Podcast: Kariéra v IT – ako sa z testera môže stať konateľ
V tejto epizóde podcastu Na mojom kompe to ide sa Mišo Hučko ponorí do inšpiratívneho príbehu Michala Zachara. Tento muž sa z pozície zákazníckej podpory bez formálneho IT vzdelania postupne vypracoval až na konateľa spoločnosti msg life Slovakia. Aká bola jeho cesta?
Ahojte priatelia. Moje meno je Mišo Hučko a vítam vás v ďalšej časti podcastu Na mojom kompe to ide. Dnes tu mám ako hosťa Michala Zachara, ktorý je konateľom msg life Slovakia. Michal nám povie nám svoj príbeh o tom, ako sa z pozície testera dokázal vypracovať až na konateľa.
Takže, Michal, existuje v msg life ešte vyššia pozícia ako konateľ?
Vo firme msg life je ešte predstavenstvo, dozorná rada a majitelia spoločnosti. Ale o to asi nejde, čo je vyššia pozícia, z môjho pohľadu to neriešim.
Študoval si informatiku, keď si bol mladší?
Nie, informatiku som neštudoval, ale zaujímal som sa o ňu. S počítačom som pracoval úplne odmalička a keďže nie som úplne najmladší ročník, tie začiatky boli naozaj veľmi skromné. Moje začiatky boli na didaktikoch, konkrétne na Didaktiku Beta, ešte na základnej škole. Ale nie som študovaný informatik. Informatika ma zaujímala a túžil som sa dostať do tejto oblasti práve cez testing.
Čo si teda študoval? Aké boli tvoje začiatky?
Bol som vždy zameraný na jazyky. Aj do msg life ma dostala kombinácia cudzích jazykov. Začínal som ako podpora pre zákazníkov. To znamená, že moja cesta začala v skutočnosti od podpory pre zákazníkov do testingu a z testingu potom ďalej.
Takže začiatky boli skôr cez cudzie jazyky – angličtinu, nemčinu, ktoré som ovládal. Na základe ich znalosti ma prijali a robil som podporu pre zákazníkov. Nebola to podpora v zmysle klikni sem, klikni tam, ale skôr v zmysle nejakého hubu alebo centrály pre zhromažďovanie chybových hlásení, ktoré nám hlásili jednotliví zákazníci.
Keď sa povie podpora pre zákazníkov, ľudia si väčšinou predstavia nejakého pána s indickým prízvukom, ktorý odpovedá na telefóne. Čiže to si bol ty v tých začiatkoch, áno?
Áno. Vtedy sa ale offshore ešte veľmi neriešil, ani čo sa týka nejakých pánov z Indie alebo celkovo z iných vzdialených krajín. Bol som zamestnaný priamo v spoločnosti.
Čiže ty si sa dostal do IT firmy bez znalosti programovania. Nevedel si programovacie jazyky, ale poznal si tie ľudské – bavíme sa asi o nemčine, áno?
O nemčine a angličtine. Primárne o nemčine, keďže u nás v msg life je to ten hlavný komunikačný jazyk – nielen interný, ale aj smerom k zákazníkom. A mali sme aj niekoľko zákazníkov, a máme aj teraz, ktorí komunikovali v angličtine. Ale väčšina išla cez nemčinu.
Už vtedy to bola IT firma? Venovali sa informačným technológiám už od začiatku tvojej kariéry?
Už od začiatku. Vtedy to bola ešte COR Slovakia. Boli to všetko programátori, testeri a ďalší kolegovia a kolegyne, ktorí boli zapojení priamo do projektov pre materskú spoločnosť, ktorá od začiatku vznikla ako IT spoločnosť a ako softwarehouse vyvíjala a stále vyvíja softvér, hlavne pre poisťovne.
Veľa ľudí sa ma pýta, kedy sa majú začať uchádzať o pracovnú pozíciu v IT. Niektorí čakajú, kým si nespravia 10 certifikácií, 50 kurzov a až potom si začnú posielať životopisy. A ten tvoj príbeh je taký, že si išiel do toho bez akejkoľvek znalosti programovania a dovzdelal si sa. Je to tak?
Áno. V tom čase by som asi so svojimi skúsenosťami nemal šancu uchádzať sa o testerskú pozíciu, ktorú som mal vyhliadnutú. A moja cesta viedla cez zákaznícku podporu, ktorá bola zhodou okolností súčasťou tímu testerov.
Po nejakom čase, ktorý som strávil na tejto pozícii, bol ďalší krok opýtať sa, či by sa dalo prejsť na testing. Keďže som už poznal niektoré zo zákazníckych systémov, procesy v spoločnosti. A už vedeli aj niečo o mne – či som schopný sa niečo ďalšie naučiť, prípadne či mám potenciál. Samozrejme, potom k tomu prišlo aj to ďalšie vzdelávanie.
