Generatívna umelá inteligencia (GAI): Čo dokáže a ako funguje?

Autor: Bohdana Ondrašková

AI umelá inteligencia

Generatívna umelá inteligencia (GAI) predstavuje revolúciu v spôsobe, akým technológie vytvárajú obsah. Na rozdiel od klasickej umelej inteligencie, ktorá len analyzuje dáta, dokáže generatívna AI tvoriť – texty, obrázky, video, hudbu či programátorský kód. Ak ťa zaujíma, čo je generatívna AI, ako funguje a kde ju využiješ v praxi, tento detailný sprievodca ti poskytne komplexné odpovede.

Čo je generatívna umelá inteligencia a čím je výnimočná?

Generatívna AI ide výrazne ďalej a umožňuje vytvárať obsah na úplne inej úrovni, čo pred pár rokmi bolo science fiction. Keď sa povie umelá inteligencia, väčšina ľudí si predstaví systémy, ktoré dokážu rozpoznávať tvár na fotografii alebo rozhodnúť, či je e-mail spam. To je však len jedna stránka mince.

Odlišnosť generatívnej AI od klasickej AI

Rozdiel medzi tradičnou umelou inteligenciou a generatívnou AI je zásadný. Tradičná (diskriminatívna) AI sa špecializuje na rozpoznávanie vzorov a triedenie informácií. Napríklad rozhoduje, či je e-mail spam alebo legitímna správa, či schváliť úverovú žiadosť alebo identifikuje objekty na fotografii. Jej úlohou je analyzovať a kategorizovať už existujúce dáta.

Generatívna umelá inteligencia funguje na úplne inom princípe. Učí sa zo vzorov v obrovských množstvách dát a následne vytvára nový, originálny obsah, ktorý sa na pôvodné dáta podobá, no nie je ich kópiou. V praxi to znamená, že dokáže vytvoriť text, ktorý znie prirodzene a je kontextovo presný, obrázky autentické pre zadané parametre alebo programátorský kód inteligentne generovaný a kompilovaný podľa špecifikácií.

Predstav si to ako rozdiel medzi kritikom umenia, ktorý dokáže rozoznať štýl maliarky, a samotnou maliarkou, ktorá dokáže v tom štýle vytvoriť nové dielo. Prvý analyzuje, druhý tvorí.

Ako sa GAI učí a tvorí nový obsah

Pod kapotou moderných systémov generatívnej AI sa skrýva fascinujúca technológia. Základ tvoria neurónové siete, konkrétne architektúra Transformer, ktorá využíva mechanizmus self-attention (sebavnímanie). Táto architektúra, ktorá sa pôvodne preslávila v oblasti strojového prekladu, dnes poháňa väčšinu najlepších veľkých jazykových modelov známych pod skratkou LLM (Large Language Models).

Princíp fungovania je elegantný vo svojej jednoduchosti, hoci technicky mimoriadne náročný. Model sa učí predpovedať ďalší token – kúsok textu alebo znaku – na základe kontextu predchádzajúcich tokenov. K existujúcemu slovu pripojí to, ktoré by s najväčšou pravdepodobnosťou malo nasledovať. Tento proces sa opakuje znova a znova, čím vzniká koherentný text. Podobné princípy platia aj pre generovanie obrazu, zvuku a videa, kde model postupne vykresľuje pixely alebo zvukové vzorky na základe naučených vzorov.

Čo robí túto technológiu takou výnimočnou, je schopnosť porozumieť kontextu. Transformer so self-attention dokáže efektívne absorbovať rôzne časti kontextu a udržať súvislosti aj pri dlhých textoch. To je kľúč k prirodzenému jazyku a koherentným odpovediam, ktoré sa nedajú odlíšiť od tých ľudských.

Zásadný posun: Od analýzy dát k tvorbe obsahu

Výhody generatívnej AI spočívajú v jej schopnosti tvorby obsahu, ktorý predtým vyžadoval výlučne ľudskú kreativitu a zručnosti. Od napísania e-mailu cez vytvorenie komplexného programátorského kódu až po produkciu HD videa so zvukom – všetko je dnes s pomocou AI možné.

