AI trendy 2026: 5 zmien, ktoré formujú svet IT

Autor: Jozef Wagner

AI umelá inteligencia

AI trendy 2026 ukazujú zásadný zlom. Diskusia o umelej inteligencii sa definitívne presúva z roviny fascinácie a experimentovania do roviny tvrdej ekonomickej reality a strategickej nevyhnutnosti. Ak bol rok 2025 obdobím hľadania ciest k prvej masovejšej integrácii AI agentov do firemných procesov, rok 2026 sa bude javiť ako bod zlomu pre AI trendy a celý technologický sektor. Práve v tomto období sa začne definitívne ukazovať, kto dokáže túto technológiu nielen vyvíjať, ale aj dlhodobo, efektívne a udržateľne prevádzkovať.

Kľúčové AI trendy roku 2026 sa točia okolo oveľa pragmatickejších otázok – ako zvládnuť exponenciálne rastúce náklady na výpočtovú infraštruktúru, ako optimalizovať spotrebu energie a ako nájsť rovnováhu medzi bezprecedentným rastom produktivity a životaschopnými modelmi monetizácie. Podobne ako elektrina alebo Internet v minulých dekádach, aj umelá inteligencia sa v roku 2026 pravdepodobne stane neviditeľnou, no všadeprítomnou vrstvou digitálnej infraštruktúry.

Prinášame ti päť kľúčových AI trendov v roku 2026, ktoré budú formovať technológiu, biznis aj každodenný život. Pozrieme sa na to, prečo sa bude čoraz viac hovoriť o konci éry bezplatnej AI, ako sa vyostrí boj o hardvérové zdroje a prečo sa snaha o dosiahnutie všeobecnej umelej inteligencie (AGI) pre technologických gigantov zmení na strategickú otázku dlhodobého prežitia. V msg life nemáme krištáľovú guľu, no kombinácia trhových signálov, investičných tokov a technologických trendov nám umožňuje načrtnúť pomerne jasné kontúry toho, ako by mohol vyzerať rok 2026 na poli AI.

Predtým, ako sa ponoríme do konkrétnych trendov, si však urobíme krátky spätný pohľad za uplynulým rokom a pozrieme sa na to, aké základy pre tento dynamický vývoj položil rok 2025.

Digitalizácia16 min.

18. 11. 2025

Ako funguje umelá inteligencia: Využitie a kľúčové oblasti AI

Prečítaj si náš článok o umelej inteligencii, v ktorom sa dozvieš, čo to je, aké má benefity a aké riziká sú s ňou spojené.

Retrospektíva: Čo nás naučil rok 2025?

Ak by sme mali rok 2025 charakterizovať jedným slovom, pravdepodobne by to bolo precitnutie. Po rokoch fascinácie generovaním textov, obrázkov a videa sa pozornosť odbornej verejnosti aj firiem začala presúvať k otázke skutočnej praktickej hodnoty umelej inteligencie. Ukázalo sa, že rozhodujúcim faktorom nie je kreativita samotná, ale schopnosť modelov uvažovať, plánovať a autonómne konať v reálnych systémoch.

Rok 2025 zároveň definitívne uzavrel éru jednoduchých, prevažne reaktívnych chatbotov. Nástup pokročilých modelov so zameraním na reasoning, ako napríklad OpenAI o3 či Gemini 2.5 Pro, signalizoval posun od čistej predikcie ďalšieho tokenu k systémom, ktoré pred generovaním odpovede vykonávajú viac-krokové uvažovanie.

V benchmarkoch zameraných na matematiku, logiku či programovanie sa tieto modely začali približovať, a v niektorých prípadoch dokonca vyrovnávať, výkonom špecialistov na úrovni doktorandského štúdia. Softvérové inžinierstvo sa tak postupne transformovalo z manuálneho písania kódu na disciplínu dohľadu, validácie a strategického riadenia práce AI systémov.

Kľúčové míľniky roka 2025

Štyri momenty z roku 2025 zásadne posunuli to, ako firmy aj jednotlivci uvažujú o umelej inteligencii.

