Strojové učenie: Čo je machine learning a ako funguje v praxi

Autor: Katarína Kučáková

AI umelá inteligencia

Strojové učenie predstavuje pre firmy príležitosť, ako zefektívniť procesy, lepšie porozumieť zákazníkom a zvýšiť konkurencieschopnosť v digitálnej ekonomike. Formuje budúcnosť rôznych odvetví a zasahuje mnohé riešenia, ktoré dnes považujeme za samozrejmosť. Ak hľadáš odpoveď na otázku, čo je machine learning a ako mení svet okolo nás, tento článok ti poskytne všetky podstatné informácie.

Čo je machine learning? Jednoduché vysvetlenie

Machine learning (ML), v preklade strojové učenie, je podmnožina umelej inteligencie (AI), ktorá umožňuje počítačovým systémom zlepšovať svoje výstupy na základe dát a skúseností – bez nutnosti manuálneho programovania každého pravidla.

Na rozdiel od tradičného programovania, kde vývojár definuje explicitné pravidlá, ML algoritmy tieto pravidlá odvodzujú automaticky z historických dát. Namiesto manuálneho vytvárania množstva pravidiel systém sám hľadá vzorce a vytvára model, ktorý dokáže riešiť podobné situácie aj v budúcnosti.

Arthur L. Samuel, priekopník v tejto oblasti, definoval strojové učenie už v roku 1959 ako „schopnosť počítačov učiť sa bez toho, aby boli explicitne naprogramované na konkrétnu úlohu”. Táto definícia je aj dnes presná – ML je o adaptabilite a schopnosti kontinuálneho zlepšovania bez zásahu človeka. Samuelov prístup neostal len pri teórii – v tom istom roku vytvoril prvý algoritmus strojového učenia pre hru dámy. Jeho program sa postupne naučil hrať tak dobre, že nakoniec prekonal samotného autora.

Ako sa strojové učenie líši od tradičného programovania

Paradigma strojového učenia predstavuje zásadný posun v prístupe k riešeniu komplexných problémov.

1. Tradičné programovanie funguje podľa princípu: dáta + program = výsledok.
2. Machine learning tento princíp obracia: dáta + výsledok = program.

Pri tradičnom prístupe programátor explicitne definuje pravidlá a logiku. Výsledný program je statický – funguje vždy rovnako, bez ohľadu na nové dáta. Ak sa podmienky zmenia, je potrebné, aby programátor manuálne upravil kód.

Tradičný verzus ML prístup

Predstav si úlohu identifikácie spamových emailov. Pri tradičnom prístupe by bolo potrebné manuálne naprogramovať stovky až tisíce pravidiel, ktoré určujú, čo je spam a čo nie. ML namiesto toho analyzuje milióny označených emailov („toto je spam, toto nie“) a vytvorí model, ktorý dokáže nové správy klasifikovať s presnosťou presahujúcou 99,9 %.

Tradičné programovanie vs. strojové učenie – porovnanie

Kľúčové pojmy: Algoritmy, dáta a modely

Pre efektívne využitie strojového učenia je nutné pochopiť tri základné komponenty:

1. Algoritmus je postup alebo súbor pravidiel, ktorý definuje, ako systém spracováva informácie a učí sa z nich. Prirovnajme ho k receptu na varenie – poskytuje inštrukcie, ale výsledok závisí od kvality ingrediencií a zručnosti kuchára.
2. Dáta sú „potravou“ pre ML algoritmy. Bez kvalitných dát aj najlepší algoritmus zlyhá. Dáta musia byť nielen presné a úplné, ale aj relevantné pre problém, ktorý riešime.
   Pri práci s dátami rozlišujeme features (atribúty) – merateľné charakteristiky jednotlivých záznamov, ktoré analyzujeme – a labels (označenia) – hodnoty alebo kategórie priradené týmto dátam, ktoré model používa ako správne odpovede pri učení.
3. Model je výsledok trénovacieho procesu – natrénovaný algoritmus, ktorý dokáže robiť predpovede na nových, ešte nepoznaných dátach. Je ako skúsený lekár, ktorý po rokoch praxe dokáže diagnostikovať ochorenie len na základe symptómov.

Praktický príklad:

Ak chceš vytvoriť model na rozpoznávanie ovocia, tvoje features budú farba, tvar, veľkosť, textúra. Labels budú názvy ovocia – jablko, hruška, banán. Po natrénovaní model dokáže nové ovocie zaradiť do správnej kategórie len na základe jeho charakteristík.