Najnovšie multimodálne modely ako GPT 5.1 od OpenAI alebo Gemini 3 od Google idú ešte ďalej. Zvládajú súčasne pracovať s textom, obrazom, zvukom aj rečou v reálnom čase. To otvára dvere úplne novým spôsobom interakcie s technológiou. Môžeš napríklad ukázať AI fotku zo svojej dovolenky a poprosíš ju, aby o nej napísala blog post, pričom súčasne počúva tvoj slovný komentár a dopĺňa ho o relevantné informácie z internetu.

Praktické využitie zahŕňa:

• Interaktívnych hlasových asistentov, ktorí rozumejú kontextu a vedú prirodzený dialóg
• Sofistikovanú tvorbu obsahu pre marketing a media
• Automatizáciu komplexných pracovných procesov
• Personalizovaných AI copilotov priamo integrovaných do firemných systémov

Tento technologický skok mení nielen spôsob, akým pracujeme, ale aj to, ako rozvíjame svoje kariérne zručnosti v digitálnej ére.

Základné princípy a typy generatívnych modelov

Generatívna AI nie je jeden monolitický systém, ale rozmanité portfólio špecializovaných technológií. Každá z nich je optimalizovaná na konkrétny typ tvorby obsahu, no všetky zdieľajú spoločný základ v strojovom učení a neurónových sieťach.

Veľké jazykové modely (LLM – Large Language Models)

Veľké jazykové modely LLM sú technologickým fenoménom, ktorý v posledných rokoch zásadne zmenil spôsob našej komunikácie s výpočtovou technikou. Tieto modely sú trénované na masívnych korpusoch textu – knihách, článkoch, webových stránkach, konverzáciách – s jediným cieľom: naučiť sa predpovedať ďalší token v sekvencii.

Ako prebieha tréning a dolaďovanie

Tréning LLM je dvojfázový proces. V prvej fáze, nazývanej predtrénovanie, model absorbuje obrovské množstvá textu a učí sa základné vzory jazyka, faktické znalosti a schopnosť uvažovať. V druhej fáze nasleduje dolaďovanie pomocou ľudskej spätnej väzby – technika známa ako RLHF (Reinforcement Learning from Human Feedback). Ľudskí anotátori hodnotia rôzne odpovede modelu a ten sa postupne učí generovať výstupy, ktoré sú užitočnejšie, bezpečnejšie a fakticky presnejšie.

Moderné LLM sa často dopĺňajú o RAG (Retrieval-Augmented Generation) – systém, ktorý pred generovaním odpovede vyhľadá relevantné fakty z aktuálnych zdrojov a cituje ich. Tým sa výrazne redukujú takzvané „AI halucinácie“ – situácie, keď model s presvedčivým tónom prezentuje vymyslené informácie.

Najpopulárnejšie produkty a platformy generatívnej AI

Na trhu existuje niekoľko dominantných hráčov:

• ChatGPT (OpenAI) – najpoužívanejší AI chatbot na svete, známy svojou všestrannosťou,
• Gemini (Google) – multimodálny model s integráciou do ekosystému Google služieb,
• Copilot (Microsoft) – AI priamo v Office 365, pomáha s dokumentmi a analýzou dát,
• Claude (Anthropic) – špecializovaný na dlhšie kontexty a komplexné úlohy.

Odporúčame ti:

Technické pozadie týchto systémov môžeš detailnejšie preskúmať na platforme Hugging Face, ktorá hostí tisíce open-source modelov a poskytuje vzdelávacie kurzy pre každého, kto chce pochopiť, ako LLM skutočne fungujú.

Generovanie obrázkov a videa

Pri generovaní obrázkov využíva AI text-to-image modely (DALL·E 3, Imagen), ktoré kreujú realistické vizuály podľa promptu a zvládajú aj úpravy (in-/out-painting).

Pri generovaní videí používa modely ako Veo 3 (Google DeepMind) či Sora (OpenAI) transformujúce text na krátke klipy so scénou, pohybom kamery a dnes už aj syntetickým zvukom a dialógom.

V Google ekosystéme je Veo 3 napojené do nástrojov (Flow, VideoFX; YouTube Shorts), pričom výstupy označuje prostredníctvom SynthID (viditeľná alebo skrytá vodotlač alebo skrytý digitálny podpis, ktorý zostáva v súbore).