Vzostup AI agentov

Jedným z najvýraznejších AI trendov bol prechod od izolovaných modelov k autonómnym AI agentom schopným vykonávať komplexné úlohy v čase. Prieskumy a prípadové štúdie z podnikovej sféry naznačovali, že významná časť firiem začala experimentovať s agentmi, ktorí nielen asistovali, ale priamo vykonávali operatívne činnosti, od správy kalendárov a spracovania faktúr až po optimalizáciu logistických a dodávateľských procesov. AI sa tým posunula z role poradcu do role aktívneho účastníka firemných workflowov.

Digitalizácia21 min.

25. 2. 2026

Agentic AI: Ako AI agenti menia spôsob práce s technológiami

Agentic AI posúva hranice umelej inteligencie. Učí sa, plánuje a koná autonómne – spoznaj AI agentov, ktorí menia budúcnosť automatizácie.

Regulačný kúpeľ

Rok 2025 bol zároveň prvým rokom, keď sa regulácia umelej inteligencie v Európe začala reálne prejavovať v praxi. Aktivácia európskych dohľadových mechanizmov prinútila firmy prejsť od voľného experimentovania k systematickému auditu modelov, dokumentácii tréningových dát a hodnoteniu rizík. Výsledkom bolo citeľné prečistenie trhu: menej transparentné alebo bezpečnostne problematické riešenia postupne mizli, zatiaľ čo etablovaní hráči investovali do compliance a dôveryhodnosti.

Energetická realita AI

V roku 2025 sa naplno prejavila aj energetická cena rýchleho rozvoja AI. Spotreba dátových centier sa priblížila k niekoľkým percentám globálnej produkcie elektrickej energie, čo z AI urobilo nielen technologickú, ale aj energetickú a geopolitickú tému. Najväčší poskytovatelia cloudových a AI služieb preto začali vo veľkom investovať do vlastných zdrojov energie, vrátane dlhodobých kontraktov na bezuhlíkové zdroje a experimentov s malými modulárnymi jadrovými reaktormi.

Koniec mýtu o neomylnosti

Zaujímavým posunom bolo aj širšie prijatie faktu, že tzv. halucinácie nie sú len dočasným inžinierskym problémom, ale inherentnou vlastnosťou pravdepodobnostných modelov. Výskum Cornell University publikovaný v roku 2025 výrazne prispel k pochopeniu toho, že AI systémy nemôžu fungovať ako neomylné zdroje vedomostí, ale musia byť navrhované v kombinácii s verifikačnými mechanizmami, spätnou väzbou a ľudským dohľadom.

Tieto skúsenosti vytvorili pevný základ pre ďalší vývoj. Rok 2026 sa bude niesť v znamení snahy prekonať limity v AI, či už prostredníctvom masívnych investícií do hardvéru, nových architektúr modelov alebo radikálne odlišných spôsobov financovania a monetizácie umelej inteligencie.

Digitalizácia26 min.

1. 12. 2025

Generatívna umelá inteligencia (GAI): Čo dokáže a ako funguje?

Zaujíma ťa, ako funguje generatívna AI? Zisti, ako tvorí texty, obrázky a ako ju môžeš využiť v práci i v súkromí.

5 kľúčových AI trendov v roku 2026

Nasledujúce AI trendy vychádzajú zo súčasných technologických a trhových signálov a predstavujú pravdepodobné scenáre vývoja, nie garantované predpovede.

1. Koniec bezplatnej AI a rast nákladov

Ak bol rok 2023 rokom úžasu, čo všetko nová AI dokáže, rok 2024 rokom experimentálnej integrácie a rok 2025 masovej adopcie AI vo všetkých oblastiach, rok 2026 sa bude niesť v znamení vystavenia účtu. Éra, v ktorej bol prístup k najvýkonnejším AI modelom dostupný zadarmo alebo za symbolický mesačný poplatok, sa bude definitívne uzatvárať. Dôvodom pritom nebude zmena stratégie technologických gigantov, ale jednoduchá a neúprosná realita ekonomiky prevádzky.

Prevádzka moderných AI systémov je kapitálovo aj energeticky extrémne náročná. Analýzy trhu spoločnosti Gartner naznačujú, že globálne výdavky na AI budú v roku 2026 dosahovať bezprecedentné hodnoty a rásť tempom, ktoré výrazne prekonáva väčšinu ostatných segmentov IT.

