Je AI naozaj inteligentná? Čo je umelá inteligencia, typy, trendy, riziká AI

Autor: Jozef Wagner

Digitalizácia

07. 06. 2024 16 min. čítania

V dnešnej dobe veľa ľudí začína mať strach, že ich umelá inteligencia (angl. artificial intelligence, AI) pripraví o prácu. Vo viac sci-fi predstavách sa niektorí ľudia boja zase toho, že ovládne svet a vyhubí ľudstvo. Tieto fantázie podnecuje mnoho kníh a filmov, v realite je však dobré zanalyzovať najskôr to, čo to vlastne tá umelá inteligencia je a čo skutočne dokáže.

AI sa stala v posledných rokoch trendom a stretávame sa s ňou čoraz častejšie (spomeňme si napríklad na rôznych virtuálnych asistentov a autonómne autá). Umelá inteligencia (UI) mení spôsob akým komunikujeme, pracujeme, žijeme a používame technológie. Spolu s tým preto narastajú aj obavy, ako veľký vplyv to bude mať na nás či svet, v ktorom žijeme.

Mnohé média k týmto obavám prispievajú a po vzore rôznych sci-fi diel vykresľujú elektronickú umelú inteligenciu ako mysliacu bytosť, ktorá je schopná za nás riešiť zložité problémy a rozhodovať sa. Niektoré zájdu ešte ďalej a začnú ľudí strašiť, že môžu prísť o prácu. Nemalo byť to však platiť pre tých, ktorí v AI uvidia príležitosť a namiesto hrozieb sa zamerajú na to, čo im môže ponúknuť. Začnú s ňou komunikovať a využívať ju pri práci, čím sa stanú efektívnejší. Podobne to bolo aj s vynálezom kalkulačky či počítača. Navyše tí, ktorí sa už s AI stretli a začali ju využívať, zostali veľakrát prekvapení, že AI občas nerozumie tomu, čo od nej chcú. Zistia tak, že prácu, ktorú chceli delegovať na AI si urobia sami oveľa rýchlejšie a kvalitnejšie. To sa bude pravdepodobne rokmi zlepšovať, stále však ide o nástroj s obmedzenými možnosťami.

Na druhej strane sa tu objavujú rôzne tendencie o reguláciu umelej inteligencie. Ide väčšinou o spoločnosti, ktoré zanedbali vývoj, a teraz sa snažia zabrzdiť ostatných. Vymýšľajú si preto často nezmyselné argumenty typu, že AI je nebezpečná a treba ju zakázať alebo prísne regulovať. Ich skutočným cieľom je však zviesť sa na vlne trendu. V histórii sa podobný scenár opakoval veľakrát, naposledy pri Bitcoine (BTC).

V dnešnom svete je preto veľmi dôležité vedieť kriticky myslieť, vyhľadávať odborníkov a dôsledne si vyhodnocovať informácie. Aj pri AI témach sa začíname čoraz častejšie stretávať s výmyslami, uprednostňovaním senzácií a zaháňaním do úzadia menej populárne, no pravdivé fakty. Poďme sa preto spolu pozrieť na to, čo to tá AI vlastne je, čo nám môže ponúknuť, a či je v skutočnosti taká inteligentná ako sa o nej tvrdí.

História umelej inteligencie

Počiatok umelej inteligencie sa datuje spätne niekoľko desaťročí, keď sa pojem umelá inteligencia objavil v návrhu na akademickú konferenciu, ktorá sa konala v roku 1956 na Dartmouth College. Priekopníci modernej umelej inteligencie siahajú od slávneho britského matematika dešifrujúceho kódy z druhej svetovej vojny Alana Turinga až po vynálezcov revolučnej architektúry transformátorovej neurónovej siete, ktorí dosiahli výrazný pokrok v spracovaní prirodzeného jazyka.

Avšak myšlienka, že ľudský mozog môže byť mechanizovaný je starý ako civilizácia samotná. Mnohé staroveké kultúry si stavali sochy podobné ľudom, o ktorých sa verilo, že majú rozum a emócie. Mýty a legendy sú plné sôch, ktoré ožívajú.

