Java vs. Javascript: Aké sú najväčšie rozdiely medzi týmito jazykmi?
Java a JavaScript sú populárne programovacie jazyky, majú podobné meno, ale sú odlišné v mnohých aspektoch. Oba majú svoje silné aj slabé stránky, pričom každý má odlišné použitie. Aké sú najväčšie rozdiely medzi JavaScript vs Java a ktorý sa oplatí naučiť? Pripravili sme pre teba všetky dôležité informácie o JavaScript a Java. Zídu sa ti najmä ak ovládaš ešte len Java základy alebo základy JavaScriptu.
V článku sa dozvieš:
Čo je Java programovací jazyk
Program Java, alebo aj Java jazyk, je objektovo orientovaný programovací jazyk, ktorý vyvíja spoločnosť Oracle. Objektová orientácia znamená, že na rozdiel od iných jazykov sa zameriava na triedy, objekty a Java polia, nie na funkcie a príkazy. Java polia môžu obsahovať aj objekty, ale nie sú priamo zamerané na prácu s objektovou orientáciou, ako napríklad triedy a objekty samotné
Veľmi podobne fungujú aj iné programovacie jazyky, ako Ruby, Python či C++.
Syntax Javy vychádza z ďalších dvoch programovacích jazykov, ktorými sú C a C++. V súčasnosti je k dispozícii viac balíkov jazyka Java, ako napríklad:
- Java Micro Edition (ME) – určená pre malé zariadenia a mobilné telefóny.
- Java Standard Edition (SE) – klasická Java, ktorá sa používa v počítačoch.
- Jakarta Enterprise Edition (EE) – v minulosti označovaná ako Java Platform, Java 2 Platform, Java EE alebo J2EE, používa sa v enterprise sektore.
- Java Card – používa sa na implementáciu do inteligentných čipových kariet.
Java je známa aj svojím sloganom “write once, run anywhere”, označovaného skratkou WORA. Ten hovorí, že kód Javy, ktorý programátor napíše pre jednu platformu, napríklad pre Windows, môže veľmi jednoducho preniesť na inú platformu, napríklad na operačný systém mobilu. Tento fakt podporuje univerzálnosť Javy a jej obľubu po celom svete.
História programovacieho jazyka Java
História Javy siaha do roku 1991, keď spoločnosť Sun Microsystems spustila Green Project. Jeho hlavnou úlohou bolo vytvoriť programovací jazyk pre spotrebnú elektroniku. James Gosling, ktorý bol jedným z hlavných inžinierov, vytvoril jazyk Oak.
Oak bol charakteristický tým, že na rozdiel od iných jazykov, ako napríklad C a C++, sa s ním dal napísať, skompilovať a spustiť program bez opätovnej rekompilácie.
Po krátkom čase si vývojári uvedomili, že programovací jazyk s názvom Oak už existuje, a tak museli rozmýšľať nad zmenou mena. Nakoniec zvolili názov Java inšpirovaný kávou z Jávy, ktorú popri práci pili.
Programovací jazyk Java sa mal používať najmä v spotrebnej elektronike, no v 90. rokoch sa začal rozširovať internet, v ktorom mal veľký potenciál. Gosling so svojím tímom preto upravil Javu tak, aby dokázala bežať v prostredí webového prehliadača.
Pri vývoji jazyka sa myslelo na viacero oblastí, pričom tou najdôležitejšou bola bezpečnosť. Vývojári navrhli Javu tak, aby pred spustením skontrolovala syntax jazyka. Táto kontrola zamedzila pádu programu z dôvodu poškodeného kódu.
Bezpečnosť podporuje aj skutočnosť, že jazyk Java nemá prístup k lokálnym programom. Vďaka tomu sa minimalizuje nebezpečenstvo napadnutia systému vírusmi.
Od uvedenia prvej verzie Javy v roku 1995 už vyšlo viacero verzií, ktoré prinášajú rôzne nové možnosti a vylepšenia. V súčasnosti je najnovšou verziou Java 19, pričom Java 17, 11 a 8 sú verzie s dlhodobou podporou.
Čo to je Java Virtual Machine ?
Java je aj platformou, ktorá poskytuje prostredie na spustenie Java aplikácií. Java platforma zahŕňa aj Java Virtual Machine (JVM) a Java API (Application Programming Interface).
JVM umožňuje spúšťanie Java kódu na rôznych platformách bez potreby prekladu do natívneho kódu pre každú platformu.
