Aké budú povolania budúcnosti na Slovensku a ktoré sú najohrozenejšie automatizáciou?
S vývojom technológií sa mení nielen svet okolo nás, pracovné možnosti ale vznikajú aj nové povolania budúcnosti. Do akej miery je však možné nahradiť ľudskú prácu a ktoré povolania tak majú zaistenú budúcnosť?
Niektorí predpokladajú, že automatizáciou výroby prechádzame do veku, keď sa ľudia budú musieť naučiť pracovať samostatne, využiť svoj potenciál, ktorý ich odlišuje od stroja a vedieť ho predať. Spísali sme preto oblasti, ktoré by nemali byť ohrozené automatizáciou, zároveň v budúcnosti prinesú nové pracovné miesta a oplatí sa tak na ne zamerať.
Spoločnosť PwC v roku 2018 analyzovala 200-tisíc pracovných miest v 29. krajinách, aby zistila, aké výzvy prinesie automatizácia. Štúdia predpokladala, že do roku 2020 technológie nahradia tri percentá pracovných miest a o ďalších desať rokov by toto číslo malo vzrásť na 30 percent. Slovensko sa pritom spomedzi skúmaných krajín umiestnilo najhoršie. Naša krajina totiž patrí medzi najpriemyselnejšie štáty na „starom kontinente“. Vyslúžili sme si tak prezývku „montážna dielňa Európy“.
Tesne za Slovenskom sa v štúdii umiestnili krajiny ako Slovinsko, Litva, Česko a Taliansko. Do strednej kategórie patrili štáty ako Veľká Británia, Francúzsko či Spojené štáty americké, ktorých ekonomika je orientovaná najmä na služby. Medzi najmenej ohrozené krajiny patrili Južná Kórea, Fínsko a Grécko, v ktorých je priemysel rozdelený a nezameriava sa prevažne na jednu oblasť. Na Slovensku je však ekonomika postavená najmä na odvetviach s vysokým rizikom automatizácie. Príkladom sú automobilové spoločnosti, aj vďaka ktorým u nás viac ako tretina obyvateľov pracuje v priemysle.
Štvrtá priemyselná revolúcia
Situáciu mnohí odborníci nazývajú Revolúcia 4.0. Predchádzali jej historické míľniky ako vynájdenie parného stroja, vynález elektriny, rozvoj počítačov a internetu. Postupne sa tak naša spoločnosť preorientovala z poľnohospodárstva na priemysel a neskôr na služby. Nasledovať má automatizácia, digitalizácia a robotizácia. Aké uplatnenie si v nej nájde človek však nie je jasné.
Tak ako si generácie pred nami nevedeli predstaviť, čo by mohol robiť Java programátor, správca sociálnych sietí či poistný matematik v IT, si dnes my nevieme predstaviť, aké nové pozície bude vykonávať ďalšia generácia.
Už dnes však postupne predavačov nahrádzajú samoobslužné pokladnice, vodičov áut autonómne autá, bankárov online bankovníctvo, predavačov e-shopy, poštárov drony a recepčné roboty. Stroje s veľkou pravdepodobnosťou úplne vymenia ľudí aj v zdraviu nebezpečných povolaniach či zamestnaniach, pri ktorých sa vyžaduje vysoká sústredenosť. Najviac ohrozené sú aj rutinné povolania ako administratíva, právne poradenstvo či účtovníctvo. Hoci sa zdá, že nás technológie z práce vytláčajú, dodnes v nej stále trávime osem hodín denne. V niektorých povolaniach je človek totiž ešte stále nezastupiteľný.
Povolania budúcnosti a automatizácia výroby
Medzi najmenej ohrozené oblasti patrí podľa štúdie napríklad zdravotníctvo, školstvo a sociálne služby, kde sa vyžaduje osobný kontakt. Ten sa vyžaduje aj dnes pri rôznych vedúcich pozíciách alebo predaji a implementácii[ služieb zákazníkom.
Vďaka vývoju nových technológií a nosičov by mali mať na trhu práce v budúcnosti istotu aj povolania, ktoré sa zameriavajú na spracovanie a prenos dát. Perspektívnou oblasťou je aj oblasť poisťovníctva, nakoľko ľudia v neustále sa meniacom svete vyhľadávajú istoty.
Rovnako je nevyhnutný na ľudskú prácu je aj manažment pri vývoji softvéru. Koordinácia vývojového procesu, kde je potrebné sa sústrediť na odstraňovanie chýb, sledovanie priebehu procesu testovania a jeho priebežné vyhodnocovanie, na čo dohliada napríklad IT Test manager. S čoraz zvyšujúcim sa rizikom kybernetických útokov majú budúcnosť zaistenú aj bezpečnostní analytici.
Správa ďalej uvádza, že nové technológie môžu zároveň vytvoriť milióny nových pracovných miest. Preto je dôležité pripraviť sa na rekvalifikáciu zamestnancov. Na nej by sa mal podieľať súkromný, ale aj verejný sektor. A to aj preto, že práca robotov sa zatiaľ zdaniť nedá. Automatizácia výroby by navyše mohla vyriešiť problém starnúceho obyvateľstva.
Otázkou preto zostáva, či roboty nahradia našu prácu, alebo vytvoria priestor pre to, aby sme sa mohli vzdelávať v nových odvetviach. V prípade Slovenska, ktoré dominuje prvým priečkam vplyvu automatizácie, je preto z dlhodobého hľadiska dôležité, aby sa priemysel okrem výroby začal zameriavať aj na vzdelanie a vývoj.
