Aké budú povolania budúcnosti na Slovensku a ktoré sú najohrozenejšie automatizáciou?
S vývojom technológií akékoľvek povolanie budúcnosti bude pravdepodobne úzko spojené s technologickým rozvojom a digitálnou transformáciou, vyžadujúce inovatívne schopnosti a neustále vzdelávanie pre budúcnosť. Do akej miery je možné nahradiť ľudskú prácu a ktoré povolania majú zaistenú budúcnosť?

V článku sa dozvieš:
Niektorí predpokladajú, že automatizáciou výroby prechádzame do veku, keď sa ľudia budú musieť naučiť pracovať samostatne, využiť svoj potenciál, ktorý ich odlišuje od stroja, a vedieť ho predať. Aj takto budú zrejme vyzerať kritériá pre povolania budúcnosti. Spísali sme preto oblasti, ktoré by nemali byť ohrozené automatizáciou a zároveň v budúcnosti prinesú nové pracovné miesta, takže sa oplatí na ne zamerať.
Spoločnosť PwC v roku 2018 analyzovala 200-tisíc pracovných miest v 29 krajinách, aby zistila, aké výzvy prinesie automatizácia. Štúdia predpokladala, že do roku 2020 technológie nahradia tri percentá pracovných miest a o ďalších desať rokov by toto číslo malo vzrásť na 30 percent. Slovensko sa pritom spomedzi skúmaných krajín umiestnilo najhoršie. Naša krajina totiž patrí medzi najpriemyselnejšie štáty na starom kontinente. Vyslúžili sme si tak prezývku „montážna dielňa Európy“.
Tesne za Slovenskom sa v štúdii umiestnili krajiny ako Slovinsko, Litva, Česko a Taliansko. Do strednej kategórie patrili štáty ako Veľká Británia, Francúzsko či Spojené štáty americké, ktorých ekonomika je orientovaná najmä na služby. Medzi najmenej ohrozené krajiny patrili Južná Kórea, Fínsko a Grécko, v ktorých je priemysel rozdelený a nezameriava sa prevažne na jednu oblasť. Na Slovensku však je ekonomika postavená najmä na odvetviach s vysokým rizikom automatizácie. Príkladom sú automobilové spoločnosti, aj vďaka ktorým u nás viac ako tretina obyvateľov pracuje v priemysle. Mnohé povolania na Slovensku sa tak môžu ocitnúť v ohrození.
Štvrtá priemyselná revolúcia
Situáciu mnohí odborníci nazývajú revolúcia 4.0. Predchádzali jej historické míľniky, ako sú vynájdenie parného stroja, vynález elektriny, rozvoj počítačov a internetu. Postupne sa teda naša spoločnosť preorientovala z poľnohospodárstva na priemysel a neskôr na služby. Nasledovať majú technológie budúcnosti ako automatizácia, digitalizácia a robotizácia. To, aké uplatnenie si v tom nájde človek, však nie je jasné, a môže to ovplyvniť aj podobu budúcich pracovných pozícií.
Tak ako si generácie pred nami nevedeli predstaviť, čo by mohol robiť Java programátor, správca sociálnych sietí či poistný matematik v IT, my si dnes nevieme predstaviť, aké nové pracovné pozície budúcnosti bude vykonávať ďalšia generácia.
Už teraz však postupne nahrádzajú predavačov samoobslužné pokladnice, vodičov áut autonómne autá, bankárov online bankovníctvo, predavačov e-shopy, poštárov drony a recepčné roboty. Stroje s veľkou pravdepodobnosťou úplne vymenia ľudí aj v zdraviu nebezpečných povolaniach či v zamestnaniach, pri ktorých sa vyžaduje vysoká sústredenosť. Najviac ohrozené sú aj rutinné povolania ako administratíva, právne poradenstvo či účtovníctvo. Hoci sa zdá, že nás technológie z práce vytláčajú, dodnes v nej trávime osem hodín denne. V niektorých povolaniach je človek totiž ešte stále nezastupiteľný.
Povolania budúcnosti a automatizácia výroby
V súvislosti s rastúcou digitalizáciou a automatizáciou získavajú otázky, ako a kde hľadať prácu a kde sa zamestnať, na dôležitosti v dnešnej dobe, ktorá je charakterizovaná dynamickými zmenami na pracovnom trhu. Medzi najmenej ohrozené zamestnanie budúcnosti patrí podľa štúdie napríklad zdravotníctvo, školstvo a sociálne služby, kde je potrebný osobný kontakt. Ten sa vyžaduje aj dnes pri rôznych vedúcich pozíciách alebo predaji a implementácii služieb zákazníkom.
Vďaka vývoju nových technológií a nosičov, sa ako zamestnania budúcnosti na trhu práce javia práve aj tie, ktoré sa zameriavajú na spracovanie a prenos dát. Perspektívnou oblasťou je aj oblasť poisťovníctva, keďže ľudia v neustále sa meniacom svete vyhľadávajú istoty.
Rovnako je ľudská práca nevyhnutná aj v prípade manažmentu pri vývoji softvéru – koordinácia vývojového procesu, kde je potrebné sústrediť sa na odstraňovanie chýb, na čo dohliada napríklad IT test manager. S čoraz zvyšujúcim sa rizikom kybernetických útokov majú budúcnosť zaistenú aj bezpečnostní analytici. Zdá sa teda, že robotika a kybernetika budú patriť medzi top odbory a profesie budúcnosti. Zamysli sa nad tým, že základy robotiky by ti mohli poskytnúť užitočné znalosti v tomto obore.
Správa ďalej uvádza, že nové technológie môžu zároveň vytvoriť milióny nových pracovných miest, preto je dôležité pripraviť sa na rekvalifikáciu zamestnancov. Na nej by sa mal podieľať súkromný, ale aj verejný sektor, a to i preto, že práca robotov sa zatiaľ zdaniť nedá. Navyše automatizácia výrobných procesov by mohla vyriešiť problém starnúceho obyvateľstva.
Otázkou preto zostáva, či roboty nahradia našu prácu alebo vytvoria priestor na to, aby sme sa mohli vzdelávať v nových odvetviach. V prípade Slovenska, ktoré dominuje prvým priečkam vplyvu automatizácie, je teda z dlhodobého hľadiska dôležité, aby sa priemysel okrem výroby začal zameriavať aj na vzdelanie a vývoj. Robotizácia na Slovensku čoskoro zrejme nebude ničím výnimočným.