Java technológie
Okrem platformy Java a programovacieho jazyka sa termín „Java“ môže týkať aj rôznych Java technológií spojených s Java ekosystémom, ako sú Java EE (Enterprise Edition) pre podnikový vývoj, Java ME (Micro Edition) pre vývoj pre mobilné zariadenia a iné.
…od verzie Java 8 vychádzajú nové verzie tohto programovacieho jazyka dvakrát do roka? Deje sa tak vždy v marci a septembri.
Na čo sa Java používa?
Java je univerzálny programovací jazyk, ktorý sa používa na programovanie mobilných či počítačových aplikácií, hier, webových stránok aj serverov. V niektorých prípadoch dokáže dokonca spúšťať aj určité príkazy. Napríklad Wikipédia používa Javu na vyhľadávanie dopytov, ktoré zadávaš do vyhľadávacieho okna.
Javu používajú nielen jednotlivci a menšie spoločnosti, ale aj veľké a známe organizácie. K nim patria napríklad Netflix, Google, NASA, Spotify, Tesla, Uber, Paypal či Twitter.
Aké výhody má Java?
Programovací jazyk Java má viacero silných stránok, ku ktorým patria nasledujúce:
- Je vhodná na programovanie pre začiatočníkov – Java programovanie nie je náročné, vďaka čomu je tento jazyk skvelý ako pre pokročilých, tak aj pre začiatočníkov, ktorí nemajú veľa skúseností.
- Má vysokú bezpečnosť – Keďže Java nemá prístup k lokálnym programom, zaisťuje vysokú bezpečnosť.
- Je univerzálna – Java sa môže používať na programovanie takmer všetkého, čo potrebuješ, a to od mobilných aplikácií až po servery či herné konzoly.
- Nič za ňu neplatíš – Za programovací jazyk nič neplatíš, z oficiálnej webovej stránky si ho sťahuješ zadarmo.
- Funguje v rôznych operačných systémoch – Javu môžeš používať vo Windowse, v macOS aj v Linuxe.
Aké nevýhody má programovanie v Java?
Každý Java programátor vie, že Java má aj svoje nevýhody. Toto sú tie najväčšie:
- Dá zabrať počítačovej pamäti – Ak chceš používať jazyk Java, budeš si musieť zaobstarať počítač, ktorý má väčšiu pamäť RAM.
- Nepodporuje zálohovanie – Tvoja práca sa pravidelne nezálohuje, takže ak by náhodou došlo k pádu systému, prídeš o všetko, na čom si pracoval.
- Kódy majú ťažšiu čitateľnosť – Jazyk Java si vyžaduje presné a podrobné kódy zložené z dlhých viet, čo spôsobuje ťažšiu a komplikovanejšiu čitateľnosť.
Čo je Javascript programovací jazyk
Okrem programovacieho jazyka Java sa stretneš aj s jazykom JavaScript, známym pod skratkou JS. Ide o skriptovací programovací jazyk, ktorý sa používa najmä na tvorbu webových stránok. JavaScript programovanie nie je náročné, zisti, ako vzniklo!
Vznik jazyka JavaScript sa datuje do roku 1995, keď ho začal vyvíjať Brendan Eich zo spoločnosti Netscape Communications. V tom čase sa jazyk volal Mocha a neskôr LiveScript. Tesne pred uvedením na trh sa však názov LiveScript zmenil na JavaScript, ktorý poznáme dodnes.
Vzhľadom na názov JavaScript syntaxi, ktoré sú veľmi podobné jazyku Java, si mnohí mysleli, že Brendan Eich sa inšpiroval pri tvorbe JavaScriptu práve ním. Pravdou však je, že vývojár sa inšpiroval jazykom Self.
Medzi jazykom Java a JavaScript neexistuje žiadny vzťah. Jediná podobnosť je v syntaxi, ktorá je založená na jazyku C. Dodnes si však mnohí lámu hlavu nad tým, aký je rozdiel medzi Java vs JavaScript syntaxou.
JavaScript programovanie sa spolu s HTML a CSS považuje za základ webových stránok. Programovanie JavaScriptu sa tak zíde tým, ktorí by radi začali podnikať v online prezentáciách či e-shopoch. Je charakteristický tým, že v porovnaní s inými podobnými jazykmi je oveľa rýchlejší, pretože údaje spracúva priamo v prehliadači. To patrí medzi základné JavaScript funkcie.
V praxi to znamená, že sa eliminuje dvojitý prenos dát (prechod informácie na server a späť), ktorý by mohol komplikovať používanie webu najmä osobám s pomalým pripojením na internet.