Nie, asi by som som sa nesnažil robiť najskôr množstvo certifikátov. V skutočnosti je dôležité ísť cez skúsenosti. Ale, samozrejme, musí to byť typ spoločnosti, ktorá dá šancu úplným juniorom alebo ľuďom, ktorí tieto vedomosti nemajú.
A aj s tými vedomosťami, ktoré som mal a dostal sa na testerskú pozíciu, by nebolo možné sa dostať na programátorskú pozíciu. Programovať som nevedel. Skôr som sa dostal do skriptovania a tak ďalej. Takže treba aj nejaké realistické očakávania. Ale samozrejme poznám ľudí, ktorí neštudovali informatiku a stali sa z nich programátori. Tá cesta je možno komplikovanejšia.
„Moja cesta do IT viedla cez zákaznícku podporu, ktorá bola súčasťou tímu testerov. Nesnažil by som sa robiť najskôr množstvo certifikátov, dôležité je ísť cez skúsenosti.”
Dnes sa však na juniorské pozície sa hľadajú testeri s 10 rokmi skúsenosti a zoznamom technológií. Myslíš si, že stále je tu tá kariérna cesta aj pre ľudí, ktorí nevedia vôbec programovať a môžu sa zamestnať aj bez veľkého vzdelania?
Čo sa týka testingu? Podľa mňa áno. My, msg life Slovakia, sme napríklad jednou zo spoločností, ktoré takto juniorom ponúkajú možnosti dostať sa do testovania. Sám som bol pri výbere takýchto ľudí do oddelenia, ktoré som vtedy viedol.
Doteraz máme vo filozofii, že hľadáme ľudí, ktorí sú šikovní, ktorí majú už nejaké skúsenosti, majú veľmi dobrú nemčinu na veľmi dobrej úrovni, vedia aktívne komunikovať a majú potenciál dostať sa ďalej. Dokážeme si týchto ľudí nájsť. Máme veľmi dobrý spôsob, ako ich odfiltrovať cez nejaké dve – tri kolá pohovorov. A stále tam tie možnosti sú. Niektorí ľudia nám potom na pohovoroch vravia, že tých firiem nie je v skutočnosti veľa. Stále hľadajú ako keby juniora, ale tých skúseností stále ešte nie je dostatok.
Áno, je to tak. Vieme to aj vďaka predchádzajúcemu rozhovoru s tvojou kolegyňou Xéniou, ktorá nám porozprávala o svojich začiatkoch v testingu a ako je možné sa vypracovať aj s minimálnymi skúsenosťami.
Áno. A inak, Xénia aktuálne študuje a stáva sa z nej programátorka.
Niekedy ľudia nie úplne rozumejú tomu, čo je to testovanie. Čo je podľa teba testing, ak by si to teraz mal vysvetliť napríklad môjmu synovi?
Laicky by som si to predstavil ako výrobnú fabriku. Predtým, než ten produkt dostane zákazník, treba zistiť, či funguje a či spĺňa kritériá kvality. V softvérovom testingu to má svoje špecifiká – netestujú sa fyzické predmety, ale funkcionalita. Alebo funkcionálne a nefunkcionálne požiadavky požiadavky softvéru, ktorý sa potom dodáva zákazníkom.
Čiže máte skupinu programátorov, ktorí vytvoria nejakú aplikáciu, nejaký produkt. A následne máte skupinu testerov, ktorí sa s tou aplikáciou hrajú, snažia sa ju celý deň rozbiť celý deň a vy im za to platíte. Je to tak?
Je to úplne presne tak, ako hovoríš. Je to určite hravá pozícia. Navyše je to taká detektívna práca, na ktorú musí mať človek predpoklady. Trošku sme to teraz prehnali tým, že sa s tým softvérom hrajú. Je to dosť náročná práca v tom zmysle, dopátrať sa presne tej požiadavky, ako má softvér fungovať podľa zákazníckych predstáv a ísť do hĺbky. Pretože natrafí na jednu stopu, ako to má byť a potom príde realita. A možno to nie je dobre spísané v dokumentácii, treba si zistiť ďalšie informácie. Takže preto detektívna práca.
Na čo vlastne testeri sú, keď ja ako programátor si viem napísať vlastné dobré testy – unit testy, integračné testy, akceptačné testy a podobne?