Zásadné pritom nebude samotné tempo rastu, ale jeho štruktúra. Čoraz väčšia časť investícií nebude smerovať do vývoja nových aplikácií, ale do základnej infraštruktúry – teda výpočtových akcelerátorov, sieťovej kapacity, chladenia a energeticky náročných dátových centier.

Od predplatného k spotrebe

Rok 2026 bude zároveň obdobím postupného ústupu od jednoduchých paušálnych predplatných modelov. Poskytovatelia AI služieb si začnú otvorene priznávať, že jednotný mesačný paušál nedokáže pokryť dramatické rozdiely v spôsobe používania.

Používateľ, ktorý odošle niekoľko krátkych dotazov denne, má totiž neporovnateľne nižšie náklady než ten, kto opakovane využíva pokročilé modely na viackrokové uvažovanie, analýzu kódu alebo strategické plánovanie. Výsledkom bude presun k usage-based pricingu, kde cena prestane byť viazaná na samotný prístup k modelu a začne odrážať reálnu spotrebu výpočtových zdrojov.

Pay-per-reasoning ako nový štandard

Osobitnou kapitolou sa stane spoplatnenie tzv. reasoning-heavy modelov. Modely, ktoré pred generovaním odpovede vykonávajú viacnásobné interné kroky uvažovania, pracujú s výrazne vyšším počtom výpočtov než klasické generatívne modely. V praxi to znamená, že cena za jeden výstup sa môže líšiť o niekoľko rádov v závislosti od jeho komplexnosti.

Zatiaľ čo jednoduché odpovede zostanú relatívne lacné, hlboké analýzy, plánovanie alebo komplexné riešenie problémov sa v roku 2026 začnú oceňovať ako prémiová služba. Pre firmy to bude znamenať nutnosť vedome rozhodovať, kedy má použitie drahého uvažujúceho modelu skutočný ekonomický zmysel.

Tlak na marže a presun nákladov

Rastúce náklady na AI infraštruktúru budú mať priamy dopad na ziskovosť softvérových firiem. Mnohé z nich zistia, že AI prestáva byť konkurenčnou výhodou financovanou z investícií a stáva sa významnou prevádzkovou položkou. Výsledkom bude tlak na presun týchto nákladov smerom ku koncovým zákazníkom, či už formou drahších licencií, spotrebného modelu alebo obmedzenia pokročilých funkcií na vyššie cenové plány.

AI ako priemyselný výrobný faktor

Analytici budú rok 2026 čoraz častejšie označovať za fázu triezveho precitnutia. AI prestane byť vnímaná ako futuristický experiment a definitívne sa zaradí medzi priemyselné výrobné faktory. Podobne ako elektrina alebo cloudová infraštruktúra, aj výpočtový výkon pre AI sa stane komoditou, ktorej cena bude závisieť od dostupnosti hardvéru, energie a kapitálu.

Pre firmy to bude znamenať zásadnú zmenu uvažovania. AI sa presunie z marketingových prezentácií do finančných výkazov ako fixný a nezanedbateľný prevádzkový náklad, ktorý bude musieť byť obhájený jasnou návratnosťou investícií.

Tento tlak na ekonomiku AI prirodzene otvorí dvere ďalšiemu trendu – hľadaniu nových foriem monetizácie. Ak používatelia nebudú ochotní alebo schopní platiť vysoké sumy za AI, alternatívou sa stane model, v ktorom cenu za AI zaplatí niekto iný, najčastejšie inzerent vo forme reklamy.

2. Kontextuálna reklama a agentic commerce

Keď sa umelá inteligencia stane primárnym rozhraním medzi používateľom a digitálnym svetom, nevyhnutne sa zmení aj spôsob, akým vznikajú a monetizujú sa rozhodnutia. V roku 2026 sa AI asistenti a autonómni agenti práve stávajú novým bojiskom AI marketingu a agentic commerce. Model, v ktorom značky súťažili o pozornosť používateľa prostredníctvom bannerov, preklikov a pozícií vo vyhľadávaní, začína rýchlo strácať relevanciu.