Už v prvom tisícročí pred naším letopočtom sa filozofovia ako Aristoteles začali zaoberať metódami formálneho uvažovania, na ktorých poznatkoch stavali počas nasledujúcich viac ako dvetisíc rokov matematici, inžinieri a teológovia. Mnohé významné osobnosti sa v minulosti snažili opísať ľudské myslenie ako symboly, čo tvorilo základ práce na AI dnešných počítačových vedcov, psychológov, neurobiológov, ekonómov a iných.

Čo je AI (umelá inteligencia) a ako funguje?

To, čo charakterizuje inteligenciu najmä v kontexte náplne práce, nie je jednoduché určiť. Definícia inteligencie je vo všeobecnosti schopnosť získavať vedomosti a použiť ich na dosiahnutie výsledku. Podniknuté kroky sú závislé od danej situácie a nie sú vykonávané z pamäti. Správanie stroja týmto spôsobom sa vo všeobecnosti považuje za umelú inteligenciu. Na základnej úrovní sa programovanie AI zameriava na tri kognitívne zručnosti:

• Učenie
  Zahŕňa získavanie údajov a vytváranie pravidiel nazývaných algoritmy na premenu údajov na použiteľné informácie v aplikáciách AI.
• Zvažovanie
  Je proces vyvodzovania logických záverov z daných informácií a dáva AI možnosť vybrať si v konkrétnom kontexte najvhodnejší algoritmus zo súboru algoritmov, ktoré sú k dispozícii.
• Samo-opravenie
  Umožňuje AI sa postupne učiť z chýb a adaptovať, kým nedosiahne požadovaný cieľ.

Typy umelej inteligencie na základe schopností

Úzka UI resp. Slabá UI (Narrow AI, Weak AI)
Väčšina súčasných systémov UI, vrátane tých, ktoré dokážu hrať zložité hry, ako sú šach a Go, patria do tejto kategórie. Tento typ AI je navrhnutý tak, aby vykonával špecifickú, úzko zameranú úlohu (napr. rozpoznávanie tváre, vyhľadávanie na internete alebo riadenie auta). Fungujú v obmedzenom, vopred definovanom rozsahu alebo súbore kontextov.

Všeobecná UI resp. Silná UI (General AI, Strong AI)
Nie je v súčasnosti ničím iným ako teoretickým konceptom. Táto AI môže použiť predchádzajúce poznatky a zručnosti na splnenie nových úloh v inom kontexte bez toho, aby ju ľudia museli trénovať na nových modeloch. Táto schopnosť jej umožňuje sa učiť a vykonávať akúkoľvek intelektuálnu úlohu, ktorú môže človek.

Superinteligentná UI (Superintelligent AI)
Predstavuje budúcu hypotetickú formu AI, v ktorej by uvažovala, učila sa, posudzovala a mala by kognitívne schopnosti, ktoré prevyšujú schopnosti ľudí. Aplikácie disponujúce schopnosťami super AI sa dostanú za hranicu pochopenia ľudských pocitov a skúseností, aby cítili emócie, mali potreby a dosiahli svoje presvedčenia a túžby.

Typy umelej inteligencie na základe funkcií

Reaktívna UI (Reactive AI)
Dokáže spracovať obrovské množstvo dát a vytvoriť zdanlivo inteligentný výstup, ale nie je schopná analyzovať scenáre, ktoré obsahujú neúplné informácie alebo vyžadujú pochopenie historických súvislostí. Tieto systémy AI neukladajú spomienky ani minulé skúsenosti pre budúce akcie. Príkladom je Deep Blue od IBM, ktorý porazil Garryho Kasparova v šachu.

UI s obmedzenou pamäťou (Limited memory AI)
Systémy s obmedzenou pamäťou môžu robiť lepšie, informovanejšie rozhodnutia na základe analýzy historických údajov, ktoré si zhromaždili. Hravo zvládnu zložité klasifikačné úlohy, využívať údaje z minulosti na predpovede. Väčšina súčasných aplikácií umelej inteligencie, od AI chatbotov a virtuálnych asistentov až po autonómne autá, spadá do tejto kategórie.