Tie testy pravdepodobne píšeš len k nejakému modulu alebo časti softvéru, ktorému dodávaš nejakú novú funkcionalitu. Častokrát potom ľudia v integračných testoch celého systému testujú, či sa ten systém sa správa správne a či funguje. To znamená, že časti, ktoré sú dodané od rôznych programátorov, sa zintegrujú, softvér je nainštalovaný pre koncového užívateľa a testeri potom testujú z pohľadu toho koncového používateľa.
Aj keď, samozrejme, je to len jeden z typov testov. Častokrát sa stáva, že to, čo je na úrovni unit testov otestované ako správne, v celku nefunguje úplne presne, ako má, alebo ako bolo popísané zákazníkom.
Nie sú testeri iba nejakí neúspešní programátori, ktorým sa nechce programovať?
Asi by som sa nad tým takto nezamýšľal. Nikdy som nerozmýšľal nad testermi ako nad programátormi. Ja nie som programátor, tak sa úplne neviem do tej roly vcítiť, ale myslím si, že to je iný mindset. Testeri sa pozerajú na softvér ako na hotový produkt a skúšajú ho rozbiť, ako si hovoril, alebo sa s ním hrať. Majú ho pred sebou ako hotový alebo ako polohotový produkt.
A nepoznám programátorov, z ktorých by sa stali testeri. Skôr poznám testerov, ktorých sme prijali buď ako ľudí, z ktorých sme urobili testerov alebo ktorí majú nejaké skúsenosti a tí sú testermi. A možno minimum z nich sa chcelo stať, chce stať a stalo sa programátormi. Ale to je samostatná rola, ktorá má svoje miesto v spoločnosti, v rámci vývoja nejakého softvéru. Nedával by som ich dohromady.
Chceš si vypočuť podcast priamo z dielne msg life Slovakia? Pozri si témy podcastu Na vlne kódu, v ktorom ti pravidelne prinášame témy z oblasti psychológie, HR a novinky zo sveta IT.
Čiže tá cesta je skôr naopak – človek môže začať ako tester, aby sa trošku viac zoznámil s tým produktom a svetom IT a potom sa následne vypracoval na programátora.
Môže sa vypracovať na programátora, ale sú aj iné možnosti. U nás sa napríklad vypracujú častokrát na biznis analytikov alebo na projektových vedúcich.
To sú všetko také záhadné názvy. Čo robí taký biznis analytik?
Biznis analytik je človek, ktorý robí hlavne workshopy so zákazníkom a definuje požiadavky, ktoré sa neskôr rozbijú na to, čo treba urobiť, čo treba naprogramovať a čo treba potom otestovať. Ale to, kde to vzniká, je práve nejaká požiadavka od zákazníka, ktorý má nejakú predstavu o tom, čo chce. Biznis analytik je veľmi znalý v odbornej stránke, veľmi dobre pozná ten software – či už odborne, alebo aj technicky – a vie zákazníkovi navrhnúť nejaké riešenie.
Ty si reálne ako tester nemusel vedieť programovať. Nelákal ťa svet programovania aspoň trochu?
Samozrejme, vyskúšal som si sám pre seba bez toho, že by som niekomu kazil prácu. Urobil som si nejaké kurzy. Kolegyňa, s ktorou sme vtedy rozbiehali a stavali nejaký tool na automatizované testovanie, mi ukázala základy Javy. Ja som si potom v rámci vlastného záujmu urobil nejaké kurzy. Ale to sú len kurzy, to nie je skutočné programovanie. Tam sa človek naučí skôr nejaké zásady. Pre mňa bolo dôležité zistiť, o čom to je. Ale samotného vývoja nejakého naozajstného softvéru som sa nikdy nezúčastnil.
U vás testeri nepíšu integračné pipelines a podobné veci? To nie je práca vašich testerov?
Nie, to nie je práca našich testerov. Máme jeden tím, ktorý je v rámci testovacieho oddelenia, ale sú to vývojári – javisti, ktorí nám programujú testovací framework. Vyslovene robia to jadro, nad ktorým je potom nejaká nadstavba a s tou nadstavbou pracujú testeri. A v rámci tej nadstavby sa už neprogramuje.
Keď aplikácia nefunguje, je to chyba programátora. Kedy nastáva chyba testera? Čo sa musí stať?
Tak, ako to poznám, je to taký ping-pong medzi vývojármi a testermi. V skutočnosti, keď produkt dostane zákazník, ešte prebehne tzv. zákaznícke testovanie alebo user acceptance testing. Zákazník dostane náš systém a je to len časť toho celého, čo zákazník má, ako celú svoju IT infraštruktúru. Ale keď testuje niečo, čo sa týka nášho softvéru a nájdu sa tam chyby, tak v prvom rade sa pozerá na náš testovací tím.
Naozaj?