Od preklikov k odpovediam

Masové rozšírenie AI asistentov integrovaných priamo do operačných systémov, prehliadačov a pracovných nástrojov zásadne mení používateľskú interakciu s nimi. Používateľ už nechce prechádzať desiatky webových stránok. Očakáva jednu presnú, syntetizovanú odpoveď. Tento posun však zároveň podkopáva základný zdroj príjmov digitálneho ekosystému posledných dvoch dekád.

V roku 2026 sa očakáva, že dominantným modelom reklamy sa stane tzv. AI-native formát, navrhnutý primárne pre interakciu s AI systémami, nie priamo pre ľudských používateľov.

Reklama ako súčasť kontextu

Reklama prestáva byť rušivým prvkom oddeleným od obsahu a stáva sa prirodzenou súčasťou konverzácie. Ak sa používateľ opýta AI na recept, cestovný plán alebo výber služby, odpoveď môže nenápadne obsahovať konkrétne produkty či služby, ktoré sú relevantné pre daný kontext, lokalitu a historické správanie používateľa. Rozdiel oproti minulosti je zásadný – reklama sa nepresadzuje hlasitosťou, ale relevanciou. Hodnotou nie je počet zobrazení, ale pravdepodobnosť, že odporúčanie bude v danom momente skutočne užitočné.

Platené odporúčania v reálnom čase

S týmto modelom však prichádza aj tenká hranica medzi objektívnym odporúčaním a plateným zvýhodnením. V roku 2026 začnú algoritmy otvorene pracovať s preferenciami obchodných partnerov, a to v reálnom čase napríklad na základe cien, dostupnosti, marží či strategických dohôd. Transparentnosť sa tak stáva kritickým faktorom dôvery. Regulačné rámce zavedené v predchádzajúcich rokoch budú nútené reagovať na nové formy reklamy, ktoré nie sú explicitne označené ako reklama, ale ako odporúčaná odpoveď.

Agentic commerce: keď nakupuje kód

Najvýraznejším posunom však nebude samotná reklama, ale vznik fenoménu označovaného ako Agentic commerce. V tomto modeli sa nákupné rozhodnutia presúvajú z človeka na autonómnych AI agentov. Používateľ definuje ciele, obmedzenia a preferencie, to znamená rozpočet, kvalitu, etické alebo zdravotné kritériá a samotný proces výberu, porovnávania a nákupu prebieha bez jeho priameho zásahu. Agent dokáže v priebehu sekúnd analyzovať tisíce ponúk, zohľadniť dynamické ceny a vykonať transakciu v mene používateľa.

Od B2C k B2A

Tento posun zásadne mení aj marketingové stratégie firiem. Tradičný model Business-to-Consumer začína ustupovať paradigme Business-to-Agent (B2A). Firmy sa nesnažia presvedčiť zákazníka emóciami či príbehom značky, ale optimalizujú svoje dáta, API rozhrania a cenové modely tak, aby ich produkty boli preferované algoritmami.

SEO, ako sme ho poznali, sa dostáva na okraj záujmu. Nahrádza ho GEO (Generative Engine Optimization) – disciplína zameraná na to, ako hovoriť jazykom agentov, poskytovať strojovo čitateľné parametre a maximalizovať pravdepodobnosť výberu v automatizovanom rozhodovacom procese.

Kto má prístup k tvojej peňaženke?

Agentic commerce prináša bezprecedentnú efektivitu a komfort, no zároveň otvára zásadné otázky. Ak je AI agent primárnou bránou k vašim finančným rozhodnutiam, kto v skutočnosti kontroluje výber? Používateľ, algoritmus alebo ten, kto za odporúčanie zaplatí najviac?

Práve tento tlak na výkon, monetizáciu a neustálu prítomnosť AI v každodenných rozhodnutiach naráža na ďalší limit: fyzické hranice výpočtovej infraštruktúry. A práve dostupnosť hardvéru, energie a pamäte sa v roku 2026 stáva rovnako kritickým faktorom konkurencieschopnosti ako samotné modely.

3. Hardvérová bitka o zdroje

S postupujúcou industrializáciou AI sa ukazuje, že najväčšou brzdou jej rozvoja nie sú algoritmy, ale fyzický hardvér, na ktorom bežia. Kým v predchádzajúcich rokoch dominovala debata o nedostatku špecializovaných grafických procesorov, v roku 2026 sa pozornosť presúva hlbšie do architektúry výpočtových systémov.