Teória mysle (Theory of mind)
Ide o pokročilejší typ AI, na ktorom výskumníci stále pracujú. Takáto AI by bola schopná porozumieť ľudským motívom, uvažovaniu, emóciám, presvedčeniu, potrebám, na základe toho sa rozhodovať a ponúkať personalizované výsledky. Takáto forma inteligencie vyžaduje, aby stroj skutočne porozumel ľuďom.

Sebavedomá AI (Self-aware AI)
Predstavuje hudbu budúcnosti, o takej AI by sme mohli hovoriť až vtedy, keď stroje budú mať svoje vlastné vedomie, vnímanie a sebauvedomenie, budú schopné nielen porozumieť emóciám, ale ich aj prejavovať, čo by mohlo potom viesť k formovaniu presvedčení a túžob.

Vplyv umelej inteligencie na biznis

Dôležitosť a strategická hodnota AI pre podnikanie v 21. storočí sa prirovnáva k elektrine na začiatku 20. storočia. Bez AI nebudú môcť spoločnosti využiť obrovský potenciál svojich dátových úložísk a zarábať tak na hlavnej komodite 21. storočia, ktorou sú elektronické dáta. AI sa aplikuje v mnohých formách: strojové učenie (machine learning), hlboké učenie (deep learning), prediktívna analytika, spracovanie prirodzeného jazyka, počítačové videnie, automatizácia, robotika – to všetko sú oblasti AI, ktoré môžu poskytnúť spoločnostiach konkurenčnú výhodu.

Schopnosť umelej inteligencie robiť zmysluplné predpovede si vyžaduje nielen obrovské množstvo údajov, ale aj aby boli dáta vysokokvalitné. Rozvoj cloudového prostredia, ako škálovateľnej a flexibilnej architektúry, pomohol masívnemu rozvoju AI tým, že jej poskytol potrebný výpočtový výkon na spracovanie takého množstva dát.

Azda najväčší a najzásadnejší vplyv AI na biznis je jej schopnosť je nielen automatizovať a prebrať prácu, ktorú vykonávajú ľudia, ale mnohonásobne zvýšiť produktivitu tým, že sa nasadením výpočtových zdrojov skráti celkový čas. Navyše AI už nebude iba jednoducho automatizovať úlohy, ale bude hľadať najefektívnejší spôsob ako ich pomocou dostupných dát dokončiť a tak optimalizuje pracovné postupy.

Trendy AI – prenik do rôznych odvetví

V súčasnosti sa väčšina spoločností snaží využiť AI na optimalizáciu svojich existujúcich firemných procesov, no zatiaľ sú opatrné pri kompletnom prepracovaní svojich obchodných modelov, aby využili potenciál AI čo najviac. Medzičasom sa umelá inteligencia dostáva do marketingu, finančných služieb, poľnohospodárstva a priemyslu, zdravotníctva, škôl, HR a mnohých iných odvetví.

Umelá inteligencia už dnes spoľahlivo vykonáva prácu v mnohých oblastiach, ktorú doteraz vykonávali ľudia. Či už ide o asistenciu lekárom pri diagnózach, prácu v call centrách a na podpore, AI dokáže častokrát riešiť otázky a sťažnosti ľudí rýchlejšie a efektívnejšie. V oblasti bezpečnosti sa AI používa na hrozby kybernetickej bezpečnosti a uprednostňuje tie, ktoré vyžadujú ľudskú pozornosť. Banky využívajú AI na monitorovanie transakcií v reálnom čase na urýchlenie a podporu spracovania úverov a zabezpečenie dodržiavania pravidiel (compliance).