Príklady:

• Z textu video: Zadáš opis („pohľad kamery letiacej ponad mesto pri západe slnka“) a model ho preloží do vizuálnej scény.
• Scéna & pohyb: Model neurónovo simuluje nielen objekty, ale aj kamerové pohyby (zoom, panoráma, plynulé prechody). Výsledok je „filmovejší“.
• Syntetický zvuk a dialóg: Novšie verzie k obrazu rovno pridajú zvukovú stopu – napríklad ruch ulice, šumenie mora či dokonca hlas rozprávača či postavy, generovaný AI.

Generovanie zvuku a hudby

Zvuk a hudba sú ďalšími oblasťami, kde generatívna AI prináša fascinujúce možnosti. Hudobné a zvukové modely dokážu vytvárať komplexné skladby, spev aj zvukové efekty len na základe textového promptu alebo melodickej nápovedy.

• Google Lyria je príkladom systému, ktorý na základe textového promptu – napríklad „veselá popová pieseň s akustickou gitarou a ženským vokálom“ – vygeneruje nielen melódiu, ale aj kompletný spev s textom.
• Komerčné služby ako Suno alebo Udio umožňujú ísť ešte ďalej: môžeš napísať vlastný text piesne alebo nahrať krátky hudobný motív a model ho rozvinie do celej skladby s inštrumentáciou, harmóniou a aranžmánom.

Aj tu Google dbá na transparentnosť a aplikuje technológiu SynthID, ktorá zabezpečuje, že AI-generovaná hudba je rozpoznateľná a odlíšiteľná od tvorby ľudských hudobníkov. To je dôležité nielen pre autorské práva, ale aj pre zachovanie autenticity a hodnoty ľudskej kreativity.

Ako sa generatívna AI využíva v praxi?

Teória je fascinujúca, no skutočná hodnota generatívnej AI sa ukazuje až v praktických aplikáciách. Pozrime sa na konkrétne spôsoby, ako táto technológia už dnes mení spôsob práce v rôznych odvetviach.

Odporúčame ti:

Zadaj AI niečo, čo bežne robíš – nech napíše e-mail, vytvorí manuál alebo obrázok na konkrétnu tému. Možno ťa prekvapí, koľko času ti dokáže ušetriť.

Vytváranie textového obsahu (copywriting, články, kód)

Textový obsah je možno najrozšírenejším využitím generatívnej AI, a to od jednoduchých e-mailov až po komplexné technické dokumenty.

Copy a content marketing

V oblasti marketingu a tvorby obsahu sa generatívna AI stáva nenahraditeľným pomocníkom pri tvorbe:

• štruktúrovaných návrhov textov pre sociálne médiá,
• pútavých titulkov a nadpisov pre články a kampane,
• kvalitných prekladiv do rôznych jazykov,
• zhrnutí dlhých dokumentov a reportov,
• e-mailových kampaní a marketingových materiálov atď.

Marketéri tak šetria desiatky hodín týždenne a môžu sa viac sústrediť na stratégiu a kreativitu. Typický workflow vyzerá takto: Zadáš AI základné informácie o produkte a cieľovej skupine, ona vytvorí niekoľko variantov textov, ty vyberieš najlepší a doladíš ho podľa identity značky. Výsledok je často lepší, než keby si celý text písal od nuly, pretože AI prináša perspektívy a formulácie, ktoré by ti možno nenapadli.

Programovanie a vývoj softvéru

V oblasti vývoja softvéru znamená príchod nástrojov ako GitHub Copilot skutočnú revolúciu. Tento AI asistent funguje priamo v programátorskom prostredí (IDE) a navrhuje celé bloky kódu na základe komentárov alebo rozpísaných funkcií.

Dôležité však je, že AI programátora nenahrádza, ale funguje ako inteligentný pár navyše. Stále je potrebné zachovať transparentné code-review, písať testy a dodržiavať bezpečnostné zásady. Práca v IT sa tak posúva od čistého písania kódu k architektúre systémov a riešeniu komplexných problémov, kde ľudská kreativita zostáva nenahraditeľná.

Tvorba grafiky a dizajnu

Grafickí dizajnéri a ilustrátori našli v generatívnej AI mocného partnera, ktorý rozširuje ich tvorivé možnosti namiesto toho, aby ich ohrozoval.

Moderný workflow dizajnéra kombinuje silu AI s ľudskou kreativitou a technickým know-how. Dizajnér začína detailným textovým promptom, v ktorom špecifikuje štýl, kompozíciu, farebnú paletu a náladu. AI vygeneruje niekoľko variantov, dizajnér vyberie najlepší a pokračuje v klasickom grafickom editore, kde pridáva finálne úpravy, typografiu a vylaďuje detaily.

