracúvajú a posúvajú ďalej. A, samozrejme, komunikácia – či už s kolegami, alebo so študentmi.
Čo ťa priviedlo k výberu matematiky a informatiky? Bavili ťa tieto predmety už na strednej škole?
Keď som začínal, počítače ešte neboli také rozšírené. Na gymnáziu sme mali počítač PMD, programy sa nahrávali na magnetofónové kazety. Diskety boli vtedy luxus. Robili sme jednoduché programovanie, napríklad robota Karola.
Zistil som, že ma baví písať inštrukcie a vidieť výsledok. Moja mama pracovala na strednej škole a raz nám na prázdniny požičala domov počítač. Celé prázdniny som strávil pri ňom. Dnes viem, že to boli možno premrhané prázdniny, ale práve vtedy som získal základ toho, čo robím dnes.
Čo ti dalo učiteľstvo do života?
Učiteľstvo je krásne v tom, že vzdelávanie je veľmi dôležitá oblasť. Keby sme mali spoločnosť plnú vzdelaných ľudí, svet by bol krajší. Videl som v tom veľký zmysel a učiteľstvo ma veľmi bavilo. Moja manželka Janka je učiteľka dodnes. Stále robí rôzne aktivity aj mimo školy a keď mám príležitosť, veľmi rád sa do toho zapájam. Takže vlastne som na tú oblasť nezanevrel. Stále sa snažím pracovať aj s mladými ľuďmi.
Vedel si už vtedy, že raz pôjdeš do IT? Aké boli tvoje začiatky softvérového vývojára?
Možno sa to dá vycítiť z toho, čo som hovoril. Nemyslel som si, že budem IT-čkár. Z nášho odboru nás skončilo asi jedenásť a myslím, že učí už len jeden. Bohužiaľ, podmienky na Slovensku sú náročné.
Ako som sa k tomu dostal? Som typ, čo sa nechá unášať životom. Keď to v škole nedopadlo tak, ako som si predstavoval, dal som na internet životopis, napísal, čo viem a ozval sa pán z Rakúska. Outsourcoval ľudí zo Slovenska a ponúkol mi vývoj logistického softvéru. Nepýtal sa, čo viem. Povedal, čo dostanem a akú rolu. Uviedli ma ako zdatného informatika. Takto si ma to našlo. Taký je život.
Čo by si odporučil niekomu, kto chce začať programovať, ale bojí sa matematiky?
Povedal by som, nech to neriešia. Poznám ľudí, ktorí v matematike neboli silní, a dnes sú výborní programátori. Matematika programovanie podporuje, ale dá sa fungovať aj bez nej. Algoritmické myslenie nutne nepotrebuje silný matematický základ. Samozrejme, záleží od oblasti. My napríklad riešime poisťovnícku matematiku, tam ju využiješ. Ale vo všeobecnosti by som matematiku nevnímal ako prekážku.
Mnohí sa boja, že kvôli matematike nezvládnu vysokú školu so zameraním na informatiku.
Je pravda, že väčšina škôl vyžaduje prejsť matematickými predmetmi. Nie, že prídeš hotový, ale že tým musíš prejsť. Zároveň existujú aj ľudia, ktorí si matematiku obľúbia až na vysokej. A poznám aj takých, čo vysokú školu obišli a sú skvelí programátori. Veľa ľudí prejde k programovaniu cez hry. Je to prirodzený prechod.
Ak by za tebou prišiel niekto bez IT skúseností, ale s vášňou pre technológie, čo by si mu povedal? Je láska k technológiám signálom, že bude dobrý vo vývoji?
Tieto veci sa navzájom podporujú, ale automaticky neplatí, že technicky zdatný človek je hneď aj dobrým programátorom. A ani opačne. Ja sa nepovažujem za veľmi technického. Baví ma algoritmické myslenie a nápady za tým, technológie ma až tak neťahajú. A predsa si myslím, že nie som najhorší programátor.
Kto miluje technológie, má vo svete IT veľkú výhodu. Dostane sa k moderným nástrojom, všetko ide dopredu. Na PMD sa pracovalo úplne inak než dnes. Keď to niekoho baví a sleduje novinky, veľmi mu to pomôže.
Aké prvé kroky by si odporučil úplnému začiatočníkovi?
