Čo je DevOps? Základné princípy, výhody a nástroje

Autor: Zuzana Kocáková

DevOps je jedným z pojmov, s ktorými sa budeš v IT sfére stretávať pomerne často. Ak teda premýšľaš nad tým, že odštartuješ kariéru programátora, testera či vývojára, je dôležité, aby si vedel, čo znamená. V tomto článku ti prezradíme všetko, čo o DevOps potrebuješ vedieť na začiatok. Vysvetlíme ti, čo to je, ako funguje a akým spôsobom ovplyvňuje úspešnosť celého tímu.

DevOps: Viac než len metodika – je to kultúra

Zaujíma ťa, čo je DevOps? V jednoduchosti povedané, DevOps je princíp, ktorý spája dve kľúčové oblasti – vývoj (development) a prevádzku aplikácií (operations). Práve z týchto anglických slov pochádza aj jeho názov.

DevOps zahŕňa spôsob práce a kultúry, vďaka ktorému dokáže tím IT špecialistov dosahovať lepšie výsledky za výrazne kratší čas. V porovnaní s firmami, ktoré využívajú tradičné postupy, sú tímy pracujúce s DevOps efektívnejšie, robia menej chýb a vďaka úspore času dokážu znížiť svoje náklady.

Okrem toho DevOps predstavuje spôsob, akým IT špecialisti premýšľajú nad výsledným produktom. Nazerajú naň viac z pohľadu koncového zákazníka. Takto vznikajú aplikácie a softvéry, ktoré po testovaní potrebujú len minimálne úpravy a sú pripravené na okamžité používanie.

Od tradície k inováciám: Ako sa zrodil DevOps?

V minulosti fungovala práca v IT firmách veľmi oddelene, čo často komplikovalo a predlžovalo pracovné procesy. V praxi to vyzeralo tak, že vývojári vyvinuli aplikáciu, software alebo iný produkt, ktorý následne odovzdali ďalším IT špecialistom, napríklad testerom. Tí ho otestovali, odhalili chyby a vrátili ho späť vývojárom na opravu.

Tento postup práce bol však pre mnohé firmy neefektívny. Práve preto vznikol koncept DevOps, ktorý umožňuje, aby sa do procesu kontinuálne zapájali všetci odborníci z oblasti vývoja aj prevádzky.

Kultúra spolupráce a automatizácie

Pre DevOps je kľúčové, aby jednotlivé oblasti a odborníci medzi sebou spolupracovali. V opačnom prípade nebude práca efektívna ani úspešná. Otvorená komunikácia a zdieľaná zodpovednosť za výsledný produkt vedú k:

• rýchlejšiemu reagovaniu na nečakané problémy,
• menšiemu riziku zlyhania,
• bezpečnejšej práci.

Základné princípy a fázy DevOps

Je dôležité poznať základné princípy DevOps a vedieť, ako vyzerá jeho cyklus.

Cyklus DevOps (DevOps lifecycle)

Cyklus DevOps sa skladá zo štyroch fáz:

1. Plánovanie

Ide o kľúčovú fázu, od ktorej sa tímy odrážajú a posúvajú ďalej. Počas nej sa navrhuje aplikácia alebo systém, na ktorom sa bude pracovať. Definuje sa, ako bude vyzerať, aké bude funkcie mať a aký cieľ má spĺňať – teda na čo sa bude používať.

Vo všetkých fázach (vrátane plánovania) sú prítomní všetci odborníci, aby sa zabezpečilo, že každý člen tímu bude s aplikáciou oboznámený.

Na plánovanie sa používajú rôzne nástroje na tvorbu to-do listov a vizualizáciu procesov, ktoré výrazne zjednodušujú prácu. Medzi obľúbene patria napríklad Trello, Jira, Asana či Azure DevOps.

2. Vývoj

Ďalšia dôležitá fáza cyklu DevOps je vývoj (development), ktorý zahŕňa samotné písanie kódu. Túto úlohu majú na starosti vývojári využívajúci verziovacie tooly, ako je napríklad Git.

Aby bola spolupráca na projekte kontinuálna a mohli sa do nej zapojiť všetci členovia tímu, vývojári nový kód integrujú priebežne – nie iba raz za určitý čas, napríklad týždeň alebo mesiac. Ostatní odborníci tak môžu nájsť a odstrániť prípadnú chybu oveľa rýchlejšie, čím šetria čas aj financie.