Výkonné akcelerátory sú síce dostupnejšie, no ich efektívne využitie naráža na nové úzke hrdlá: pamäť, úložiská a predovšetkým energiu. AI sa tak definitívne mení z čisto softvérovej inovácie na infraštruktúrny problém globálneho rozsahu.

Pamäťová kríza a zápas o HBM

Moderné AI akcelerátory sú extrémne závislé od pamätí s vysokou priepustnosťou HBM (High Bandwidth Memory). Bez nich sa aj najrýchlejšie čipy menia na drahé, no neefektívne kusy kremíka. V roku 2026 sa práve HBM stáva jedným z najkritickejších a najvzácnejších zdrojov v celom technologickom reťazci. Výrobcovia pamätí výrazne presúvajú kapacity smerom k dátovým centrám, čo má vedľajšie efekty na celý spotrebiteľský aj enterprise sektor.

Nedostatok sa prejavuje šialeným niekoľkonásobným rastom cien bežných pamäťových a úložných komponentov, predlžovaním dodacích lehôt a rastúcou závislosťou od niekoľkých málo strategických dodávateľov. Pre menších hráčov to znamená zásadnú nevýhodu: zatiaľ čo bohatí a vplyvní hráči na AI trhu si dokážu rezervovať výrobné kapacity roky dopredu, startupy, výskumné inštitúcie či regionálni poskytovatelia zostávajú odkázaní na zvyšky trhu.

Bitka o každý megawatt

Ešte kritickejším faktorom než kremík sa v roku 2026 stáva elektrická energia. Prevádzka veľkých modelov, tréning aj inferencia vo veľkom meradle posúvajú spotrebu dátových centier na úroveň, ktorú tradičná energetická infraštruktúra v mnohých regiónoch nezvláda bez výrazných investícií. Objavujú sa dátové centrá s energetickým odberom porovnateľným s veľkými priemyselnými podnikmi či elektrárňami. Prístup k stabilnej a lacnej energii sa preto mení na strategickú výhodu nielen pre firmy, ale aj pre štáty.

Technologickí giganti sa čoraz menej spoliehajú na verejnú sieť a investujú do vlastných zdrojov. Významný návrat zažíva jadrová energetika, vrátane dlhodobých kontraktov na dodávky z existujúcich elektrární a rastúceho záujmu o malé modulárne reaktory (SMR). Energia sa tak stáva nielen nákladovou položkou, ale aj geopolitickým faktorom v pretekoch o AI dominanciu.

Skladovanie dát ako nový supercyklus

Popri výpočtoch a energii rastie aj význam dátového úložiska. Trénovanie stále komplexnejších modelov si vyžaduje prácu s obrovskými objemami dát, ktoré musia byť nielen uložené, ale aj dostupné s minimálnou latenciou. V roku 2026 sa preto zrýchľuje dopyt po vysokokapacitných podnikových úložiskách, najmä vďaka novým generáciám diskov a technológiám zvyšujúcim hustotu záznamu. Skladovanie dát prestáva byť pasívnym archívom a stáva sa aktívnou súčasťou výpočtového výkonu.

Vyhráva ten, kto má infraštruktúru

Hardvérová realita roku 2026 potvrdzuje jednoduché pravidlo. V ére AI nevyhráva len ten, kto má najlepšie modely, ale ten, kto má najlepší prístup k zdrojom. Stabilný dodávateľský reťazec, garantovaná energia, vlastné dátové centrá a dlhodobé kontrakty sa stávajú rovnako dôležité ako výskum a vývoj.

Umelá inteligencia sa postupne presúva z cloudu priamo na zariadenia používateľov. Výpočty, ktoré kedysi vyžadovali obrovské dátové centrá, sa dnes čoraz častejšie vykonávajú priamo na smartfónoch, notebookoch či PC vybavených špecializovanými AI procesormi, čo umožňuje rýchlejšie a flexibilnejšie využitie AI bez závislosti na vzdialených serveroch.

4. AI ako neoddeliteľná súčasť každodenného života

V roku 2026 sa umelá inteligencia definitívne presúva do fázy normalizácie. Podobne ako sa elektrina, internet či smartfón postupne stali samozrejmou súčasťou každodenného fungovania, aj AI prestáva byť vnímaná ako samostatná technológia. Stáva sa neviditeľnou, no všadeprítomnou utilitou, integrovanou hlboko do zariadení, operačných systémov a služieb, ktoré používame bez premýšľania.