Na čo sa Javascript používa?
Okrem toho, čo je JavaScript a jeho výhody, by si mal vedieť kvôli jeho využitiu. Úlohou JavaScriptu je vytváranie skriptov na spustenie webových prehliadačov. Skripty sa nachádzajú na internete a používajú sa aj na hry v prehliadači, automaticky otvárané reklamy alebo animácie webových stránok.
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že čokoľvek, čo sa na webe aktualizuje bez toho, aby sa stránka znova načítala, je práca JavaScriptu.
Programovanie v JavaScripte je asynchrónne programovanie, kde určité úlohy môžu prebiehať nezávisle od seba a programy, ktoré píšeš, sa nazývajú skripty a zapisujú sa priamo do HTML kódu. Vďaka tomu si tento jazyk dokážeš veľmi rýchlo osvojiť už v začiatkoch svojej programátorskej kariéry.
Vo svojich počiatkoch mal JavaScript problém s tým, že nebol dostatočne kompatibilný s jednotlivými prehliadačmi. To vo výsledku spôsobovalo, že stránky sa používateľom nenačítali správne. S touto komplikáciou by si sa však dnes už nemal stretnúť.
Javascript je veľmi obľúbený. Používa ho až 98,2 % webových stránok na internete, čo predstavuje približne 1,98 miliardy stránok.
Aké výhody má Javascript?
Programovací jazyk JavaScript má viacero výhod, ako napríklad:
- Dá sa spustiť v prehliadači – Vďaka tomuto faktu sa znižuje riziko spomalenia, ktoré by mohlo trápiť najmä osoby s horším pripojením na internet.
- Rozumie si s každým prehliadačom – Jazyk JavaScript môžeš používať v Google Chrome, Mozille Firefox aj v Safari.
- Využíva globálny objekt, čo predstavuje objekt v programovacom jazyku. JavaScript window je globálny objekt „window“, ktorý predstavuje okno prehliadača. Umožňuje prístup k rôznym informáciám a funkciám, ako sú URL, šírka a výška okna, atď.
- Nie je veľmi náročný – Náročnosť JavaScriptu je veľmi podobná jazyku Java. Ak si teda začiatočník, nemusíš sa ho báť. JavaScript pre začiatočníkov nie je žiadny problém a čoskoro sa z teba môže stať JavaScript programátor senior.
- K dispozícii je veľa materiálu – Na učenie tohto jazyka môžeš používať knihy, videá aj články na internete. Základy JavaScriptu zvládneš aj úplne sám. Celý proces učenia je teda veľmi rýchly a jednoduchý.
- Dobre ohodnotený – JavaScript programátornie je vôbec podcenený. Tak ako iní programátori, aj programátor JavaScriptu si dokáže na tejto pozícii slušne zarobiť, všetko záleží od tvojich skúseností. Plat JavaScript developera sa neustále zvyšuje, čo odzrkadľuje dopyt po tejto špecializácii, ak si preto začiatočník, vytrvaj a tvoja snaha sa zúročí.
Práca junior v oblasti JavaScriptu zahŕňa vstupnú úroveň do programovacieho tímu, kde mladý programátor s obmedzenými skúsenosťami v oblasti JavaScriptu pracuje na rôznych úlohách pod vedením skúsenejších kolegov alebo vedúceho tímu.
Aké nevýhody má Javascript?
Ako JavaScript programátor máš znalosti a skúsenosti v programovaní v jazyku JavaScript. Najčastejšie sa využíva na strane klienta webových stránok na vytváranie interaktívnych a dynamických užívateľských rozhraní. Programátor JavaScriptu má schopnosť vytvárať a spravovať údržbu skriptov na strane klienta, pracovať s JavaScript DOM (Document Object Model) a vytvárať moderné webové aplikácie s rôznymi frameworkmi a knižnicami, ako napríklad React, Angular alebo Vue.js.
Ešte predtým, ako sa rozhodneš používať JavaScript, je dôležité vedieť, aké má nevýhody. Sú tieto:
- V rôznych prehliadačoch sa môže správať odlišne – Aj keď každý moderný prehliadač používa JavaScript, ich správanie je veľmi odlišné. Prehliadače majú kód, ktorý interpretuje JavaScript za behu. V angličtine sa označuje slovom “engines”. Chrome a Brave používajú V8, kým Firefox SpiderMonkey. Pri používaní jazyka je preto dôležité počítať s tým, že môže dochádzať k odlišnému správaniu, na ktoré budeš musieť nájsť riešenie.