Áno. Od zákazníka k zákazníkovi môže to byť iné, ale väčšinou sa to týka práve toho, že prídu otázky od zákazníka a potom cez naše projektové vedenie na testovací tím, na test manažéra, na testovací tím. Ako to, že ste tú chybu nenašli?
Ale vy, samozrejme, nemôžete testovať všetko. Čiže čo potom? Poviete, že to nebolo v našom procese a my sme sa nedohodli, že budeme niečo také testovať? Potom to predsa len spadne na to programovanie?
V konečnom dôsledku chyby opravujú, samozrejme, programátori. Takže keď tá chyba príde, chvíľu sa hľadajú vinníci, ale potom sa ide skôr do tých pragmatických rovín. Ak sa ukáže, že chyba, ktorú našiel zákazník, je závažná, tak prvom rade je potom úlohou testerov a testovacieho tímu, aby si nabudúce takýto scenár pokryli testovacími prípadmi. To je lessons learned.
Ako to je so zodpovednosťou a so samotným stresom? Určite je stres najväčší vtedy, keď sa robí release pre zákazníka. Keď sa dáva nejaká nová verzia, vtedy asi nespíte a testujete tú appku ešte aj večer doma pred spaním?
Môže sa to stať pri nejakom horúcom deadline. Je to v takých cykloch a tie deadliny prichádzajú, keďže sme v nejakom projektovom živote. Je dodávka pre zákazníka, má nejaký svoj deadline a samozrejme pred tým deadlinom sa nám ako testerom nakopí práca. Vtedy sú to intenzívne časti.
V rámci spoločnosti sa snažíme dbať na work-life balance, to znamená, že ak by to malo presahovať nejakú mieru, je to vždy na nejakej dobrovoľnosti. A samozrejme, hľadáme ľudí, ktorí sa s nejakým pocitom zodpovednosti snažia ten výsledok dosiahnuť.
Ak by to ale malo presiahnuť nejakú mieru, tak to ani nevedie k nejakému cieľu, keď to človek preháňa. Pretože v nejakom momente tie sily ubúdajú. Našťastie aj tie projekty sa odohrajú v nejakých cykloch. Samozrejme, pred dodávkou pre zákazníka je to intenzívne. Po dodávke je zase pred ďalším deadlinom, ale medzi tým sa dá nadýchnuť aspoň, pokiaľ to nie je naozaj intenzívny čas.
Ľudia hovoria o strojovom učení a o tom ako AI zničí všetky IT pozície. Čo myslíš, dokáže AI nahradiť aplikačné testovanie, ktorému sa vaši testery venujú? Dokážeme vytvoriť nejakého agenta, ktorému dáme appku a on ju namiesto mojich testerov otestuje?
To je taký zidealizovaný pohľad. Zatiaľ nevieme, asi nikto nemá krištáľovú guľu. Ja si myslím, že v tomto momente je perspektíva, že AI bude programátorom a testerom v ich práci pomáhať alebo asistovať. Nemyslím si, že to bude tak, že by robila kompletne celú tú prácu. Myslím si, že o to viac budú vzácni ľudia, ktorí budú schopní dať tej AI tej AI a zároveň skontrolovať výsledky.
Myslím si, že v prvom rade to bude nejaká asistencia, alebo asistovaná práca. Tester si bude robiť svoju prácu, ale zároveň mu bude pomáhať nejaký AI nástroj, ktorý pomôže urobiť bázu testov, dokáže ich nejakým spôsobom rozmnožiť, urobiť variácie. Ale tá posledná kontrola kvality bude na tých dobrých programátoroch, dobrých testeroch, ktorí prácu skontrolujú, zoptimalizujú a urobia ju aj dlhodobo udržateľnou.
Možno vďaka týmto agentom budeme potrebovať menej testerov. Práca sa možno trošku zredukuje, keď niektoré kroky nahradí umelá inteligencia.
Môže sa stať, ale toho softvéru a tých softvérových riešení je stále viac a viac. A keď sa pozrieme na demografiu a na to, ako je dostupná pracovná sila v IT sektore celosvetovo, tak si myslím, že AI nám pomôže dostať sa z problémov, ktoré by inak hrozili o nejakých pár rokov. Pretože tých softvérov by bolo čím ďalej, tým viac, ale ľudí by bolo rovnako stále veľké množstvo alebo by nerástli úmerne k tomu, ako by rástli požiadavky. Takže v tomto som skôr optimista a myslím si, že sa zmení charakter práce, ale nemyslím si, že by to malo spôsobiť, že tých ľudí bude musieť ubudnúť.
Používate vy AI momentálne pri testovaní?