Tri hlavné typy strojového učenia

Typy machine learningu sa kategorizujú podľa charakteru dostupných dát a spôsobu učenia. Táto klasifikácia ti pomôže pochopiť, ktorý prístup je vhodný pre tvoj konkrétny problém.

Riadené učenie (supervised learning)

Supervised learning je podobné ako učenie s učiteľom, resp. pod vedením kvalifikovaného inštruktora, ktorý poskytuje modelu presné odpovede a usmernenia počas tréningu. Algoritmus dostáva tréningové dáta, kde pre každý vstup pozná správny výstup. Ide o najčastejšie používaný typ strojového učenia, pretože je intuitívny a dosahuje výborné výsledky v mnohých aplikáciách.

Tento prístup sa dá rozdeliť na dva hlavné typy úloh.

Klasifikácia

Rieši otázky typu „Do akej kategórie patrí tento objekt?“. Tieto úlohy nachádzajú uplatnenie v oblasti detekcie podvodov, kde algoritmy analyzujú charakteristiky transakcií a s presnosťou presahujúcou 95 % identifikujú podvodné platby. V medicíne pomáhajú klasifikovať nádory na zhubné a nezhubné s presnosťou porovnateľnou so skúsenými lekármi.

Regresia

Predpovedá číselné hodnoty. Využíva sa pri predpovedaní cien nehnuteľností, kde algoritmy zohľadňujú stovky faktorov – od lokality cez rozlohu až po trhové trendy. V e-commerce napomáha predpovedať dopyt po produktoch, čo umožňuje optimalizovať zásoby a znižovať náklady.

Medzi typické algoritmy riadeného učenia patria:

• neurónové siete – modely inšpirované fungovaním ľudského mozgu, ktoré tvoria základ pre pokročilé aplikácie deep learningu,
• Support Vector Machines (SVM) – algoritmy vhodné pre prácu s dátami obsahujúcimi veľa premenných (vysokodimenzionálne dáta), ktoré hľadajú optimálne hranice medzi kategóriami,
• Random Forest – robustná metóda založená na kombinovaní viacerých rozhodovacích stromov, ktorá zvyšuje presnosť predikcií a znižuje riziko chýb,
• Gradient Boosting – technika postupného zlepšovania výkonu modelu, často dosahujúca špičkové výsledky pri práci s tabuľkovými dátami.

Neriadené učenie (unsupervised learning)

Unsupervised learning (neriadené učenie) možno prirovnať k učeniu sa bez učiteľa – algoritmus dostáva len „surové“ dáta bez správnych odpovedí a musí sám nájsť skryté vzorce a štruktúry. Práve v tejto oblasti ML skutočne vyniká – dokáže odhaliť súvislosti, ktoré by ľudské oko nikdy nezaznamenalo.

Hlavné techniky neriadeného učenia majú široké praktické využitie:

• Clustering (zhlukovanie) automaticky rozdeľuje zákazníkov do segmentov podľa ich nákupného správania, čo umožňuje cielenejšie a personalizované marketingové kampane.
• Anomaly detection (detekcia anomálií) identifikuje neobvyklé vzory v dátach – od defektných produktov vo výrobe až po podozrivé sieťové aktivity v oblasti kybernetickej bezpečnosti.
• Association rule mining (objavovanie asociačných pravidiel) odhaľuje súvislosti typu „zákazníci, ktorí kupujú produkt A, často kupujú aj produkt B“, čo tvorí základ odporúčacích systémov.
• Dimensionality reduction (zníženie dimenzionality) dokáže zjednodušiť komplexné datasety s tisíckami premenných na prehľadné dvojrozmerné grafy bez straty dôležitých informácií.

Reálny príklad zo sveta retailu:

Jedna veľká sieť obchodov objavila, že muži kupujúci plienky v piatok večer často zároveň kupujú aj pivo. Na prvý pohľad zvláštna súvislosť má však logické vysvetlenie – ide o mladých otcov, ktorí nakupujú pre rodinu a zároveň si plánujú dopriať víkendový relax. Obchod reagoval jednoduchou zmenou – umiestnil pivo vedľa plienok – a predaj vzrástol o 30 %.