Imagen 3 a DALL·E 3 sa už integrujú do kancelárskych a kolaboračných nástrojov ako Google Slides alebo ChatGPT rozhranie, čo výrazne zrýchľuje tvorbu prezentácií, marketingových materiálov či konceptov pre klientov. To, čo predtým trvalo hodiny, je teraz otázkou minút, no finálna kvalita stále závisí od ľudského oka a estetického cítenia.

Zlepšovanie zákazníckej podpory pomocou chatbotov s RAG

Oblasť zákazníckej podpory zažíva možno najvýraznejšiu transformáciu, pretože tu generatívna AI rieši reálne problémy biznisu – dostupnosť, rýchlosť a konzistentnosť odpovedí.

Ako fungujú moderné AI chatboty vo firmách

Na rozdiel od univerzálnych chatbotov ako ChatGPT sú moderné firemné riešenia napojené na vlastnú databázu firmy – produktové manuály, helpdesk články, interné dokumenty, záznamy z ticketov. To im umožňuje poskytovať presné a kontextovo relevantné odpovede špecifické pre danú firmu.

V praxi to znamená, že chatbot dokáže:

• Odpovedať zákazníkovi presne podľa firemných procesov (postup reklamácie, špecifikácie produktov)
• Sumarizovať dlhé konverzácie s klientom do jedného prehľadu pre operátora
• Rozpoznať, kedy je problém príliš zložitý, a automaticky ho eskalovať na živého človeka

Inovácie vo vede a výskume

Možno najmenej viditeľné, no mimoriadne významné využitie generatívnej AI sa odohráva v laboratóriách a výskumných centrách po celom svete.

Generatívna AI pomáha vedcom pri:

• dizajne nových molekúl a proteínových štruktúr, čo urýchľuje vývoj liekov,
• vedeckej automatizácii, v rámci ktorej robotické systémy vykonávajú experimenty autonomne,
• analýze obrovských datasetov a odhaľovaní vzorov,
• vytváraní komplexných simulácií fyzikálnych, chemických či biologických procesov.

Prelomovým príkladom je AlphaFold 3 od Google DeepMind, ktorý revolučne posunul našu schopnosť predpovedať trojrozmerné štruktúry proteínov a ich interakcie s DNA, RNA a ligandmi. To má priamy dopad na výskum liekov, kde pochopenie proteínových štruktúr je kľúčom k návrhu nových terapií. Čo predtým trvalo roky experimentálnej práce, dokáže AlphaFold predpovedať s vysokou presnosťou za minúty.

Základná „mechanika“ generatívnej AI

Ak ťa zaujíma, čo sa skutočne deje „pod kapotou“ generatívnej AI, pozri si základné koncepty, ktoré túto technológiu poháňajú.

Tokeny a kontext – základné stavebné kamene

Keď zadáš generatívnej AI otázku alebo príkaz, ona nevidí slová tak, ako ty. Namiesto toho rozdelí tvoj vstup na tokeny – malé kúsky textu, ktoré môžu byť celé slová, časti slov alebo dokonca len znaky. Pre anglický jazyk je jeden token približne tri štyri písmená, pre slovenčinu trochu viac.

Model následne na základe všetkých predchádzajúcich tokenov v kontexte predpovedá, ktorý token by mal nasledovať. Tak skladá odpoveď vetu za vetou, odsek za odsekom. Generatívne modely umelej inteligencie dokážu udržať kontext dlhý aj 200 000 tokenov, čo zodpovedá približne 500 stranám textu – preto dokážu pracovať s celými knihami alebo dlhými konverzáciami bez straty súvislosti.

Dolaďovanie pomocou RLHF

Surový model po predtrénovaní nevie, čo je užitočná alebo bezpečná odpoveď. Tu prichádza na rad RLHF (Reinforcement Learning from Human Feedback). Ľudskí anotátori – špecialisti na hodnotenie AI výstupov – porovnávajú rôzne odpovede modelu na tú istú otázku a označia, ktoré sú lepšie.