V rámci skupiny msg áno. V rámci msg life skúmame riešenia, ktoré prichádzajú v rámci msg skupiny a zamýšľame sa nad vlastným riešením. Zároveň ako spoločnosť už máme AI riešenie v zmysle inteligentného hľadania v dokumentácii, čo môžu využiť programátori, testeri, biznis analytici. Dajú napríklad otázku: „Ako v tej a v tej verzii fungovala táto časť softvéru?“ a tento už postavený model AI hľadá v dokumentácii. Vie syntetizovať rôzne časti tej dokumentácie a dať inteligentnú odpoveď na túto otázku.
A vidíte už v tomto prístupe nejaký úspech ?
Áno, už sa prihlásili prví zákazníci, ktorí sa to snažia využívať. Je to ešte nové a ešte stále to má potenciál na ďalšie rozširovanie, ale už teraz vidíme pozitívne efekty.
Práca sa teda mení v každom smere v každom odvetví a testovanie nebude výnimkou. Nové nástroje prichádzajú a ľudia si budú musieť zvyknúť. Je dobre vidieť, že sa snažíte tieto nástroje použiť. Môžeme sa tváriť, že nás to obíde, ale už je to tu a musíme k tomu nejako pristúpiť.
Áno, netreba zmeškať vlak a treba naň naskočiť, kým sa ešte dá a využiť to momentum. Myslím si, že to už je nevyhnutnosť.
Ako je to s platmi? Je testovanie lukratívna oblasť, pokiaľ ide o prácu v IT alebo vo všeobecnosti na Slovensku?
Myslím si, že na Slovensku vo všeobecnosti áno. Je to špecializovaná práca v oblasti informačných technológií, ktoré stále zažívajú boom a sú veľmi perspektívne. Preto je to určite atraktívne aj z pohľadu slovenského zamestnanca.
O akých platoch sa bavíme? Sú to platy 4 000 eur mesačne na trvalý pracovný pomer alebo je to menej?
V rámci testovania si myslím, že sa bavíme o nižšej sume. Samozrejme, je tu možnosť posúvať sa, ako sme už spomínali, na rôzne špecializované alebo seniorné pozície, prípadne do riadiacich rolí so zodpovednosťou, či už projektovou alebo líniovou a podobne. Nie je to nereálne. Podľa mňa je úplne bežné začať skromne a postupne sa prepracovať vyššie. A potom už záleží na každom, ako veľmi chce ísť ďalej.
Keby som teraz bol začínajúci tester, koľko si mám vypýtať na pohovore? Som úplne začínajúci tester, bez predošlých skúseností, čerstvý absolvent vysokej školy, možno s nejakou skúsenosťou s programovaním, možno aj bez nej. Proste idem na junior pozíciu a nemám vysoké očakávania, čo sa týka predchádzajúcej praxe.
Musel by som si pozrieť aktuálne, aké sú naše nástupné platy v inzerátoch, ale vo všeobecnosti, ak ide o úplného juniora, bolo by rozumné začať niekde pod hranicou 2 000 eur v hrubom mesačne a postupne sa posúvať vyššie. Samozrejme, záleží od toho, čo má človek za sebou, aké má štúdium, skúsenosti a podobne.
Rôzne firmy majú rôzne kritériá. U nás je napríklad veľmi dôležitá nemčina. To nám výber trochu zužuje, lebo hľadáme ľudí, ktorí už s jazykom reálne pracovali. Je ideálne, keď má niekto skúsenosť s používaním nemčiny v praxi, pri práci, v komunikácii, ideálne s nemecky hovoriacim prostredím.
To je už reálne slušný peniaz reálne, keď človek prichádza bez nejakých veľkých skúseností a môže sa vypracovať. To s tým vypracovaním je to niekedy problémové, ľudia majú problém vyjednávať. Veľa ľudí sa má pýta, koľko si majú pýtať.
Treba si pozrieť aj inzeráty. Ja som spomínal sumu pod 2 000 eur hrubého mesačne. V našich aktuálnych inzerátoch, myslím, ponúkame nástupný plat od 1600 eur pre úplne juniorskú pozíciu. Samozrejme, závisí to od prémiového systému a celkového balíka. Treba si pozrieť celý obraz a ten si potom zrátať.
Poďme sa porozprávať o tvojej kariérnej ceste. Vieme, že si začínal ako chlapík na podpore, potom si bol tester a neskôr sa stal vedúcim testovacieho oddelenia. Niečo som vynechal?
Bol som team leader pre testerov. A keď tím rástol, tak sa z neho stalo samostatné oddelenie.
A potom si sa stal jeho vedúcim toho oddelenia.
Presne tak. Spolu s kolegami sme ten tím postupne budovali. A ako sme narastali, tak v nejakom momente sme zistili, že to už nie je len jeden tím, ale plnohodnotné oddelenie, ktoré má viacero tímov.