V dnešnej dobe umelej inteligencie by som sa spýtal ChatGPT, čo a ako. Skúšal som to pred týmto podcastom a spravil pekný návod. Je fajn vedieť po anglicky, väčšina materiálov je v angličtine. Tutoriály krok za krokom, venovať tomu čas a zistiť, či ma to baví. Keď už niečo vieš, vymysli si vlastný projekt, ktorý ťa motivuje. Nielen cvičenie pre cvičenie. Ak rád hráš hry, urob si jednoduchú hru, ktorú si zahráš s kamarátmi. Aby v tom bola tvoja vášeň.
Ktoré vlastnosti sú v IT dôležité a dajú sa rozvíjať už v škole?
Analytické myslenie. Vedieť rozobrať problém a nájsť postup. Na zahodenie nie je ani matematika. Najväčší problém u nás je, že len málo škôl učí deti naozaj programovať. Sú skvelé školy, ale často sa učí Word, Excel a základy softvérov.
Myslíš, že je problém v školskom systéme?
Nemyslím si. Skôr to, že učitelia informatiky, ktorí vedia dobre programovať a chceli by to posúvať ďalej, často odídu do súkromnej sféry. Plat učiteľa je zlomok toho, čo dostane programátor. To je realita. Napriek tomu, že by radi učili, nerobia to, lebo plat učiteľa je nízky.
V tom prípade by si skôr budúcim programátorom odporučil ísť si po vlastnej línii a študovať možnosti aj mimo školy?
Presne to nám povedali v prvom ročníku na MatFyz. Naučíme vás základy, ale ak chcete byť dobrí programátori, musíte sa učiť sami. Platí to aj na strednej škole. Keď má človek šťastie a dostane sa na školu, kde sa programovanie učí dobre, má výhodu. Väčšina detí však podľa mojich skúseností skúša veci vo voľnom čase.
Poďme k praxi. Čomu sa dnes venuješ? Ako vyzerá tvoja práca?
V msg robíme softvér pre poisťovne. Ja sa venujem časti, kde počítame poistné zmluvy. Je to poistná matematika. Pracujem v malom tíme formou Scrum. Okrem roly developera som aj Scrum Master. Snažím sa, aby tím fungoval efektívne.
Čo robí Scrum Master v praxi?
Scrum je agilný spôsob vývoja. Znamená to, že vieme na zmeny v požiadavkách reagovať pružne. Fungujeme v dvojtýždňových cykloch. Na začiatku sa dohodneme, čo budeme robiť a dva týždne na tom pracujeme. Potom zhodnotíme, čo sa podarilo, čo zlepšiť a čomu sa nabudúce vyhnúť. Úlohou Scrum Mastera je sprevádzať tím týmto procesom, poznať princípy Scrumu a pomáhať tímu napredovať. Drží tímu zrkadlo, aby vedel sám identifikovať problémy a zlepšenia.
Aké vlastnosti by mal mať človek, ktorý chce byť Scrum Master?
Nie je na to jedna odpoveď. Dá sa to robiť rôznymi štýlmi. Ja to robím skôr intuitívne. Snažím sa byť empatický a citlivo vnímať, kde sú problémy a slabé miesta. Učiteľská skúsenosť mi v tom pomáha. Iní idú viac organizovane a plánovito.
Používate okrem agilnej aj inú metódu?
Scrum je agilná metóda. U nás sa snažíme opúšťať tzv. vodopádový model. V tradičnom prístupe sa ide od špecifikácie, cez plánovanie, programovanie, testovanie až po odovzdanie zákazníkovi. Tam je málo priestoru na zmenu a manévrovanie. Ale tým, že my robíme v cykloch, vieme po každom cykle ovplyvniť, čo budeme robiť v ďalšom a pohotovo reagovať.
Prečo si sa rozhodol prejsť z vývojára na Scrum Mastera?
Ako som spomínal, rád sa nechávam unášať životom. Už sa mi párkrát stalo, že mi v práci ponúkli novú pozíciu, pri ktorej si mysleli, že by som na ňu bol vhodný. Priznám sa, že som netušil, čo je to Scrum a kto je Scrum Master. Pozrel som si videá na YouTube a hneď som zistil, že je to presne to, čo chcem robiť. Veľmi sa mi to zapáčilo a rozhodol som sa, že do toho idem.
Robím to dodnes, aj keď už nie v takom objeme ako na začiatku. Začiatky boli dosť improvizované, robili sme to takpovediac na kolene, lebo ani vo firme sme presne nevedeli, ako Scrum poriadne funguje. Dnes mám jeden tím, v ktorom robím aj vývoj. Myslím, že by som sa mohol v tejto role posunúť ešte ďalej.
Ako ti v tejto role pomáha analytické a logické myslenie?