Model sa postupne učí preferovať odpovede, ktoré sú bezpečnejšie, fakticky presnejšie a užitočnejšie pre používateľa. To je dôvod, prečo ChatGPT odmietne vytvoriť škodlivý obsah, hoci technicky by na to mal kapacity – naučil sa, že takéto požiadavky nemá plniť.

RAG – pripojenie k reálnemu svetu

Aj ten najlepší model má obmedzenia – nepozná udalosti po svojom poslednom tréningu a má len ohraničené faktické znalosti. RAG (Retrieval-Augmented Generation) túto medzeru preklenuje elegantným spôsobom.

Pred tým, ako model vygeneruje odpoveď, systém vyhľadá relevantné informácie v indexe alebo externých zdrojoch – databázach firmy, aktuálnych webových stránkach, dokumentoch. Tieto informácie potom AI zahrnie do odpovede a cituje ich zdroj. Výsledkom sú odpovede, ktoré sú nielen presvedčivé, ale aj fakticky správne a overiteľné. Takto sa výrazne redukujú halucinácie a zvyšuje sa dôvera v AI systémy.

Multimodalita – viac než len text

Najnovšia generácia modelov nepracuje len s textom. Multimodálne modely dokážu súčasne čítať text, vidieť obrázky, počúvať zvuk a reagovať v ktorejkoľvek z týchto foriem v reálnom čase.

Prakticky to znamená, že môžeš s AI zdieľať screenshot, hovoriť s ňou nahlas a ona ti odpovie nielen textom, ale aj hlasovo, pričom súčasně analyzuje obrázok a referuje o ňom. Toto je budúcnosť interakcie s počítačmi – prirodzená, multimodálna komunikácia pripomínajúca rozhovor s človekom.

Riziká, etika a budúcnosť generatívnej umelej inteligencie

Generatívna AI prináša nielen príležitosti, ale aj výzvy, ktoré musíme ako spoločnosť riešiť zodpovedne a premyslene.

Potenciálne riziká a výzvy

Medzi najväčšie riziká patrí pravdivosť obsahu, pretože AI dokáže vytvoriť presvedčivý článok, realistickú fotku či dokonca video hovoriaceho politika.

Dezinformácie a otázka dôvery v obsah

Nové technológie si vyžadujú provenienčné štandardy – systémy, ktoré dokumentujú pôvod digitálneho obsahu podobne, ako výživové hodnoty dokumentujú zloženie potravín.

Iniciatíva Content Credentials (C2PA/CAI) vytvára otvorený štandard, ktorý umožňuje ku každému digitálnemu súboru pripojiť metadáta o tom, kto ho vytvoril, kedy, čím a aké úpravy prešiel. Tieto informácie sú chránené kryptografickým podpisom a časovou pečiatkou, takže ich nie je možné nenápadne zmeniť. Predstav si to ako digitálny pas pre každý obrázok, video či audio súbor.

Autorské práva a fair use

Právne spory okolo autorských práv sú zatiaľ najkontroverznejšou oblasťou generatívnej AI. Umelci a autori argumentujú, že AI systémy sa „trénujú“ na ich dielach bez súhlasu a kompenzácie, čo považujú za porušenie autorských práv.

Aktuálne prebiehajú súdne spory – napríklad platforma Getty Images žaluje tvorcov Stable Diffusion, americkí spisovatelia zase OpenAI za použitie ich kníh v tréningovacích dátach. Platformy reagujú zavádzaním watermarkingu ako Google SynthID a vytvárajú pravidlá pre použitie značiek a celebrity identít.

Táto debata je ďaleko od uzavretia a bude formovať budúcnosť toho, ako sa generatívna AI môže a nemôže používať.

Limitácie detektorov AI textu

Mnoho ľudí dúfa, že existuje spoľahlivý spôsob, ako automaticky rozpoznať, či bol text napísaný AI. Realita je bohužiaľ iná – samostatné detektory AI textu majú nízku spoľahlivosť. Dokonca aj OpenAI svoj vlastný detektor zrušilo, pretože jeho presnosť bola pod 60 %, čo je len o málo lepšie než hádzanie mincou.

Lepšou cestou je kombinácia opatrení: implementácia proveniencie s digitálnymi podpismi, transparentnosť o použití AI v tvorivom procese, procesné opatrenia vo firmách a médiách ako manuálny fact-checking a editácia, audit a uchovávanie promptov a konverzácií s AI. Ide skôr o organizačný a etický problém než o technický.