Používateľ už neotvára špecifickú AI aplikáciu. Interaguje s ňou implicitne, napríklad pri písaní e-mailu, plánovaní stretnutí, vyhľadávaní informácií či práci s dokumentmi. AI sa stáva základnou vrstvou digitálneho prostredia a čísla to potvrdzujú: V januári 2026 aktívne využívalo AI nástroje celosvetovo približne 1,1 miliardy ľudí, teda každý ôsmy človek na planéte.

Operačný systém ako vedomostný partner

Jedným z najvýraznejších posunov roku 2026 bude transformácia operačných systémov na aktívnych kontextových partnerov. Moderné platformy už nepracujú len so súbormi a aplikáciami, ale s významom a vzťahmi medzi nimi. Rozumejú histórii práce používateľa, jeho zvyklostiam, prioritám a dlhodobým cieľom.

Hlasoví asistenti a systémové AI moduly sa menia z nástrojov na zadávanie príkazov na konverzačných agentov, ktorí dokážu viesť kontinuálny dialóg, udržiavať kontext a proaktívne pomáhať pri rozhodovaní. Operačný systém sa postupne mení na osobného asistenta, ktorý zabezpečuje plynulú interakciu používateľa s celým technologickým ekosystémom.

Zmena paradigmy práce

Masová adopcia AI vedie v roku 2026 k zásadnej zmene spôsobu práce. Ťažisko sa presúva od manuálneho vytvárania obsahu k jeho kontrole, editovaniu a strategickému usmerňovaniu. Generovanie textu, kódu, analýz či plánov sa stáva komoditou, zatiaľ čo ľudská hodnota spočíva v rozhodovaní, prioritizácii a zodpovednosti.

V mnohých profesiách zamestnanci už dnes pôsobia ako koordinátori flotíl AI agentov, ktoré zvládajú rutinné aj komplexné úlohy. Tento posun zvyšuje produktivitu, zároveň však vytvára tlak na rekvalifikáciu a predefinovanie pracovných rolí naprieč odvetviami.

AI ako digitálny tmel organizácií

V roku 2026 sa ukazuje, že najúspešnejšie organizácie nie sú tie, ktoré AI len nasadili, ale tie, ktoré ju dokázali prepojiť s jasnými procesmi, ľudským dohľadom a firemnou kultúrou. AI sa stáva digitálnym tmelom, ktorý prepája dáta, tímy a rozhodovacie procesy. Namiesto izolovaných nástrojov vznikajú integrované systémy, kde AI slúži ako spoločná vrstva porozumenia naprieč oddeleniami. Rozdiel medzi AI-first firmami a zvyškom trhu sa tým ešte viac prehlbuje.

Psychologický posun a etické mantinely

Takáto hlboká integrácia AI má aj výrazný psychologický rozmer. V roku 2026 sa AI čoraz častejšie využíva nielen na prácu, ale aj ako nástroj podpory, reflexie či simulovaného sociálneho kontaktu. Digitálni spoločníci a terapeutické aplikácie založené na AI sa stávajú bežnou súčasťou života mnohých ľudí.

To otvára citlivé otázky týkajúce sa závislosti, autenticity medziľudských vzťahov a hraníc medzi podporou a nahrádzaním ľudského kontaktu. Spoločnosť tak musí paralelne s technologickým pokrokom hľadať nové etické a kultúrne mantinely.

Regulácia ako stabilizačný prvok

S rastúcim vplyvom AI v praxi nadobúda na význame aj regulácia. V roku 2026 sa naplno začínajú uplatňovať pravidlá pre vysokorizikové AI systémy v oblastiach ako zdravotníctvo, vzdelávanie či kritická infraštruktúra. Dôraz sa kladie na transparentnosť, vysvetliteľnosť a riadenie rizík. Pre používateľov to znamená vyššiu mieru ochrany a dôvery, pre firmy však výrazné náklady spojené s auditmi, dokumentáciou a prispôsobením systémov legislatívnym požiadavkám.