Učenie s posilňovaním (Reinforcement Learning)

Reinforcement learning patrí k najzaujímavejším typom strojového učenia, pretože najvernejšie imituje spôsob, akým sa učíme my – skúšaním a chybami. Agent (program) sa učí optimálne správanie v danom prostredí tým, že dostáva “odmeny” za správne rozhodnutia a „tresty“ za nesprávne.

Tento prístup funguje na princípe interakcie medzi agentom a prostredím (agent-environment). Agent je rozhodovacia entita – napríklad program hrajúci šach. Prostredie (environment) predstavuje kontext, v ktorom agent pôsobí – šachovnica a pravidlá hry. Akcie sú dostupné možnosti, ktoré môže agent vykonať (napr. ťahy alebo rozhodnutia), odmeny predstavujú mechanizmus spätnej väzby (výhra = odmena, prehra = trest) a politika je stratégia optimálneho správania, ktorú si agent postupne buduje na základe skúseností.

Príklady z praxe:

• V oblasti hier dosiahli programy ako AlphaGo mimoriadne úspechy, keď porazili najlepších svetových hráčov.
• V autonómnych vozidlách reinforcement learning umožňuje modelu postupne sa učiť bezpečne jazdiť v zložitom dopravnom prostredí.
• Vo financiách sa využíva pri algoritmickom obchodovaní, kde agenti optimalizujú rozhodnutia na základe aktuálnych trhových podmienok.

Výzvy strojového učenia v praxi

Napriek obrovskému potenciálu prináša strojové učenie aj svoje výzvy. Najväčšou z nich je kvalita dát – bez dostatočne presných, aktuálnych a vyvážených dát môžu modely poskytovať skreslené výsledky. Ďalšou výzvou strojového učenia je vysvetliteľnosť (explainability), teda schopnosť pochopiť, ako model dospel k danému rozhodnutiu. Firmy čelia aj problémom s výpočtovou náročnosťou, etickými otázkami a ochranou súkromia.
Úspech preto nezávisí len od algoritmov, ale aj od správneho riadenia dát, ľudskej expertízy a kontinuálneho zlepšovania modelov.

Využitie machine learning v poisťovníctve

Poisťovnícky sektor, v ktorom pôsobí aj naša spoločnosť msg life Slovakia, predstavuje jednu z najvhodnejších domén pre aplikácie strojového učenia. Kombinácia obrovských objemov historických dát, komplexných rizikových faktorov a potreby presného rozhodovania vytvára ideálne podmienky pre využitie machine learning v poisťovníctve. ML dnes transformuje všetky kľúčové procesy – od underwritingu (posudzovania rizika) cez spracovanie nárokov až po zákaznícku podporu.

Porovnanie tradičných metód vs. ML v poisťovníctve

Personalizácia poistných produktov

Tradičné poisťovníctvo pracovalo s relatívne hrubým segmentovaním zákazníkov, často len na základe veku, pohlavia a základných rizikových faktorov. Machine learning mení túto paradigmu fundamentálne.

Moderné algoritmy dokážu analyzovať stovky faktorov súčasne a vytvoriť ultra-granulárne rizikové profily. Namiesto piatich štandardných kategórií môžu poisťovne pracovať s tisíckami mikrosegmentov, z ktorých každý má presne definované rizikové charakteristiky.

Obom stranám prináša praktické benefity:

• zákazníci získavajú spravodlivejšie oceňovanie – platia presne podľa svojho individuálneho rizika,
• poisťovne získavajú presnejšie ceny poistného, lepšiu selekciu rizík a vyššiu ziskovosť. Personalizované produkty vedú navyše k vyššej spokojnosti klientov a nižšej miere odchodu zákazníkov (churn rate).

ML modely analyzujú rôzne prediktívne faktory, ako sú demografické údaje, správanie používateľov, externé informácie (napríklad počasie alebo ekonomické ukazovatele), históriu udalostí či rizikový monitoring v reálnom čase pomocou telematiky alebo IoT senzorov. Pokročilé algoritmy dokážu z týchto zdanlivo nesúvisiacich dát vytvoriť presné hodnotenie rizika.

Rýchlejšia detekcia podvodov

Podvody v poisťovníctve predstavujú na celosvetovej úrovni miliardový problém. Tradičné metódy sa spoliehali na pravidlá, ktoré pracovníci nastavovali manuálne a na náhodné kontroly, čo bolo časovo náročné a často nepresné.