Etika a zodpovedný vývoj AI

Etické otázky okolo AI sú komplexné a dotýkajú sa rôznych oblastí spoločnosti – od legislatívy cez pracovný trh až po environmentálne dopady.

Regulácia v EÚ – AI Act

Európska únia prijala prvý komplexný regulačný rámec pre umelú inteligenciu známy ako AI Act. Tento zákon funguje na princípe risk-based prístupu, teda prísnejšie pravidlá pre rizikovejšie aplikácie AI.

Kľúčové dátumy implementácie:

• Od 2. februára 2025: Zákaz aplikácií AI s „neprijateľným rizikom“ a povinná AI literacy (digitálna gramotnosť)
• Od 2. augusta 2025: Povinnosti pre general-purpose AI modely (GPAI) – transparentnosť, dokumentácia
• V rokoch 2026 – 2027: Postupné zavádzanie zvyšných požiadaviek

Pre firmy to znamená, že už teraz je potrebné začať s inventúrou AI systémov, analýzou rizík a prípravou dokumentácie.

Dopad na pracovný trh a rekvalifikácia

Možno najčastejšia otázka znie: „Vezme mi AI prácu?“ Odpoveď nie je čiernobiela. Medzinárodný menový fond (IMF) vo svojich odhadoch tvrdí, že AI ovplyvní približne 40 % pracovných miest, pričom najväčší dopad pocítia kognitívne profesie – administratívne, finančné, právne, marketingové či IT pozície.

To však neznamená, že 40 % ľudí príde o prácu. Skôr to znamená, že sa zmení spôsob práce v týchto profesiách. Časť úloh sa zautomatizuje, čo uvoľní čas na komplexnejšie a kreatívnejšie aktivity. Vzniknú nové typy pracovných pozícií – AI trainers, prompt engineers, AI ethics officers. Produktivita v mnohých povolaniach výrazne vzrastie vďaka AI ako copilotovi.

Kľúčom k úspechu bude kontinuálne vzdelávanie a rozvoj digitálnych zručností. Organizácie aj jednotlivci musia investovať do rekvalifikácie a osvojenia si práce s AI nástrojmi. Ten, kto sa naučí efektívne spolupracovať s AI, bude mať výraznú konkurenčnú výhodu oproti tým, čo túto technológiu ignorujú.

Environmentálne dopady – energia a voda

Často prehliadaná, no o nič menej dôležitá je otázka environmentálnych dopadov AI. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) predpokladá, že spotreba elektriny dátových centier sa do roku 2030 viac než zdvojnásobí, pričom AI je hlavným motorom tohto rastu.

Tréning veľkých modelov aj ich každodenné používanie spotrebúvajú obrovské množstvá energie. Jeden dotaz do ChatGPT spotrebuje približne desaťnásobne viac energie než bežné vyhľadávanie na Google. Dátové centrá zároveň vyžadujú masívne chladenie, čo znamená vysokú spotrebu vody v oblastiach, kde môže byť pitná voda limitovaným zdrojom.

Technologické firmy reagujú investíciami do obnoviteľných zdrojov energie a efektívnejších chladiacich systémov. Aj používatelia však môžu prispieť – premysleným používaním AI nástrojov len tam, kde skutočne prinášajú hodnotu, namiesto zbytočného experimentovania.

Aké sú najnovšie trendy a kam smeruje vývoj?

Technológia generatívnej AI sa vyvíja závratnou rýchlosťou a to, čo je dnes štandardom, môže byť za rok zastaralé. Najvýraznejšie trendy zahŕňajú:

• multimodálne asistenty v reálnom čase – modely ako GPT-5 či Gemini 2.5 zvládajú súčasne text, obraz, zvuk a video,
• agentické systémy (AI agents) – AI vykonáva komplexné série krokov, od vyhľadávania až po rezerváciu stretnutí,
• generovanie videa so zvukom – integrácia do mainstreamových platforiem ako YouTube Shorts,
• pôvod a označovanie obsahu – technológie ako SynthID a C2PA sa stávajú novým webovým štandardom.

Ako funguje generatívna AI – stručná „technická“ mapa

Pre tých, ktorí chcú pochopiť technické základy hlbšie, tu je zjednodušená, no presná mapa toho, ako GAI skutočne funguje v celom svojom životnom cykle.