AI sa v roku 2026 stáva novým motorom spoločnosti, pre niektorých ľudí neviditeľným, no nevyhnutným. Pre technologických lídrov však táto úroveň schopností predstavuje len medzistupeň. Skutočná ambícia siaha ďalej. K systémom, ktoré nebudú len asistovať, ale budú schopné všeobecného, adaptívneho a autonómneho uvažovania.

Podcasty30 min.

3. 3. 2025

Podcast #6: Umelá inteligencia v praxi – tipy, nástroje a bezpečné využívanie

Získaj cenné tipy, ako sa dá AI efektívne využiť v praxi a zisti, ako si z nej môžeš spraviť pomocníka.

5. Honba za dosiahnutím AGI

Rok 2025 bol obdobím masového nasadenia prakticky využiteľných AI agentov, rok 2026 sa pravdepodobne stane rokom, v ktorom sa začne nebezpečne stierať hranica medzi úzko špecializovanou a všeobecnou umelou inteligenciou (AGI). Pojem AGI sa v tomto roku definitívne prestáva vnímať len ako vzdialený sci-fi koncept a mení sa na konkrétny, merateľný cieľ s jasne definovanými technickými míľnikmi.

Nová definícia inteligencie

Očakáva sa, že v roku 2026 sa spôsob hodnotenia schopností AI zásadne zmení. Fokus sa presúva od generovania kreatívnych textov či konverzácií k hlbokému abstraktnému uvažovaniu a riešeniu problémov, ktoré doteraz zvládali len špičkoví odborníci. Kľúčovými oblasťami pre nové modely sa stanú matematika, teoretická fyzika, biochémia a výskum nových materiálov.

Spoločnosti ako OpenAI či Anthropic už otvorene hovoria o príchode novej generácie veľmi výkonných AI systémov, ktorých schopnosti by sa mali vyrovnať alebo v niektorých oblastiach prekonať úroveň laureátov Nobelovej ceny. Podľa ich vlastných odhadov by sme sa prvých takýchto systémov mohli dočkať na prelome rokov 2026 a 2027.

Zlepšenie benchmarkov

Technologický pokrok by sa mal v roku 2026 prejaviť aj v merateľných benchmarkoch. Najnovšie generácie modelov, neoficiálne označované ako GPT-5.5 či Gemini 4, smerujú k tomu, aby v testoch abstraktného uvažovania, ako je ARC-AGI, dosahovali úspešnosť presahujúcu 75 %. V porovnaní s približne 34 % dosahovanými v roku 2024 by išlo o dramatický posun, ktorý naznačuje, že modely začínajú generalizovať riešenia namiesto prostého memorovania vzorov.

Self-Improving AI

Jedným z najsledovanejších trendov roku 2026 bude nástup tzv. samozlepšujúcich sa systémov. AI by v tomto bode už nemala slúžiť len ako nástroj na písanie kódu, ale mala by sa začať aktívne podieľať na vlastnom vývoji.

Predpokladá sa, že modely budú schopné autonómne navrhovať efektívnejšie neurónové architektúry a optimalizovať vlastné trénovacie postupy. Vznikne tak akcelerujúca spätná väzba, ktorá je podľa mnohých výskumníkov kľúčovým predpokladom na dosiahnutie skutočnej AGI.

Geopolitický Stargate a suverénna AI

Závod o AGI sa v roku 2026 definitívne presúva z roviny technologickej konkurencie do oblasti globálnej geopolitiky. Projekty typu Stargate, masívne dátové centrá s energetickým odberom v rozsahu 5 až 10 GW a investíciami presahujúcimi 100 miliárd dolárov sa stávajú strategickou infraštruktúrou národného významu.

Súbežne s tým rastie dôraz na tzv. suverénnu AI (sovereign AI). Krajiny ako USA, Čína, ale aj štáty Blízkeho východu v roku 2026 masívne investujú do vlastných modelov a hardvérovej infraštruktúry s cieľom minimalizovať technologickú závislosť. Prvenstvo v dosiahnutí AGI je vnímané ako strategická výhoda porovnateľná s jadrovým prvenstvom v minulom storočí.