Analytické a logické myslenie je podľa mňa dôležité vo všetkých oblastiach života. Aj ako Scrum Master ho využívam neustále. Najprv musím identifikovať, kde je problém v tíme, potom spoločne premýšľame nad riešením. To je krása Scrumu – veľký dôraz na tímovú prácu a spoločné rozhodnutia. Nejde o to, aby šéf nadiktoval, čo sa má urobiť, ale aby sme sa ako tím dohodli, čo je najlepšie riešenie.
Čo ti pomáha psychicky vypnúť?
Priznám sa, že s týmto nemám problém. Keď odídem z práce, viem vypnúť a keď prídem, opäť sa prepnem do pracovného režimu. Na celkovú psychohygienu mi veľmi pomáha beh, hlavne beh v lese. Vtedy sa mi úplne vyčistí hlava a cítim sa skvele.
Ako si sa dostal k behu?
K behu som sa dostal asi pred dvadsiatimi rokmi. Bol som na návšteve v Terste u kamarátok, s ktorými som kedysi študoval angličtinu. Prechádzali sme sa po pobreží a jedna z nich povedala, že sa tadiaľto beží maratón. V tej chvíli mi to prišlo úžasné a hneď som sa prihlásil na najbližší maratón, ktorý mal byť o pol roka. To bol začiatok môjho behania a zároveň motivácia.
Beh je šport, ktorý málokoho chytí na prvýkrát. Väčšinou sa zdá únavný, nudný a vyčerpávajúci. Ale keď človek prekoná úvodné obdobie, stane sa z toho závislosť. Pamätám si, že keď som mal zranenie a nemohol som behať, veľmi mi to chýbalo. Keď som sa mohol znovu rozbehnúť, bol to skvelý pocit.
Aký prínos má podľa teba beh pre tvoju prácu?
Určite psychické, ale aj fyzické zdravie. Naša práca nie je len o komunikácii s ľuďmi. Dosť veľa času trávime sedením pred počítačom a človek to musí niečím vykompenzovať. Nemusí to byť nutne beh, každý si môže nájsť aktivitu, ktorá ho baví. Pohyb je v našej profesii veľmi dôležitý.
Máš aj nejaký harmonogram tréningov?
To je výborná a zábavná otázka. Ja behám pre radosť a neberiem to veľmi seriózne. Nemám žiadny časový harmonogram ani systém. Chcel by som behať aspoň trikrát do týždňa, ale závisí to od mojich povinností. Keď cítim, že mám príležitosť ísť behať, tak idem.
Čo by si odkázal mladým, ktorí sa nevedia donútiť hýbať?
Ak chcú, ale nemajú k tomu vzťah, určite si vedia nájsť šport, ktorý ich bude baviť. Možno treba začať veľmi nenáročne, s niečím jednoduchým. Každého motivuje niečo iné. Ja som sa rovno prihlásil na maratón, a to ma motivovalo začať. Niekoho môže motivovať skupina ľudí, s ktorou si ide zabehať. Takýchto skupín, ktoré združujú amatérskych bežcov, je dnes veľa. Môže prísť aj človek, ktorý nikdy nebehal, ale chce to vyskúšať.
Aj ja napríklad v rámci iniciatívy Rozbeháme Slovensko rozbieham skupinu v Modre. Tešíme sa, keď príde niekto nový, kto nikdy nebehal. Ukážeme mu, aké je to krásne. Nevadí, že je pomalý, ani že to nikdy nerobil. Vždy sa prispôsobíme. To môže byť cesta, ktorá niekoho osloví – prísť do skupiny, socializovať sa. Je to komunita, priatelia. Pokecáme si, niekedy ideme spolu aj na pivo. Tých motivácií môže byť tisíc. Šport nemusí byť to hlavné, môže byť len sprievodná aktivita a človek sa do toho postupne ponorí.
Dôležité je chcieť a postupne si budovať návyk.
Pre tých, ktorí nechcú vôbec, by som odkázal, aby tomu dali šancu. Zdravie máme len jedno a šport nám môže veľmi pomôcť. Samozrejme, dá sa aj ublížiť, preto treba cvičiť s rozumom.
Vieš si predstaviť život úplne bez športu?
Asi to jedného dňa príde, ale budem sa snažiť tomu vyhnúť. Mal som obdobie, keď som kvôli zraneniu nemohol behať aj rok. Potom som sa psychicky necítil dobre a začal ma bolieť chrbát. Momentálne si to neviem predstaviť.