Fáza trénovania

Je najnáročnejšia časť celého procesu. Model sa učí predikciu ďalšieho tokenu na obrovských datasetoch obsahujúcich miliardy až trilióny slov. Tréning prebieha na tisíckach špecializovaných GPU čipov a trvá týždne až mesiace. Pri tom sa model učí nielen jazykové vzory, ale aj faktické znalosti, logické uvažovanie a kontextové porozumenie.

Post-trénovacia fáza

Zahŕňa dolaďovanie pomocou RLHF, kde ľudskí anotátori hodnotia kvalitu odpovedí a model sa učí preferovať bezpečnejšie a užitočnejšie výstupy. Implementujú sa bezpečnostné filtrovacie vrstvy – systémy moderácie, ktoré odmietajú nevhodné požiadavky.

Inferencia

Ide o samotné generovanie odpovedí, využíva rôzne sampling stratégie. Nastavenie parametrov ako temperature (náhodnosť výstupu) alebo top-p ovplyvňuje, či bude výstup kreatívnejší alebo konzistentnejší. Integrácia „tool use“ znamená, že model dokáže volať externé funkcie či API – napríklad kalkulačku pre výpočty alebo databázu pre aktuálne dáta.

Multimodálne rozšírenia

Pridávajú schopnosť rozpoznávať a generovať obraz, audio a video. Prakticky všetky najvýkonnejšie modely dnes – GPT-5, Gemini 2.5, Imagen, Veo – už fungujú multimodálne, čo otvára úplne nové spôsoby interakcie.

Výhody generatívnej AI pre firmy (prakticky)

Pre organizácie predstavuje generatívna AI obrovskú príležitosť na zvýšenie efektivity, zlepšenie zákazníckej skúsenosti a inováciu produktov. Pozrime sa na konkrétne oblasti, kde AI prináša merateľnú hodnotu.

Produktivita a kvalita práce

V oblasti produktivity vidíme možno najrýchlejšiu návratnosť investícií. Generatívna AI dokáže pripraviť návrhy dokumentov, prezentácií či reportov, ktoré ušetria hodiny práce. Automaticky sumarizuje dlhé stretnutia či záznamy z hovorov, takže účastníci sa môžu sústrediť na diskusiu namiesto poznámok. Vytvára šablóny kódu a pomáha pri debugovaní, čo značne urýchľuje vývoj softvéru.

V štúdiách GitHub sa ukazuje, že vývojári dokážu s Copilotom dokončiť typizované úlohy v experimentálnych podmienkach až o 55 % rýchlejšie. To neznamená, že programátori pracujú o polovicu menej – namiesto toho stihnú viac projektov alebo sa môžu sústrediť na architektonické a strategické rozhodnutia, ktoré vyžadujú ľudský úsudok.

Lepšia zákaznícka skúsenosť

Zákaznícka podpora tradične trpí nedostatočnou dostupnosťou, nekonzistentnými odpoveďami a dlhými čakacími dobami. Generatívna umelá inteligencia pomáha tieto problémy riešiť elegantne:

• 24/7 dostupnosť kvalitných odpovedí nad vlastnou dokumentáciou pomocou RAG technológie,
• bezpečné odovzdanie problému ľudskému operátorovi pri komplexných prípadoch,
• jednotný hlas značky vo všetkých komunikačných kanáloch.

Výsledkom je nielen nižší náklad na jeden kontakt, ale aj vyššia spokojnosť zákazníkov, ktorí okamžite dostávajú relevantné odpovede bez zbytočného čakania.

Inovácia produktov a služieb

Generatívna AI otvára úplne nové možnosti vo vývoji produktu:

• personalizované marketingové kampane v masovom meradle,
• generované vizuály a video obsah na mieru bez veľkého produkčného tímu,
• interaktívne konfigurátory produktov,
• AI-powered analytické nástroje transformujúce surové dáta na cenné biznis poznatky.

Tieto inovácie nielenže zlepšujú existujúce produkty, ale umožňujú vytvárať úplne nové kategórie služieb, ktoré predtým neboli ekonomicky realizovateľné.

Súlad s AI Act-om

S príchodom EU AI Act sa zodpovedné riadenie AI systémov stáva nielen etickou povinnosťou, ale aj právnou požiadavkou:

• inventúra všetkých AI systémov v organizácii a klasifikácia podľa úrovne rizika,
• analýza rizík a príprava dokumentácie o fungovaní systémov,
• implementácia označovania AI-generovaného obsahu,
• zabezpečenie AI gramotnosti zamestnancov.