Riziká a etická brzda

S blížiacimi sa kontúrami AGI však prirodzene rastú aj obavy. Diskusia o AI Safety (bezpečnosti AI) sa v roku 2026 posúva od akademických debát k implementácii reálnych bezpečnostných mechanizmov. Výskumníci varujú, že s rastúcou schopnosťou uvažovania rastie aj riziko nepredvídateľného správania modelov. Rok 2026 je preto obdobím, v ktorom sa vývojári a regulátori budú snažiť do budúcich AGI systémov zabudovať nielen vedomosti sveta, ale aj neprekonateľné etické a bezpečnostné mantinely.

Čo sa dialo v AI v roku 2024: pohľad späť

Pre lepšie pochopenie, ako rýchlo sa umelá inteligencia vyvíja, pozri sa na udalosti z roku 2024, ktorý položil základy pre všetky vyššie opísané AI trendy.

Jednou z najvýznamnejších udalostí bolo uvedenie modelu GPT-4o od OpenAI, ktorý rozšíril možnosti AI o realistické audio rozhovory, čo rozprúdilo debaty o ich podobnosti s ľudskými hlasmi. Tento model spôsobil rozruch na sociálnych sieťach, keďže niektorí tvrdili, že znie príliš podobne americkej herečke Scarlett Johansson. OpenAI si udržalo vedúce postavenie na trhu, aj keď čelilo významným organizačným zmenám, ako bol odchod dôležitých členov AI tímu vrátane hlavnej osobnosti v oblasti AI bezpečnosti, Ilya Sutskevera, ktorý založil vlastný startup zameraný na bezpečnosť AI.

Súčasne sa diskusia o regulácii AI nabrala na obrátkach. Európska únia schválila prísne predpisy na zabezpečenie transparentnosti a etiky AI, zatiaľ čo v USA sa vedú siahodlhé diskusie medzi záujmami inovátorov a obhajcami bezpečnosti.

Rok 2024 bol tiež rokom kontroverzií spojených s dezinformáciami generovanými AI. Napríklad audio deepfake pripísaný prezidentovi Bidenovi spôsobil rozruch pred voľbami, čo poukazuje na riziká spojené s touto technológiou. Okrem toho sa zaznamenali prípady zneužitia AI na masové finančné podvody, ako bola krádež 25 miliónov USD v Hongkongu.

Na pracovnom trhu sa výrazne prejavil nástup AI agentov, ktoré dokážu vykonávať samostatne jednoduché úlohy. Avšak táto technológia vyvoláva obavy zo straty práce, najmä v oblasti rutinných administratívnych úloh. Medzinárodný menový fond odhadol, že AI ovplyvní 40 % pracovných miest, čo rozprúdilo intenzívnu diskusiu o jej dlhodobom vplyve na zamestnanosť.

Zaujímavosti AI z roku 2024:

• Generovanie videí pomocou AI nabralo na obrátkach, keď OpenAI sprístupnilo Soru pre verejnosť a Google DeepMind spustilo Veo 2.
• Google DeepMind predstavilo AlphaFold 3 – AI nástupcu oceneného Nobelovou cenou, ktorý dokáže predpovedať, ako proteíny interagujú s DNA, RNA a inými štruktúrami na molekulárnej úrovni.
• Skombinovaním modelov AlphaProof a AlphaGeometry 2 sa Google DeepMind podarilo vytvoriť AI, ktoré získalo striebornú medailu na medzinárodnej matematickej olympiáde.
• AI systémy sú čoraz schopnejšie prijímať zvukové a vizuálne vstupy a väčšie množstvá textu, pričom komunikujú s používateľmi aj v režime hlasu.
• Čínska spoločnosť DeepSeek uviedla, že natrénovanie jeho najnovšieho modelu stálo iba 5,5 milióna dolárov, čo je dramatický pokles oproti 100 miliónom dolárov, ktoré údajne OpenAI vynaložilo na tréning porovnateľne schopného modelu GPT-4.

Zdieľaj článok

AI trendy 2026: 5 zmien, ktoré formujú svet IT

Jozef Wagner

Viac ako 10 rokov programujem v Jave, momentálne pracujem v msg life Slovakia ako Java programátor senior a pomáham zákazníkom implementovať ich požiadavky do poistného softvéru Life Factory. Vo voľnom čase si rád oddýchnem v lese, prípadne si zahrám nejakú dobrú počítačovú hru.