Podcast #3: Generácia Z a jej pohľad na prácu, technológie a hodnoty

Jakub, sociálne siete a technológie sú pre vašu generáciu prirodzenou súčasťou života. Ale nemyslíš si, že to má aj nejaké svoje nevýhody? 

Myslím si, že namiesto toho, aby nás sociálne siete zbližovali, nás stále viac oddeľujú. Je až príliš jednoduché spojiť sa s niekým. Keď môžem človeku napísať správu za 5 sekúnd, prečo by som trávil niekoľko desiatok minút presunom, aby som ho videl osobne?

Pre mňa je však ten osobný kontakt oveľa dôležitejší. Ak si mám vybrať, či ideme na kávu alebo si napíšeme, tak volím kávu. Čítal som knihu Digitálne demencia od nemeckého neurovedca a psychiatra Manfreda Spitzera, ktorý vysvetľuje, čo sa deje s naším mozgom, ak trávime príliš veľa času nielen na sociálnych sieťach, ale všeobecne s technológiami. Ako to ovplyvňuje náš mozog, či sa vytvára nejaká závislosť. Určite poslucháčom túto knižku odporúčam. Podľa mňa určite nie je prospešné tráviť príliš veľa času na sociálnych sieťach.

A čo mobil? Ako zvládaš situácie, keď tvoj mobil nemá signál?

Asi by som povedal to isté, čo pri tej wifine – záleží to od situácie. Ak mám pri sebe ľudí, teda ak som v spoločnosti a aktuálne neriešim prácu alebo nejaké iné povinnosti, ten telefón nutne nepotrebujem. Nepotrebujem signál, pretože sa venujem ľuďom. Ale ak je pracovná pohotovosť alebo nejaký prípad, ktorý potrebujem vyriešiť, je dôležité, aby som signál mal.

Koľko je pre teba už príliš veľa času stráveného na sociálnych sieťach?

Ja osobne si myslím, že akékoľvek číslo vyššie ako nula je veľa. A je to strata času. Tú hodinku a pol, ktorú som spomínal, by som vedel využiť na úplne iné veci. Ale ono to nie je hodina a pol v kuse. To sú také niekoľkominútové úseky, kedy otvorím Instagram, niečo si pozriem, opäť ho zavriem. Ale keď to nazbierame počas celého dňa, je to jeden a pol hodiny. Je to podľa mňa príliš veľa času.

A ten svet bez technológií je niekedy lepší. Stačí ísť von do prírody, venovať sa svojim kolegom, ísť spolu na kávu, na obed… To je to najlepšie.

Áno, ja som sa už mesiac tešil, ako sem pôjdem, pretože som vedel, ako bude vyzerať cesta medzi Ružomberkom a Rojkovom. Že to bude krásne zafarbené. A práve to je pre mňa zážitok – že idem sem, viem, že sa porozprávam s tebou, popritom som mal krásnu cestu, videl som jesenné prostredie. Je to úplne iné, ako keď sedím doma zavretý za počítačom. Ten osobný kontakt je predsa len iný.

Vaša generácia je známa aj tým, že má veľmi odlišný prístup k vzťahom a spoločenským otázkam. Ako to vnímaš ty? Je to viac o digitálnych priateľstvách alebo sa ľudia stretávajú aj face to face?

Keďže sme zažili Covid, kedy sme museli byť izolovaní od ostatných ľudí, väčšina vzťahov v tej dobe prebiehala online. Myslím si, že celá táto situácia zmenila pohľad našej generácie na to, ako pristupuje k spoločenským otázkam, pretože sme si zvykli riešiť veci online.

Je jednoduchšie schovať sa za anonymný profil alebo niečo povedať online aj neanonymne, ako to povedať v realite do očí, pretože oproti tebe nestojím a nevidím ťa. A práve to je podľa mňa to negatívne. Ľudia si dovolia voči ostatným viac, je tam menej vzájomného rešpektu a ľudia sa chcú hádať, nechcú riešiť nejaké spoločenské otázky alebo komunikáciu.

Ak by som mal teda odpovedať na tú otázku, aký je prístup generácie Z k vzťahom, myslím si, že je to veľmi individuálne. Ja osobne preferujem osobný kontakt, ale poznám ľudí, ktorí by nevyliezli celý deň z domu, ak by mohli. Nechajú si doniesť potraviny domov a proste sedia doma, lebo im to takto vyhovuje. Ja im to neberiem, ale pre mňa to nie je.

Kedy si naposledy si niečo vyhľadal na Google bez toho, aby si mal zapnuté anonymné okno?

Vieš čo, neviem, kedy som mal naposledy zapnuté anonymné okno. K väčšine informácií, ktoré vyhľadávam, sa potrebujem spätne dostať a nevyhľadávam takmer nikdy nič, čo by niekto nemohol vidieť. Čiže nezvyknem to využívať.

Myslíš si, že je stále dôležité si pamätať aj niečo z hlavy alebo Google je všemocný a nájdeš na ňom všetko a hneď?