DevOps tímy sú známe tým, že sa snažia pracovať rýchlo a efektívne, no nie na úkor kvality. Práve preto využívajú mnohé pokročilé nástroje, ktoré automatizujú opakujúce sa kroky.

3. Testovanie

Po tom, ako programátor napíše kód, je potrebné, aby ho tester otestoval a zistil, či sa v ňom nenachádza chyba. Testy sa pritom vykonávajú priebežne – vždy, keď príde nejaká zmena alebo pribudne ďalšia časť nového kódu.

Okrem funkčných testov sa často využíva aj security testing, ktorého cieľom je preveriť, či nový kód neobsahuje bezpečnostné medzery. Včasné odhalenie zraniteľností pomáha predísť problémom, ktoré by mohli ohroziť celú aplikáciu.

Cieľom priebežného testovania je teda čo najrýchlejšie odhaliť chyby – technické aj bezpečnostné – ktoré by mohli spôsobiť komplikácie na strane koncového používateľa a viesť k jeho nespokojnosti.

4. Nasadenie

Keď je kód úspešne otestovaný a vyzerá, že nemá žiadne chyby, môže dôjsť k jeho nasadeniu do praxe. To znamená, že výsledná aplikácia alebo softvér sa posunie používateľom, ktorí ho môžu naplno využívať.

V tomto kroku je dôležité, aby sa produkt neustále monitoroval a overovalo sa, či funguje tak, ako má. V prípade menšej či väčšej chyby je potrebné okamžite zasiahnuť.

Kontinuálna integrácia (CI) a kontinuálne nasadzovanie (CD)

V rámci DevOps sú kľúčové aj dva základné postupy, ktoré úzko súvisia so spomínanými fázami a ktoré sme už mierne načrtli.

Kontinuálna integrácia (CI)

Kontinuálna integrácia, v angličtine známa ako continuous integration (CI), je základným pilierom DevOps. V bežných tímoch jednotliví špecialisti pracujú na svojich úlohách a častiach kódu. Všetky zmeny sa následne zlučujú až na konci, kde často vznikajú viaceré problémy. Niektoré komponenty nespolupracujú tak, ako majú, objavujú sa nečakané chyby, vzniká chybný kód a podobne.

DevOps špecialista tomuto chaosu predchádza tým, že každý odborník síce pracuje na svojich úlohách, no zmeny integruje do hlavného kódu (main code) postupne, po menších častiach. Ak sa objaví problém, zvyčajne nie je taký závažný a dá sa okamžite opraviť.

Kontinuálne nasadzovanie (CD)

S kontinuálnou integráciou úzko súvisí aj kontinuálne nasadzovanie, v angličtine continuous delivery (CD). Po tom, ako sa nová časť kódu integruje do „hlavnej vetvy”, sa otestuje a overí, že je všetko v poriadku a dochádza k jej nasadeniu priamo do aplikácie alebo softvéru.

Kontinuálne nasadzovanie je v súčasnej rýchlej dobe dôležité najmä preto, aby sa nové funkcie a vylepšenia aplikácie dostali ku koncovým zákazníkom v čo najkratšom čase a aby výsledný produkt fungoval plynulo, spoľahlivo a bez chýb. Prečítaj si aj článok o CI CD v testingu.

Odporúčame ti:

Mnohí si pojem continuous delivery často mýlia s pojmom continuous deployment. Hoci vyzerajú podobne, v jednej veci sa výrazne odlišujú. Pri continuous deployment sa nevyžaduje žiadny ľudský zásah – keď sa kód vyvinie a otestuje, koncovým zákazníkom je sprístupnený automaticky.

Kľúčové výhody DevOps pre firmy

Výhod DevOps je veľké množstvo, pričom niektoré sme už spomenuli. Ak však stále premýšľaš, či je tento prístup vhodný pre teba a tvoj tím, tu je zhrnutie jeho najväčších benefitov:

Rýchlejšie dodanie softvéru

Vďaka DevOps dokážu tímy pracovať efektívnejšie, čo automaticky vedie k rýchlejšiemu dodaniu softvéru alebo aplikácie koncovému zákazníkovi. Spolu s časom sa šetria aj financie a energia, ktorú IT špecialisti môžu investovať do vývoja nových funkcií alebo do celkového vylepšovania softvéru.