Firmy, ktoré začnú s prípravou už teraz, budú mať výraznú výhodu oproti tým, ktoré budú riešiť compliance až pod tlakom blížiacich sa deadlineov.

Pohľad do budúcnosti

Budúcnosť generatívnej AI závisí od toho, ako dokážeme vybalancovať inováciu s etikou, automatizáciu s ľudským dohľadom a efektivitu s udržateľnosťou. Rozvoj digitálnych zručností a hlboké pochopenie týchto technológií bude kľúčové pre úspech v budúcom pracovnom trhu. Tí, ktorí sa naučia efektívne spolupracovať s AI, budú mať výraznú konkurenčnú výhodu.

Nástroje zodpovedného prístupu

Hlavné nástroje zodpovedného prístupu k generatívnej AI zahŕňajú používanie multimodálnych modelov ako ChatGPT, Gemini či Copilot, implementáciu RAG technológie, adopciu provenienčných štandardov ako C2PA a SynthID, a dodržiavanie vznikajúcich regulácií vrátane EU AI Act.

Ako začať bezpečne a rozumne (mini-checklist)

Implementácia generatívnej AI vo firme nie je len o technológii, ale o strategickom prístupe, ktorý kombinuje business ciele, technické riešenia a riadenie rizík.

Krok #1: Definícia use-case a hodnoty

Začni identifikáciou konkrétneho problému alebo príležitosti. Formuluj hodnotovú hypotézu – čo presne chceš šetriť (čas, náklady) alebo zvyšovať (kvalita, rýchlosť, spokojnosť zákazníkov) a ako to budeš merať. Definuj ROI metriky a očakávania ešte pred začatím implementácie.

Krok #2: Príprava dát a RAG infraštruktúry

Identifikuj zdroje pravdy pre svoju doménu – dokumenty, databázy, expertízy. Vybuduj systém citácií, aby AI odpovede boli overiteľné a transparentné. Implementuj kontrolu verzií dokumentov, aby bola vždy jasné, z akých dát AI čerpá. Dbaj na bezpečnosť a prístupové práva k citlivým informáciám.

Krok #3: Výber modelu a nástrojov

Pre textové úlohy zvaž ChatGPT, Gemini alebo Microsoft Copilot podľa toho, do akého ekosystému si už investoval. Pre obrazové aplikácie vyskúšaj DALL·E alebo Imagen. Pre video experimentuj s Veo, no maj na pamäti, že táto oblasť je stále vo vývoji.

Krok #4: Bezpečnosť a etické používanie

Implementuj moderáciu obsahu a filtrovacie mechanizmy. Vytvor audit trail – záznamy všetkých interakcií pre prípadné kontroly. Zvážit použitie Content Credentials alebo SynthID pre označovanie AI obsahu. Nastav logging a monitoring pre detekciu anomálií.

Krok #5: Právny rámec a compliance

Oboznám sa s AI Act a jeho požiadavkami pre tvoj typ nasadenia. Definuj jasné procesy a zodpovednosti. Zabezpeč školenia zamestnancov nielen o technológii, ale aj o etických aspektoch a limitáciách AI.

Krok #6: Meranie výsledkov a iterácia

Definuj KPI a OKR špecifické pre tvoj use-case. Implementuj A/B testovanie tam, kde je to možné. Zachovaj ľudskú supervíziu a pravidelnú spätnú väzbu od používateľov. Buď pripravený iterovať a prispôsobovať sa na základe reálnych výsledkov.

Pamätaj, že implementácia AI je journey, nie destination. Začni malým pilotným projektom, nauč sa z neho a škáluj postupne.

Zdieľaj článok

Generatívna umelá inteligencia (GAI): Čo dokáže a ako funguje?

Bohdana Ondrašková

V msg life Slovakia sa venujem copywritingu dovnútra i navonok. Zabezpečujem, aby sa naši kolegovia a kolegyne vedeli ľahko zorientovať v benefitoch, kľúčových témach spoločnosti, možnostiach osobnostného a profesionálneho rozvoja a firemnej kultúre. Zároveň pomáham uchádzačom o prácu lepšie porozumieť náborovému procesu a príležitostiam na spoluprácu.