Nájdeš na ňom všetko a možno aj hneď, ak vieš správne definovať, čo hľadáš. Ale na to, aby si dokázala definovať, čo hľadáš, potrebuješ mať nejaké vedomosti. Predtým sme sa bavili o chatGPT a o tom, že nevedel niečo vygenerovať. Ja stále hovorím, že on nedokáže čítať myšlienky. Dokáže urobiť, čo chceš, ale nedokáže ti to vyčítať z hlavy. A ja vidím, že ľudia majú niekedy problém vyjadriť, čo chcú povedať. Teda ak chcú niečo nájsť, Google nečíta myšlienky. Ak dokážeš definovať, čo chceš nájsť, v drvivej väčšine prípadov to dokážeš nájsť ihneď.

Vaša generácia sa vraj veľmi zaujíma o tému ekológie? Prečo?

Vidíme, v akom stave je naša planéta. Preberáme ju po nejakej inej generácii, ktorá nám ju v takom stave zanechala. Nie je to len trend, aby niečo dobre vyzeralo. Dobre, prišiel som sem autom. To auto má dosť vysokú spotrebu, čiže sa nemôžem tváriť, že to bolo ekologické. Ale keďže bývam v meste a väčšinou potrebujem jazdiť krátke trasy, zvažujem, že si kúpim elektromobil.

Čiže ekológia je pre nás dôležitá, predsa len všetci dýchame ten istý vzduch. Aj mne záleží na tom, aby uhlíková stopa, ktorú za sebou zanechávam, bola čo najmenšia. Rovnako nemám rád, keď je vonku neporiadok, tak prečo by som ho spôsoboval ja?

Chodíš do práce napríklad aj na bicykli?

Zvykol som chodiť na elektrokolobežke… Áno, je to zasa batéria, treba ju nabíjať. Nie je to na pohon nôh. Ale napríklad, keď sme mali fit výzvu v máji, som všade chodil pešo. Urobil som vtedy okolo pol milióna krokov. To bol mesiac, kedy som takmer nikdy neštartoval auto. Vtedy som zistil, koľko mám času, lebo ak plánujem veci, viem si naplánovať celý deň tak, aby som všetko stíhal. Nie vždy, samozrejme, sa to hodí – niekedy prší, niekedy fúka, niekedy je zima, niekedy je príliš teplo, ale určite je to najekologickejší spôsob prepravy.

Ale späť k tej otázke. Myslím si, že je to práve preto, že žijeme na tejto planéte a chceme, aby nejako vyzerala, chceme žiť v krajšom prostredí, snažíme sa o ňu starať.

Jakub, máš na záver ešte aj nejaké odporúčania pre ostatné generácie, aby vedeli spolu efektívne komunikovať?

Ak by som to mal zhrnúť, nešiel by som úplne po odporúčaniach, ako komunikovať, ale zdôraznil by som, že dôležité je nesúdiť podľa veku. Áno, som mladý, neskúsený, ale chcem sa učiť. Ale tá ochota učiť sa je priamo úmerná k tomu, čo vidím z druhej strany. Teda ak vidím povýšenecký prístup, moja ochota učiť sa klesá, pretože viem, že ma ten človek neberie vážne. Naopak, ak vidím, že v tíme dostanem plnú podporu, či už od šéfa alebo od kolegov, chcem sa to naučiť, pretože chcem sám sebe aj ostatným dokázať, že viem, čo robím a že sa chcem stále zlepšovať.

A keď som povedal, že sa chceme učiť, my chceme aj pracovať. Nehovorím, že všetci. To nie je v žiadnej generácii. Možno v našej generácii je trošku vyšší pomer tých, ktorí chcú a ktorí nechcú pracovať. Ale ja osobne chcem pracovať, ale tá motivácia je iná ako pri ostatných generáciách. Pre tie technológie a všetko ostatné, o čom sme sa za posledných 30 bavili, moja motivácia niečo robiť je úplne iná ako u nejakého tridsiatnika, štyridsiatnika, päťdesiatnika.

Čiže staršie generácie by sa mali možno trošku v tomto prispôsobiť, ale, samozrejme, aj my sa musíme prispôsobovať vám, ktorí ste tu už trošku dlhšie. A naša generácia by mala byť viac otvorená radám od starších a počúvať, čo hovoria. Mladí ľudia si niekedy myslia, že vedia všetko. Aj ja som si to kedysi myslel, alebo teda možno v určitej miere. A keď sa mi niečo také objaví, snažím sa to limitovať, že Jakub, nevieš všetko. Nechaj si poradiť. Minimálne si druhú stranu vypočuj.

Áno, presne tak. Ja si myslím, že najdôležitejšie je, že všetky generácie sa učíme navzájom. Milí poslucháči, ďakujem vám za účasť v dnešnej v dnešnej epizóde podcastu Na vlne kódu, ktorý pre vás pripravila spoločnosť msg life Slovakia. Mojím dnešným hosťom v štúdiu bol Jakub Novák. Dúfam, že ste sa pobavili alebo ste sa niečo nové dozvedeli. Nezabudnite nás sledovať a počúvať aj naďalej. Verím, že táto časť vo vás vytvorila skvelý vibe. Lúči sa s vami Ivana Hricová.