V priemysle pomáha urýchliť vytvorenie nových produktov a to tak, že skracuje čas medzi návrhom, výrobou a uvedením produktu na trh. AI pomáha znížiť počet chýb a zvýšiť kvalitu dodržiavaným noriem. Pomáha zefektívniť náborový proces a preverovanie kandidátov, odstraňuje zaujatosť. Celkovo organizáciám pomáha s rozširovaním ich obchodných modelov a s hľadaním spôsobov ako zlepšiť svoje obchodné procesy.

AI – Budúcnosť a práca

To, že mnohé pracovné profesie už začali byť nahradzované umelou inteligenciou a v budúcnosti sa to len zrýchli je zrejmé už dnes, pretože pokrok sa jednoducho nedá zastaviť a firmy v snahe dosiahnuť lepšie hospodárske výsledky budú chcieť výrazne navýšiť produktivitu a presne to im umelá inteligencia ponúka. Celkovo sú ohrozené najmä pracovné miesta, ktoré spracovávajú dáta, pretože AI je v tomto neporovnateľne rýchlejšia a efektívnejšia.

V budúcnosti firmy budú investovať radšej do cloudov ako do dátových analytikov. Taktiež desaťtisíce pracovných miest v celej štátnej správe sú v ohrození, pretože väčšina ľudí v kanceláriách komunikuje cez emaily a pracuje vo Worde a Exceli. Otvorenou otázkou však ostáva, kedy trend AI príde aj na Slovensko a či bude politická vôľa niečo zmeniť.

Pracovné profesie, ktoré ešte dlho AI nedokáže nahradiť sú všetky tie, kde treba veľa komunikovať a pracuje sa neúplnými zadaniami, resp. dátami nižšej kvality. Sem spadajú napr. takmer všetky pracovné miesta v IT oblasti. V súčasnosti AI už síce niečo naprogramovať vie (napr. Github copilot), ale väčšinou to nie je to, čo sme chceli, resp. častokrát sa vygenerovaný kód nedá ani skompilovať.

Java programátori a IT testeri z msg life a iných softvérových spoločností sa ešte dlho nebudú musieť obávať straty zamestnania. Navyše podľa analytickej firmy Gartner v najbližšom čase (do roku 2026) vznikne veľa nových pracovných miest súvisiacich s nástupom AI a počet vzniknutých a zaniknutých pracovných miest bude približne rovnaký.

Riziká AI

Jedným z najväčších rizík pre efektívne využitie AI vo firemnej sfére je nedôvera. Mnohí zamestnanci sa obávajú a nedôverujú AI alebo nie sú presvedčení o jej hodnote na pracovisku. Bez zvýšenej dôvery pracovníkov v umelú inteligenciu sa nemusí podariť dosiahnuť všetky výhody v biznise, ktoré by AI mohla priniesť. Existujú však aj ďalšie riziká, ktorých si podniky musia byť vedomé.

Chyby
AI môže eliminovať chyby ľudí, ale nekvalitné dáta, nesprávne trénovacie údaje alebo chyby v algoritmoch môžu viesť k chybám AI a tieto chyby sa môžu kvôli veľkému objemu transakcií, ktoré systémy AI zvyčajne spracúvajú, nebezpečne nakopiť.

Transparentnosť
Keďže AI robí rozhodnutia na základe svojich matematických modelov, niekedy nemusí byť zrejmé prečo sa AI rozhodla v danej situácii práve tak, ako sa rozhodla.

Etika a zaujatosť
Spoločnosti sú zodpovedné za použitú AI a preto sa musia chrániť pred neetickosťou, resp. zaujatosťou umelej inteligencie a musia byť na pozore pred neúmyselnými následkami používania AI na prijímanie obchodných rozhodnutí.

Strata ľudských schopností
Rozšírenie AI by mohlo narušiť a degradovať zručnosti pracovníkov a malo by vyvolať otázky o tom, ktoré kľúčové zručnosti a schopnosti si chcú podniky zachovať vo svojej ľudskej pracovnej sile.

Obavy o kybernetickú bezpečnosť
Hackeri môžu použiť AI na vytvorenie sofistikovanejších a úspešnejších útokov. (Prečítaj si článok Umelá inteligencia a bezpečnosť hesla: AI ti dokáže ukradnúť heslá.)