Ako sa to podarilo? Robil si 12 hodín denne 7 dní v týždni alebo to bola iba prirodzená práca 8 hodín? Keď sa tak spätne pozrieš, kedy bol ten moment, kedy si si uvedomil, že teraz treba zatlačiť, teraz treba zamakať a môžem sa posunúť v kariére ďalej?
Asi je to taký balans, ktorý si človek musí nájsť. Podľa mňa som ešte doteraz nenašiel na každej tej pozícii ten pocit, že „OK, už som do toho dorástol“. To zrazu príde nejako inak a človek sa musí znovu ako keby premodelovať.
Ale to, čo vravíš, asi je to niekde medzi. Sú momenty, keď je potrebné tomu dať viac a keď človek dá do toho viac času, tak to môže priniesť aj viac výsledkov. Ideálne, keď ten čas ide aj do niečoho rozumného, alebo keď tá práca má zmysel.
Zároveň, a to som sa aj ja sám naučil z vlastnej skúsenosti, keď to človek preženie, tak sa môže stať, že plazivým spôsobom príde únava. A vtedy treba vedieť zatiahnuť ručnú brzdu, spomaliť alebo si nájsť ten správny balans, aby to človek neprepálil. Takže niečo medzi. A vieš to rozdeliť aj do období, že teraz treba zabrať a potom zas trošku spomaliť. Je to maratón. A tie šprinty medzi tým si treba nejako časovo manažovať.
Keď si bol zamestnaný, mal si v hlave, že chceš ísť vyššie? Alebo si si len robil svoj dennodenný osemhodinový job a prišlo to samé?
Dobrá otázka. Myslím si, že som sa k tomu staval, a doteraz sa tak staviam, že som si skôr vyberal zaujímavé veci, ktoré ma bavili, tých som sa chytil a snažil sa ich robiť. Ale nie je to o jednom človeku. Našiel som veľmi dobrých učiteľov, mentorov, s ktorými som mal možnosť pracovať a od ktorých som sa veľa naučil. Doteraz si to veľmi vážim. Veľa som sa naučil z toho, že som pozoroval, ako to robia tí skúsenejší, lepší a doteraz od nich snažím odkukávať.
Samotné kariérne napredovanie nikdy nebolo mojím cieľom. Skôr som v určitom momente zistil, že ma baví prevziať zodpovednosť za nejakú tému a posúvať ju ďalej. Alebo niečo postaviť, prípadne ďalej rozvíjať. To boli veci, ktoré ma bavili. A asi v tejto kombinácii to potom prišlo. S tým, že ako som niečo robil, prišli aj výsledky, aj neúspechy, aj úspechy a dostával som ďalšie možnosti, ktorých som sa chytil.
A niekedy je to aj o tom prekonať vlastný strach. Ja mám určite rešpekt, niekedy aj obavy, že o niektorých témach viem málo. Ale niekedy sa to inak ani nedá, len to jednoducho začať robiť a cestou sa učiť, zisťovať si informácie a zároveň sa učiť od múdrejších.
„Samotné kariérne napredovanie nikdy nebolo mojím cieľom. Skôr som v určitom momente zistil, že ma baví prevziať zodpovednosť za nejakú tému a posúvať ju ďalej.”
Keď práca človeka baví, je to asi to najväčšie šťastie, čo v živote môže mať. Pretože sa jej musíš venovať 8 hodín denne a zároveň, keď je to niečo, čo ťa napĺňa a vidíš v tom zmysel, tak to potom príde samo. To je asi aj tvoj prípad.
Je to tak. Zároveň by som ale doplnil, že ten idealistický pohľad, že robím iba veci, ktoré ma bavia, nie je úplne pravda. Je množstvo vecí, ktoré považujem za administratívu alebo ktoré nie sú práve moje obľúbené činnosti. Ale beriem to ako balík, ktorý s tou zodpovednosťou súvisí. A je jedno, či mám zodpovednosť za konkrétne pracovné úlohy, za tím alebo za celé oddelenie. Vždy je to nejaký typ zodpovednosti. A v rámci toho beriem celý ten balík.
Takže áno, robím aj veci, ktoré ma nebavia, lebo viem, že to k tomu patrí. K niektorým si časom nájdem vzťah, k niektorým nie, k niektorým ten vzťah stratím, aj to sa stáva. A potom hľadám niečo nové. Takže by som povedal, že aj ten postoj „práca musí byť niečo, čo ma baví“, tá vášeň, to je len jedna časť z toho celého. Ale veľká časť je aj o tom dennodennom odpracovaní si tých úloh. A častokrát si potom človek nájde aj niečo náhodne, niečo, čo ho začne naozaj veľmi baviť a čo ho posunie ďalej. Je to určite kombinácia oboch vecí.