Algoritmy strojového učenia revolučne zlepšujú detekciu podvodov. Dokážu analyzovať a identifikovať vzory v reálnom čase, identifikovať drobné abnormality, ktoré ľudské oko prehliadne, a neustále sa učiť z nových typov podvodov. Systémy strojového učenia dosahujú úspešnosť detekcie 90 – 95 % oproti 60 – 70 % pri tradičných metódach a zároveň výrazne znižujú počet falošných poplachov, teda zbytočných vyšetrovaní legitímnych nárokov. Čas spracovania sa skrátil z týždňov na sekundy či minúty a náklady na jeden prípad klesli až o 80 %.

Indikátory podvodných aktivít, ktoré dokáže strojové učenie odhaliť, sú komplexné a viacrozmerné. Časové vzory upozorňujú na nezvyčajné načasovanie podaní, geografické analýzy identifikujú rizikové oblasti, správanie používateľov sa hodnotí podľa štýlu komunikácie a sieťová analýza odhaľuje prepojenia medzi nárokmi, ktoré na prvý pohľad nesúvisia.

Automatizácia spracovania škodových udalostí

Strojové učenie mení spracovanie nárokov z časovo náročného manuálneho procesu na vysoko automatizovaný workflow. Moderné ML systémy dokážu spracovať rutinné nároky úplne samostatne, zatiaľ čo zložitejšie prípady sú presmerované na skúsených špecialistov.

End-to-end automatizácia zahŕňa:

• digitálnu konverziu dokumentov pomocou OCR (optické rozpoznávanie znakov),
• extrakciu informácií využitím spracovania prirodzeného jazyka (NLP),
• hodnotenie škody prostredníctvom počítačového videnia (computer vision) pri analýze fotografií,
• automatizované rozhodovanie pri jednoduchých prípadoch,
• komunikáciu so zákazníkmi cez inteligentné chatboty,
• kontrolu kvality (quality assurance) pomocou auditných systémov podporených strojovým učením.

Výsledky sú pôsobivé: čas spracovania sa znížil o 70 %, presnosť automatizovaného spracovania dosahuje 90 %, operačné náklady klesli o polovicu, služby sú dostupné 24 hodín denne, 7 dní v týždni a rozhodovanie je konzistentné a bez ľudskej zaujatosti.

Predikcia rizika a úprava poistného

Sofistikované machine learning modely dokážu analyzovať tisíce premenných, aby presne posúdili riziko. Tento prístup predstavuje zásadný prechod od tradičného underwritingového hodnotenia založeného na historických tabuľkách k dynamickému modelu riadenému dátami.

Viacrozmerné rizikové faktory tvoria komplexný rámec: tradičné premenné ako vek a lokalita, behaviorálne dáta zo senzorov a telematiky, indikátory životného štýlu, environmentálne faktory ako počasie a dopravné podmienky, ekonomické ukazovatele vrátane stability zamestnania a sociálne faktory získané analýzou prepojení medzi ľuďmi.

Dopad týchto pokročilých modelov na podnikanie je výrazný: presnosť stanovovania cien sa zvyšuje o 15 – 25 %, neočakávané straty klesajú o 30 %, retencia zákazníkov rastie o 20 % a celková ziskovosť stúpa o 25 %.

Kde sa so strojovým učením stretávame v bežnom živote?

Strojové učenie sa stalo neviditeľnou silou formujúcou naše každodenné digitálne skúsenosti. Pochopenie jeho aplikácií poskytuje cenný pohľad na potenciál ML technológií vo všeobecnosti.

Odporúčania v e-shopoch a streamovacích službách

Systémy odporúčaní patria medzi najúspešnejšie a najviditeľnejšie aplikácie strojového učenia. Tieto riešenia poháňajú najväčšie digitálne platformy a prispievajú k tvorbe miliardových príjmov.

• Netflix využíva pokročilé modely hlbokého učenia (deep learning) a metódy kolektívneho filtrovania (collaborative filtering) na vyhodnocovanie sledovacích vzorcov miliónov používateľov. Algoritmus zohľadňuje nielen to, čo sledujete, ale aj kedy a ako dlho, či dokončíte filmy, a dokonca aj rýchlosť prechádzania ponúk. Výsledok: až 80 % obsahu, ktorý používatelia sledujú, pochádza z personalizovaných odporúčaní.