Halucinácie AI
Sem patrí klamanie systémov AI, ktoré používateľom niekedy poskytujú nepravdivé informácie alebo si veci jednoducho vymýšľajú. Ide najmä o generatívne chatovacie roboty AI (napr.  ChatGPT).

Ilúzia inteligencie a nevýhody AI

To, že umelá inteligencia je umelá, to znamená neživá, vytvorená ľuďmi, na tom sa zhodneme asi všetci. Otázne je, či je aj inteligentná, o tom sa vedú siahodlhé diskusie. AI je vytvorená inteligentnými ľuďmi, ale to ešte neznamená, že je inteligentná aj AI. Vo svojom jadre je to stále súbor algoritmov a inštrukcií na vykonávanie konkrétnych úloh. Ľudia rozhodujú, aké vstupy a výstupy bude mať systém AI a aké rôzne rozhodnutia na základe týchto údajov bude môcť urobiť.

To znamená, že AI ešte nie je schopná samostatného myslenia a ide v podstate o veľmi sofistikovaný matematický model, ktorý sa pridržiava pravidiel, na základe ktorých bol naprogramovaný. Napr. systém na identifikáciu objektov na obrázkoch, môže byť schopný identifikovať na obrázku zajaca, ale nerozumie čo zajac je, alebo prečo je dôležitý. Drží sa mantinelov, ktoré do neho naprogramovali ľudia.

Podobne je AI obmedzená dátami, na ktorých bola trénovaná. Systémy AI sa spoliehajú na obrovské množstvo údajov, aby sa naučili vykonávať konkrétne úlohy a kvalita týchto dát môže výrazne ovplyvniť výkon systému. Ak sme AI natrénovali na sade obrázkov, ktorý obsahuje iba bielych zajacov, nemusí byť schopný presne identifikovať hnedého zajaca. Je to preto, lebo sme ju to ešte nenaučili. Preto systém natrénovaný na neobjektívnych alebo neúplných údajoch môže byť nebezpečný a poskytovať skreslené výsledky.

A neposledným dôvodom, prečo sa AI nedá považovať za inteligentnú je, že jej chýba schopnosť porozumieť nuansám ľudského správania, interpretovať a pochopiť sociálne situácie a na základe toho sa rozhodovať. Ak sa niekto usmeje, AI dokáže pomocou senzorov v robotovi detegovať úsmev, ale už nerozumie tomu, čo ho vyvolalo.

Napriek tomu vďaka svojím pokročilým modelom jazykového spracovania nám už AI rozumie a vie aj pomerne inteligentne odpovedať. To nám poskytuje tú Ilúziu inteligencie.

Záver

Myslieť si v súčasnosti, že umelá inteligencia je inteligentná ešte asi nie je na mieste. Pod povrchom sa skrývajú sofistikované algoritmy (s miliardami parametrov) na efektívne spracovanie kvanta údajov vytvorené brilantnými softvérovými vývojármi, ktoré boli dôkladne natrénované a sú schopné už nahradzovať niektoré pracovné miesta.

Stále sa však ľudstvo nemôže pochváliť, že vytvorilo umelú inteligenciu, ktorá sa dokáže samostatne (bez ľudskej pomoci) učiť, myslieť a rozumieť emóciám. Ale to neznamená, že ju v budúcnosti nevytvorí. Stále sme len na začiatku prevratného veku AI a obrovský pokrok na poli umelej inteligencie za posledné roky dáva tušiť, že budúcnosť v tejto oblasti bude ešte veľmi zaujímavá.

Zdieľaj článok

Je AI naozaj inteligentná? Čo je umelá inteligencia, typy, trendy, riziká AI

Jozef Wagner

Viac ako 10 rokov programujem v Jave, momentálne pracujem v msg life Slovakia ako Java programátor senior a pomáham zákazníkom implementovať ich požiadavky do poistného softvéru Life Factory. Vo voľnom čase si rád oddýchnem v lese, prípadne si zahrám nejakú dobrú počítačovú hru.