Na záver by som chcela, aby sme mladým dali krátky kompas. Keby si im mal odovzdať len jednu myšlienku, čo by to bolo?
Určite by som im povedal, aby boli odvážni. Aby sa nebáli výziev. Keď je jediná prekážka strach, treba ho prekonať. Keď sa to človeku párkrát podarí, posunie sa ďalej a rozšíri si svoju komfortnú zónu.
Poviem jednoduchý príklad. Páčila sa mi baba, ale bál som sa jej to povedať. Nepovedal som jej to, a tak sa to nikdy nedozvedela. Nemal som ani šancu sa o ňu uchádzať. Najhoršie, čo sa mohlo stať, je, že by ma odmietla. To predsa nie je katastrofa. Lepšie, ako si neskôr vyčítať, že som to neskúsil. Keď to spojíme s kariérou v IT – prečo to neskúsiť? Nemôžete sa tým nijako zraniť. Keď mesiac investujete do učenia a zistíte, že to nie je pre vás, stále ste ten čas nepremrhali. Niečo vám z toho zostane.
„Buďte odvážni a nebojte sa výziev. Keď je jediná prekážka strach, treba ho prekonať.”
Čo by si odkázal svojmu 15-ročnému ja?
To isté – buď odvážny. Ako dieťa som nebol až taký odvážny. Ľahko sa to hovorí, ale odvaha prichádza so skúsenosťami. Poznám ľudí, ktorí sa neboja a idú do toho, a tým rýchlejšie zbierajú skúsenosti. Niekedy sa treba premôcť a ísť do toho aj s rizikom.
Čo robíš, keď sa ti niečo nechce? Máš hack na lenivosť?
V tomto nie som príkladný. Vyhýbam sa veciam, ktoré ma nebavia, ale niekedy sa im nevyhnem. V práci ma motivuje tím – keď vidím, že kolegovia pracujú, nedá mi to a musím aj ja. Ale keď ide o niečo doma, čo môžem pokojne nechať tak, často to nechám tak.
Ktorý neúspech ťa najviac posunul?
Nespomeniem si na konkrétny, ale myslím si, že všetky neúspechy aj úspechy nás posúvajú. Pomáhajú nám pri ďalších rozhodnutiach.
Máš nejaké životné motto?
Keď som študoval v Nottinghame, býval som s tromi Indmi. Jeden z nich mi raz povedal: „Rob, čo je v tvojich silách, čo najlepšie, a nestaraj sa o výsledok. Ten nie je vždy v tvojich rukách.“ To sa mi veľmi páčilo. Snažím sa do svojej práce dať maximum, ale výsledok nemusí závisieť len odo mňa. Snažím sa nepremýšľať nad vecami, ktoré neviem ovplyvniť. To mi uľahčuje život.
„Rob, čo je v tvojich silách, čo najlepšie, a nestaraj sa o výsledok. Ten nie je vždy v tvojich rukách.“
Keby si mal v pár bodoch zhrnúť najdôležitejšie pre mladých IT-čkárov, ktorí chcú úspešnú kariéru, čo by to bolo?
Buďte odvážni, nebojte sa výziev. Keď niečomu veríte, choďte do toho. A keď budete mať zručnosti programátora, vyberte si oblasť, ktorá vás bude baviť a v ktorej uvidíte zmysel. Aby to nebolo len o peniazoch, ale aj o radosti z práce.
Michal, ďakujem ti, že si k nám dnes prišiel a podelil sa o svoj príbeh. Bol to veľmi zaujímavý pohľad na to, ako sa dá prirodzene prejsť zo školstva do IT oblasti a ako si človek dokáže nájsť cestu, ktorá mu dáva zmysel.
Ak sa vám páčila dnešná epizóda podcastu Na vlne kódu, ďalšie epizódy nájdete na platformách Podbean či Spotify, ale aj na našom webe v sekcii Podcasty. Prihláste sa na odber a zostaňte naladení Na vlne kódu.
- Ako napísať jednoduchý motivačný list do zamestnania + VZOR motivačného listu
- Žiadosť o prijatie do zamestnania a sprievodný list: Ako ich napísať?
- Generácie X, Y, Z a Baby boomers na pracovisku: Ako s nimi pracovať?
- Šikana na pracovisku: bossing, mobbing. Ako proti nim bojovať?
- Otázky na pohovore pre budúceho zamestnanca aj zamestnávateľa s odpoveďami
- Kritické myslenie: Ako ho rozvíjať a v čom ti môže výrazne pomôcť?