• Amazon implementoval neurónové kolektívne filtrovanie, ktoré analyzuje nákupné správanie, históriu prehliadania, sezónne vzory a dokonca aj sociálne signály. Odporúčacie systémy prispievajú k približne 35 % ich tržieb. Algoritmus dokáže predpovedať, čo budete chcieť kúpiť, ešte predtým, než si to sami uvedomíte.

• Spotify kombinuje spracovanie zvuku s technológiami spracovania prirodzeného jazyka (natural language processing) na vytváranie personalizovaných playlistov. Ich Discover Weekly playlist, ktorý každý týždeň prináša nové pesničky prispôsobené vašim preferenciám, počúva viac než 100 miliónov ľudí. Až 40 % času stráveného počúvaním na platforme pochádza z algoritmicky generovaného obsahu.

Rozpoznávanie reči a tvárí

Rozpoznávanie reči (speech recognition) dosiahlo vďaka deep learningu výrazný pokrok . Moderné systémy dosahujú mieru chýb pri prepisovaní slov pod 3 %, čo je lepšie než presnosť ľudskej transkripcie v hlučnom prostredí.

Virtuálni asistenti ako Alexa, Siri a Google Assistant dokážu rozumieť prirodzenej reči v reálnom čase, spracovať kontext a úmysly, komunikovať v niekoľkých jazykoch a dokonca rozpoznať rôzne hlasy v domácnosti. Transkripčné služby automaticky generujú titulky k videám, zápisy z meetingov či nástroje pre prístupnosť.

Počítačové videnie (computer vision) a aplikácie na rozpoznávanie tváre patria medzi pôsobivé úspechy strojového učenia. Technológia Face Unlock dokáže identifikovať tvár používateľa za rôznych svetelných podmienok, s okuliarmi alebo bez nich a dokonca aj pri čiastočnom zakrytí. Automatické označovanie fotografií dokáže rozpoznať osoby, zatiaľ čo filtre rozšírenej reality v reálnom čase menia vzhľad používateľa.

Autonómne navigačné systémy kombinujú počítačové videnie s fúziou dát zo senzorov (sensor fusion) pre bezpečnú navigáciu. Samojazdiace autá analyzujú stav ciest, detekujú prekážky, rozpoznávajú dopravné značky a predpovedajú správanie ostatných účastníkov premávky.

Diagnostika v zdravotníctve

Aplikácie strojového učenia v medicíne dosahujú klinickú úroveň presnosti a v niektorých oblastiach už prekonávajú ľudskú schopnosť.

• Lekárske zobrazovanie (medical imaging) patrí medzi najúspešnejšie oblasti využitia strojového učenia. Systémy ML dokážu odhaliť nádory v CT a MRI skenoch s citlivosťou 94 – 98 % a často identifikujú patológie, ktoré radiológovia prehliadnu. V mammografickom screeningu ML znižuje počet falošných negatívnych aj pozitívnych výsledkov, čo znamená menej zbytočných biopsií a skoršiu detekciu rakoviny.
• Kardiológia využíva machine learning na analýzu EKG a detekciu arytmií s presnosťou 97 %. Systémy dokážu predpovedať srdcové infarkty hodiny či dni dopredu na základe jemných zmien v srdcovom rytme.
• Oftalmológia používa strojové učenie pri screeningu diabetickej retinopatie. Systém od Google dokáže identifikovať chorobu z fotografií sietnice s presnosťou porovnateľnou so špecialistami, čo môže zabrániť slepote miliónom pacientov.
• Vývoj liekov (drug discovery) je oblasť, kde machine learning dramaticky urýchľuje vývoj liekov. Systémy dokážu predpovedať molekulárne správanie, identifikovať sľubné zlúčeniny a optimalizovať návrh liekov. To, čo kedysi trvalo roky, je dnes možné dosiahnuť v priebehu týždňov alebo mesiacov.

Zdieľaj článok

Strojové učenie: Čo je machine learning a ako funguje v praxi

Katarína Kučáková

Moja cesta k testovaniu softvéru sa začala v roku 2019 až po štúdiu ekonómie a pracovných skúsenostiach v iných odvetviach. To mi pomohlo vnímať IT svet v rôznych súvislostiach. Ten totiž ponúka neustále nové výzvy, pre ktoré rada hľadám riešenia. Obľubujem oddych pri čítaní, turistiku alebo lyžovanie.