Veľkým plusom DevOps tímov je aj to, že dokážu oveľa pružnejšie a lepšie reagovať na spätnú väzbu od zákazníkov či potreby trhu. Navyše vedia rýchlejšie odstraňovať nečakané chyby, ktoré by mohli komplikovať používanie aplikácie.

Zlepšená kvalita a spoľahlivosť

DevOps špecialisti vo veľkej miere využívajú automatizáciu, napríklad na monitoring hotovej aplikácie alebo na vykonávanie testov. Takýmto spôsobom sa vyhýbajú vzniku menších ľudských chýb, čo vedie k stabilnejšiemu a spoľahlivejšiemu softvéru.

Automatizovaný monitoring aplikácie navyše zachytáva chyby, ktoré by si človek nemusel všimnúť, a umožňuje opraviť ich ešte skôr, než by sa s nimi stretli koncoví používatelia.

Efektívnejšia spolupráca tímov

V tradične nastavených firmách tímy spravidla fungujú ako samostatné jednotky, medzi ktorými je komunikácia minimálna. To často vedie k zbytočným chybám, ktorým by sa dalo veľmi jednoducho predísť.

DevOps prepája tímy a znižuje riziko vzniku komunikačného šumu. Komunikácia medzi špecialistami je otvorenejšia, čo podporuje riešenie problémov aj rýchlejšie rozhodovanie.

Zníženie nákladov a rizík

Napokon netreba zabúdať ani na to, že DevOps výrazne šetrí náklady a znižuje riziká. Je to najmä vďaka kombinácii týchto faktorov:

• automatizácia mnohých krokov,
• častejšie nasadzovanie menších zmien,
• rýchlejšie odhalenie chýb.

DevOps nástroje

DevOps nástrojov (DevOps tools) je viacero. Ich výber závisí od toho, na čo ich chceš použiť:

Nástroje pre správu kódu

Verziovacie nástroje, vďaka ktorým môže tím špecialistov spolupracovať a sledovať, aké zmeny urobili vývojári či programátori. Najčastejšie sa na tieto účely používa GitHub, GitLab alebo Bitbucket.

Nástroje pre CI/CD

Ich hlavnou úlohou je automatizovať proces integrácie a nasadzovania kódu. Populárne sú napríklad Jenkins, GitLab CI/CD alebo CircleCI.

Kontajnerizácia a orchestrácia

Na kontajnerizáciu sa zvyčajne používa Docker a na orchestráciu Kubernetes.

Monitorovanie a logovanie

Slúžia na sledovanie výkonu, bezpečnosti a chýb softvéru. Z aplikácií sa najčastejšie využívajú Prometheus alebo Grafana.

DevOps v praxi: Typické scenáre použitia

Systém či kultúra DevOps sa dá využiť v rôznych oblastiach. Skvelo pomáha napríklad v startupoch, ktorým umožňuje rýchlo a efektívne nasadzovať nové funkcie. Takto dokážu držať krok s neustále sa meniacim trhom.

Podobne je to aj vo veľkých korporáciách, kde DevOps spája viaceré sektory a znižuje riziko vzniku problémov aj pri zložitejších projektoch.

Nástroje DevOps nájdu uplatnenie aj v cloud computingu, kde podporujú automatizáciu procesov a ich škálovanie. Aplikácie sa tak dajú nasadzovať kedykoľvek a kdekoľvek veľmi rýchlo.

Odporúčame ti:

Ak chceš DevOps zakomponovať do svojej firmy, začni najprv v malom. Zaveď vhodné tooly (napríklad GitHub, GitLab a podobne) a vytváraj situácie, v ktorých budú môcť jednotliví odborníci spolupracovať. V prvej fáze ich zapoj do vývoja a testovania, neskôr aj do monitoringu a ďalších oblastí.

Zdieľaj článok

Čo je DevOps? Základné princípy, výhody a nástroje

Zuzana Kocáková

V msg life Slovakia sa starám o firemnú kultúru, eventy a som súčasťou marketingového tímu. Mám rada prácu, kde môžem byť kreatívna a prispieť k tomu, aby sa kolegovia v msg cítili dobre. Pravidelne pre teba pripravujem nielen novinky a zaujímavosti zo sveta informačných technológií a poisťovníctva, ale aj zo zákulisného diania v spoločnosti msg life Slovakia.