Ako si pracoval s mentálnou záťažou? Mal si niekedy stavy vyhorenia? Ako si sa cez to preniesol?
Áno, myslím si, že áno. Neviem, či sa to dalo klasifikovať úplne ako vyhorenie, ale ak nie, tak som určite bol na hranici. Mal som v minulosti jeden veľmi náročný projekt, kde som bol manažér testovania, taký podprojektový vedúci za testovanie, ako to u nás nazývame. A zároveň som už v tom čase mal množstvo ľudí. To bol práve ten prechod medzi testovacím tímom a testovacím oddelením, kde ešte neboli vybudované štruktúry. Ktoré som ešte vlastne sám nebudoval. A to bolo tiež niečo, čo som sa musel naučiť.
Takže bolo to obdobie, kde som sa dostal do takého stavu pred vyhorením alebo možno už aj v rámci neho. V každom prípade som si potreboval dať odstup. A potreboval som možno aj radu od ľudí, ktorí si už niečím podobným prešli. Nehovorím priamo vyhorením, ale takými fázami. A od nich som sa naučil, čo v takom momente urobiť. A bolo dôležité si z toho zobrať ponaučenie aj do ďalších fáz, pretože tie náročné fázy prichádzajú. Keď sa stretne viac vecí naraz, človek musí vedieť, ako sa s tým vysporiadať.
Pre mňa to bola jedna z vecí, ktorú som si neprešiel cez nejaký kurz, ale skôr cez vlastnú skúsenosť a zároveň cez koučing od skúsenejších mentorov a kolegov, ktorí mi to pomohli prekonať. A musím povedať, že v msg life sme takýmto spôsobom nastavení. Akonáhle zachytíme takéto signály, a to som robil aj ja ako vedúci voči ľuďom vo svojom tíme alebo oddelení, tak sme sa to vždy snažili vybalansovať. Zastaviť tých ľudí, zobrať im niektoré aktuálne zodpovednosti, ak sa to dalo. Nie ako potrestanie, ale preto, aby mohli znovu nabrať silu, energiu a posunúť sa ďalej. A som vďačný za to, že som v spoločnosti, ktorá to umožňuje.
„Ak u nás v msg life Slovakia zachytíme signál, že niekto mieri do stavu vyhorenia, snažíme sa ho zastaviť a odbremeniť ho od niektorých povinností. Aby mohol znovu nabrať energiu a posunúť sa ďalej.”
Čo je tvoja motivácia mimo práce? Čo ťa ženie dopredu a poháňa?
Moja rodina. Mám dve deti. To je zároveň niečo, čo som sa musel naučiť vo svojom živote balansovať. Mám úžasnú manželku, ktorá je v tom celom veľkou oporou. A samozrejme sa snažím byť aj ja oporou jej, napríklad teraz, keď znova nastúpila do pracovného pomeru na čiastočný úväzok. A snažíme sa to vybalansovať tak, aby sme boli prítomní aj pre naše deti, aby sme sa im venovali. Toto ma naučilo väčšej disciplíne a ešte stále ma to učí.
Ešte stále si myslím, že som úplne ten balans nenašiel, ale snažím sa. To je jedna časť, dosť veľká. A potom sa to spája s tým, že keď je pohyb, tak je to s deťmi. Keď sa niečo zažíva alebo cestuje, tak je to s deťmi. Vždy ma bavil pohyb, cestovanie. A to máme s manželkou spoločné. Teraz to kombinujeme s deťmi, aby sme čas využili spoločne. Plus od malička je mojou veľkou záľubou hudba. Venujem sa hudbe, čo-to som aj vyštudoval, mám ešte stále vlastnú kapelu. Ako taký malý projekt, ktorý som dokázal vybalansovať. Už sa mu nevenujem tak intenzívne, ale stále sa mu môžem venovať. Ale ten hlavný focus je na rodine a práci.
Keby sme sa spýtali tvojich detí, čo robí ocko v práci, čo by povedali?
Ja si myslím, že by povedali, že pracujem za počítačom. Často som doma zatvorený v izbe, oni sú v druhej a ja tam niečo šťukám.
Čiže keby sme sa spýtali tvojej manželky, tak by povedala, že si dobrý manžel a nielen pracant, ktorý robí 12 hodín denne?
Ja dúfam. Ale na to by ste sa museli spýtať jej. Ale myslím si, že áno.
Čo robí taký konateľ v porovnaní s vedúcim testingu? Aký je rozdiel v pracovnej náplni?