- Používatelia ho môžu zakázať – JavaScript môže používateľ vo svojom prehliadači zakázať, čo môže viesť k tomu, že nejaká časť webovej stránky nemusí dobre fungovať. Stránku je preto dobré navrhnúť tak, aby fungovala aj bez neho. Ak ťa teda doteraz zaujímalo iba to, ako povoliť JavaScript, budeš sa na problém musieť pozrieť z opačného uhlu.
- Nedokáže uložiť žiadne dáta – JavaScript vie uložiť len cookies, nič iné.
- Funguje iba v prehliadači – ide o nevýhodu najmä preto, že existuje množstvo verzií jazyka aj prehliadačov, čo môže viesť k častým chybám.
Aký je rozdiel medzi Javascript a JSON?
Teraz, keď už poznáš rozdiel medzi Java a JavaScript, poďme porovnať JavaScript a JSON. Pri učení sa nových programovacích jazykov môžeš naraziť aj na JavaScript Object Notation, známy aj pod skratkou JSON alebo JS JSON. JSON je spôsob zápisu dát nezávislý od počítačovej platformy. Používa sa na prenos dát, ktoré sa môžu agregovať v objektoch alebo organizovať v poliach.
Vstupom pre JSON je akákoľvek dátová štruktúra. Môže ísť o číslo, reťazec či objekt. Výsledkom je pritom vždy reťazec.
Ak ti JSON nevyhovuje, môžeš ho nahradiť inými dátovými formátmi. K vhodným alternatívam patria SDL, YAML či XML.
Výhody a nevýhody JSON
K výhodám jazyka JSON patrí to, že je univerzálny a poslúži ti na prenos dát v ľubovoľnom programovacom alebo skriptovacom jazyku. Dáta sa pritom veľmi dobre čítajú, čím sa zjednodušuje celá práca.
Jednotlivé dáta, ktoré zapíšeš metódou JSON, môžeš ukladať do súborov. Tie sa následne dajú ľahko prenášať.
JSON však má aj svoje nevýhody, ku ktorým patrí napríklad skutočnosť, že nedokáže definovať znakovú sériu súboru, ktorý prenášaš.
Vo všeobecnosti sa dá teda povedať, že JSON je ideálny skôr na prenášanie jednoduchších informácií, ako napríklad tabuľky s číselnými údajmi. Na prenášanie väčších dát je ideálne použiť alternatívu, napríklad XML.
Ktorý programovací jazyk sa oplatí naučiť?
Práca programátora si vyžaduje znalosť minimálne jedného jazyka. Platí však, že čím viac ich vieš, tým lepšie sa dokážeš uplatniť. Učenie sa nového jazyka je skvelé, no nezabúdaj, že vždy by si sa mal zamerať len na jeden, ktorý sa naučíš poriadne a s ktorým budeš vedieť pracovať na profesionálnej úrovni. Teraz však už vieš, aký je rozdiel medzi Java versus JavaScript.
Ak teda premýšľaš, či začať s jazykom Java, alebo sa naučiť JavaScript základy, vzhľadom na vyššie uvedené spravíš dobre, keď si zvolíš prvú možnosť.
Java je univerzálnejšia a dokážeš s ňou urobiť oveľa viac ako s JavaScriptom. Java základy sú nevyhnutné pre každého, kto sa chce naučiť a porozumieť tomuto robustnému programovaciemu jazyku. Okrem toho ide o jazyk, ktorý vyžadujú mnohí zamestnávatelia či klienti.
Programuj ako profesionál
Zamestnanie programátor láka mnohých. Ak si myslíš, že by mohlo byť vhodné aj pre teba, nauč sa jeden z obľúbených programátorských jazykov, prípadne rozšír svoje vedomosti a získaj skvelé uplatnenie na trhu práce.
- Žiadosť o prijatie do zamestnania a sprievodný list: Ako ich napísať?
- Ako napísať jednoduchý motivačný list do zamestnania + VZOR
- Šikana na pracovisku: bossing, mobbing. Ako proti nim bojovať?
- Otázky na pohovore pre budúceho zamestnanca aj zamestnávateľa s odpoveďami
- Generácie X, Y, Z a Baby boomers na pracovisku: Ako s nimi pracovať?
- Schopnosti a zručnosti v životopise, ktoré ťa odlišujú od ostatných uchádzačov