Je to ešte čerstvé a momentálne odovzdávam povinnosti vedúceho oddelenia testingu. A zároveň sa dostávam do tej pozície konateľa. Povedal si, že som sa ‚nakoniec stal konateľom‘, ale pre mňa je to stále proces, ktorý nevidím ako ukončený. Skôr je to začiatok niečoho, čo vnímam ako dlhú cestu konateľstva.
Na Slovensku sme dvaja konatelia. Máme veľmi dobrého a skúseného konateľa, ktorý firmu založil, postavil, vybudoval a stále ju buduje – Milan Patassy. Ak by mal niekto hovoriť o konateľstve msg life Slovakia, mal by tu hovoriť on. Ja sa momentálne cítim ako taký učeň, učeň-konateľ.
Ale aby som prešiel k tej otázke, myslím si, že ten môj pohľad sa mení. Z odborno-technického, teda zameraného na testing, na to, ako má fungovať testovanie, aké nástroje využívame, či ich používame efektívne, ako pracujeme na projektoch. Postupne sa to prelína viac do hospodársko-ekonomickej roviny. Začínam sa viac pozerať na to, či to, čo robíme, je aj hospodárne a ak nie, tak ako to zlepšiť.
Je to teda väčší dôraz na ekonomické čísla, ale aj na strategickejšie uvažovanie, čo musíme urobiť už teraz, ak chceme byť konkurencieschopní aj o päť rokov. To sú všetko veci, do ktorých sa ešte dostávam. Je to určite zaujímavé a je to dlhá cesta. Čiže to, že „nakoniec som sa stal konateľom“, je pre mňa začiatok.
Takže konateľ. Bojíš sa toho? Tešíš sa na to? Ako to momentálne cítiš?
Sú to zmiešané pocity. Určite mám zdravý rešpekt voči tejto pozícii a voči zodpovednosti, ktorá s ňou súvisí. Ale teším sa na zmenu. To sú presne tie momenty, keď človek môže zmeniť v rámci firmy svoju zodpovednosť a rolu a zrazu to učenie a nové vstupy naberú úplne iné obrátky. A to sa mi práve teraz deje. Na jednej strane je to veľmi náročné a mám voči tomu rešpekt. Na druhej strane cítim, že sa posúvam, učím sa nové veci a to ma baví najviac.
Mám veľa divákov, ktorí sa ma pýtajú, ako začať. Čo majú spraviť ako prvé. Vedel by si poradiť, čo by mali spraviť, keby si teraz bol na ich mieste?
V prvom rade by som si rozmyslel, ktorým smerom chcem ísť. Ak je to teda IT, pre mňa je naozaj tá najlepšia vstupná brána do IT bez predchádzajúcich skúseností, samozrejme s nejakým potenciálom a splnením základných predpokladov, testovanie softvéru. Ale pre ľudí, ktorí študovali a chcú sa zamerať na programovanie, platí to isté. Naučiť sa. Cesta cez kurzy alebo štúdium, je jedna vec.
Ale čím skôr začať praktickou prácou, či už brigádnickou popri štúdiu alebo si nájsť niečo na malý úväzok a postupne sa učiť od ľudí, ktorí už majú skúsenosti. Čím rýchlejšie človek naberie praktické skúsenosti, tým lepšie sa zorientuje a vie si lepšie vybrať aj ďalšie kurzy, vzdelávanie.
A keď nie sú pracovné ponuky, vyskúšať niečo dobrovoľne, na nejakých mini projektíkoch, cez komunity. Nie je to nemožné, ale viem si predstaviť, že tá cesta je náročná, hlavne ten prvý odraz. Je to stále o tom skúšať, pýtať sa, bádať. Ono to príde. A my sme jedna z tých spoločností, ktorá ponúka ľuďom s potenciálom tú vstupnú bránu. Dá sa začať od nuly a vypracovať sa.
A hlavne, nebáť sa začať. Tak, ako si povedal. Ďakujeme za tvoj príbeh, životný aj pracovný. A za to, ako sa k tomu všetkému staviaš. Je to veľmi zdravý a skromný prístup.
- Ako napísať jednoduchý motivačný list do zamestnania + VZOR motivačného listu
- Žiadosť o prijatie do zamestnania a sprievodný list: Ako ich napísať?
- Generácie X, Y, Z a Baby boomers na pracovisku: Ako s nimi pracovať?
- Šikana na pracovisku: bossing, mobbing. Ako proti nim bojovať?
- Otázky na pohovore pre budúceho zamestnanca aj zamestnávateľa s odpoveďami
- Kritické myslenie: Ako ho rozvíjať a v čom ti môže výrazne pomôcť?
